Type your search keyword, and press enter

Začínam vnímať

Začínam vnímať

Dokážeme o mnoho viac, ako si myslíme. Že vraj, ak sme unavení, tak ešte máme štyridsať percent energie v zálohe. Rastieme, zlepšujeme sa, rozvíjame sa, keď tvoríme. Nič nerobením sa oslabujeme. Ak chcem byť dobrý v tom, čo chcem, potrebujem písať, točiť, fotiť, predávať, hovoriť a mnoho ďalšieho. Nech robím čokoľvek, vždy som niekým kritizovaný. Na jednej strane to posúva. Na opačnej strane sa mnohí práve preto ani len neodvážia postaviť na štartovaciu čiaru.

Rád sa učím od veľkých ľudí, tých, čo už niečo dokázali. Aj od tých, ktorí majú vízie a idú za nimi. Tí ostatní, ktorí len kecajú a hľadajú, ako by to nešlo alebo hrajú číselné lotérie. Lebo keď sa podarí trafiť jackpot, tak začnú, s tými čas netrávim. Ubližoval by som im. (Netvrdím, že vyhrať jackpot je nemožné.) Skutočne veľkí ľudia podporujú, posúvajú, nakopávajú, inšpirujú a nabádajú k snívaniu, k odvahe urobiť prvý krok a v neposlednom rade vytrvať. Sú plní energie, nápadov, inšpirácie a hlavne chcú od života viac. Uvedomme si, že sa môžeme obklopiť kým chceme. Lenže sú ľudia, ktorí nás ťahajú hore a tí druhí. Ak sme spokojní s tým, čo máme, tak nerobme nič.

Často píšem o začiatkoch, pretože mám pocit, že začíname každé ráno. Mám okolo seba ľudí, ktorí začínajú, ale aj takých, čo sa v tejto chvíli vzdávajú. Rozumiem tomu, že niekedy nás okolnosti prinútia kapitulovať, ale aj začať úplne odznova. Dôležité je si uvedomiť, že okolnosti, vyššia moc alebo nesprávne rozhodnutie nás môžu dostať z hry za veľmi krátky čas. Lenže tak isto nás vedia priniesť na najlepšiu cestu pre nás. Začínam každým novým pracovným stretnutím. Súkromných mnoho nemám, aj preto, že som si uvedomil, že priateľstvá, ktoré vzniknú z pracovných partnerstiev sú omnoho viac trvácnejšie. Končím každým zlyhaním, odmietnutím, zatvorením dverí. Pravdu povediac, mnohí sa vrátia neskôr sami, iným pomôžem. Začiatky a konce hrajú obrovskú rolu v našich životoch.

Zmieril som sa s tým, že ani moji najbližší ľudia mi neveria. Podľa všetkého pri najbližších prekážkach o nich prídem. Na druhej strane, otvárajú priestor pre druhých ľudí. Nehnevám sa na nich, že mi neveria alebo idú (alebo ja idem) odlišným smerom. Dlho som sa nechcel zmieriť s tým, že mnoho ľudí nebude okolo mňa. Tak isto som sa dlho musel zmieriť s tým, že to, čo vytváram, o to môžem lusknutím prsta prísť. A ak by som o to  prišiel, budem musieť vytvoriť nové projekty, možno aj na iných miestach. Strach je obrovský motivátor, ale aj ničiteľ.

Zmysel života je vybudovať, vytvoriť, zabaviť sa (nepíšem o dvojtýždňovom flákaní v Chorvátsku pri mori). Čokoľvek, čo  dostaneme po ceste, je bonus. Tajomstvo budovania, či ide o manželstvo, vzťahy, rodinu, podniky, obchody, je nikdy neprestať budovať. Možno sa to píše ľahšie, ako pod tlakom emócií, či životných okolností robí. Ak dostaneme silu a necháme sa uniesť, veľmi rýchlo sa môžeme dostať do končín ega. Ak o ňu prídeme, môžeme skončiť na najhlbších miestach sveta. Preto nezabúdajme, kto sme, odkiaľ sme a kam ideme.

V mojich článkoch vyzývam seba a možno tak trochu aj okolie, aby sme nabrali odvahu. Urobiť prvý krok je vždy ťažké. Rozhodnúť sa pokračovať, keď po rokoch práce situácia nie je ružová, chce kopu odvahy a trochu bláznovstva. Lenže okolnosti, nesprávne rozhodnutia, sa dejú a často sa dejú pre nás, nie proti nám. Aj keď niektoré skúsenosti najskôr pekelne bolia, až časom, skúsenosťami zistíme, že sme na tom lepšie, ako sa na prvý pohľad zdalo.

V mojich začiatkoch som na víťazstvá ani len nepomyslel. Už vôbec som sa neodvážil snívať o lepšom živote. Možno až dnes začínam vnímať, ako nejde o víťazstvá, mať lepšie auto ako sused, väčší dom ako kolega, krajšiu ženu ako strýko, zarábať viac peňazí ako starý pán podnikateľ. To, čo vzniká tam vonku je obrovská príležitosť, ktorej zmyslom nie je zbierať srdiečka, hviezdičky, sledovateľov, ale nájsť, spoznať, vybudovať seba. Samozrejme, prinajmenšom pokúsiť sa dosiahnuť niečo, čo nás bude robiť skutočne šťastným pred sebou samým.

Prehry vs. výhry

Prehry vs. výhryJednoducho, niekedy potrebuješ prehrať, aby si sa zmenil, padol na kolená, uistil sa Boh, vesmír alebo čerti v pekle, že to, čo robíš, chceš, myslíš naozaj vážne. Či niekedy len tak, aby si sa nenudil a bolo vzrúšo.”

 

Výhry sú naozaj krásne, dávajú nám zabrať, naše ego lieta v oblakoch, všetky dvere sa otvárajú bez toho, aby sme sa na ne len pozreli, gratulácie, potľapkávanie po pleci, dostávame ocenenie, jednoducho, život je parádny.

Prehry sú trpké, bolestivé, niekedy aj smrtiace a zabíjajú všetko, čo im stojí v ceste. Ľudia sa nám zväčša obracajú chrbtom, zabúdajú na nás alebo priťahujeme známych, ale aj neznámych s podobným osudom.

Úspech vie dokonale zničiť, no prehra taktiež. Obe sú dôležité súčasti našich životov, ovplyvňujú nás, naše ďalšie kroky, sny, myšlienky, strachy, rozhodnutia. Vznikajú v hlave, v bruchu, povedzme  aj v srdci. Môžeme byť najlepšími, akými vieme alebo sa staneme najlepšími, ako môžeme. Verím, že ukecávanie samého seba má obrovský vplyv na úspech, prehru, remízu a dokonca aj na nezúčastnenie sa.

Netuším, či je dôležitejšie zažiť výhru, prehru, bolesť, stať sa obeťou, prekonať tisíc prekážok, nájsť cieľ, mať skvelý prístup, životné šťastie, byť v správny čas na správnom mieste, mať talent, disciplínu, plán, víziu, sen, byť empatický, líder, naozaj neviem, ktorá s možností je najsprávnejšia.  No čo viem, že ak chceme vyhrať musíme najskôr prísť, potom mať plán, vykonať činnosť, prekonať prekážky, nájsť riešenie a k tomu milión maličkostí naokolo.

Pred časom som sám seba umiestnil do pozície toho, kto neustále prehráva, v ničom sa nedarí, lepila sa na mňa smola, blato, búrky. Bol som obeť, cítil som bolesť v hlave, v bruchu, na palcoch, v nohách, všade. Nevedel som z toho kruhu vyjsť, všetko bolo čierne. Pamätám si, že som neskutočne chcel lepší život. Nepoznal som spôsob, neexistovalo ako. Aj keď prišla výhra, videl som ju ako prehru. Až jedného dňa sa nestalo nič, na ďalší deň opäť nič a zrazu je dnes. Zobral som do ruky knihu, obklopil som sa ľuďmi, ktorí v živote veľa prehrali, no ešte viac vyhrali.

Milión maličkostí, spôsobov, ciest, pokusov, ale aj nechanie vecí len tak. Život je krásny, krátky, nekonečná rozprávka, záleží, čomu veríme a o čo sa pokúšame. Možno to všetko je ako blud, lenže čím viac som presvedčený o možnostiach uspieť, tým mám väčšiu chuť pokúšať sa ísť ďalej. Páči sa mi, keď v ťažkej pracovnej situácií si zdravo uťahujem a doriešim ťažký obchodný prípad so smiechom na oboch stranách. Mám rád, keď ľudia okolo mňa majú dôvod na radosť, keď je im vtipne. Neskôr dostávam otázky, prečo mám taký prístup, ľahkosť, pozitivizmus.

Mám cieľ, ktorý ma poháňa do mojich ďalších obchodných krokov. Viem, že vyhrávanie, ale aj prehrávanie sú neoddeliteľnou súčasťou našich dní, obchodných prípadov, ale aj mnohých ďalších okolností. Môžeme viniť seba, lenže podľa všetkého zo seba spravíme obeť, a to nás podľa všetkého nikam neposunie. Mnoho okolností nemáme pod kontrolou. Viem sa pripraviť na obchodnú schôdzku, rokovanie, rande,  urobiť si domáce úlohy, zobrať si dáždnik, keď prší.

Výhry, aj prehry sú výborný profesori, teda ak sa na ne tak pozeráme. Čím viac chceme vyhrať, tým viac sa musíme zosmiešniť. Niektoré víťazstvá idú ľahšie, iné ešte ľahšie. Vlastne, to, čo si povieme, to sa aj stane. Článok som písal pre seba, ako pripomienku, keď sa nepodarí, pokašle.  Aby som zajtra skúsil znova. Alebo keď vyhrám, tak nič sa nedeje, pokračujem ďalej.

P.S: Musíme sa cítiť dobre, nie smrdieť, byť tuční, starí, šmatlaví, mať ovisnuté brucho, byť zarastení, neudržiavané nechty a podobne. Nehovorme si v dvadsaťpäťke, tridsaťdvojke, päťdesiašestke či šesťdesiatdvojke, že sme starí.

 

P.S2: Dnes existujú výživové doplnky, fitnescentrá, zdravá strava, mnoho možností relaxu. Ak chceme vyhrať, postarajme sa o svoje telo najskôr. Zamerajme sa na to, čo chceme, cíťme sa dobre, buďme dobrými ľuďmi. Jedzme zdravšie a menej, sem-tam sa prebehnime či trochu ponaťahujme. Zoberme do ruky knihu, buďme kreatívni, neflákajme sa a vytvorme trebárs lepší život pre seba, ale aj druhých.

Hlava, gól a víťazstvo

Hlava, gól a víťazstvo

V utorok sme hrali florbal, vlastne hrávame ho už druhý rok. V jednom zo zápasov sme prehrávali nula – štyri. Zápas je do päť. Začali sme v tíme vrieť, zmohol som sa na výkrik, poďme dať gól. Chalani samozrejme argumentovali, mali by sme začať lepšie brániť. Nemáli sme na výber, museli sme jednoznačne dať gól. Nakoniec sme prehrali štyri – päť, bol to jeden z najlepších zápasov doteraz.


Myslím, že som dostal niekoľko lekcií v tých najlepších chvíľach. Jedna z nich bola o tom, ak budem brať všetko, čo sa deje ako školu, po čase budem dosť múdry. Ak budem dosť múdry, podľa všetkého vymyslím niečo, čo zmení svet. Múdre knihy nabádajú k tomu, že aj k tej najmenšej zmene sveta by bolo super zmeniť najskôr seba. Zatiaľ som svet nezmenil, ale svojím konaním ho istým spôsobom pomaly ovplyvňujem, či správne, to ukáže čas. Vlastne, je to možno začiatok zmeny.

Zmeny nemá nikto rád, pokiaľ ich musíme podstúpiť. Najlepšie zmeny sú tie, ktoré si uvedomíme hneď, ako sa stanú. Ešte maličkosť, sem-tam budeme nútený upraviť kurz, myslenie, nastavenia, koleso aj počas jazdy. K tomu majme na pamäti, dva milimetre môžu zmeniť všetko. Florbal, futbal, práca, rodina, akákoľvek situácia nám vie poslúžiť ako drahocenná lekcia, teda pokiaľ ju zoberieme. Takže, buď sa poučíme alebo zatrpkneme. Poďme sa poučiť, zabaviť, vyhrať a hlavne dajme do toho všetko.

Situácia je zlá:

Hneď ako sa stanú, ide nám o krk, tlaky sú obrovské, už aj tí, čo nám verili, nejako prestávajú. Máme dve možnosti, stiahneme sa alebo dáme do toho poslednýkrát všetko. Sem-tam sa stane, že sa dostaneme do situácií, ktoré sú na hranici únosnosti. Svetlo na konci tunela nie je vidno, nemáme žiadnu nádej, motív, dôvod, nič, čo by nás posunulo dopredu. Ustojme takýto tlak alebo sa na to vykašlime. No pred tým sa pokúsme dať do toho všetko, zaútočme.

Gól po góle:

Krok za krokom, zameranie sa na skórovanie jedného gólu, na jeden konkrétny ciel, víziu. Hneď ako to dosiahneme, až potom sa zamerajme na ďalší krok. Nikdy sa nezamerajme dať štyri góly naraz, u nás na florbale hráme s jednou loptičkou, takže maximálny počet gólov na jedenkrát je jeden. Neverím, že v živote je to inak. Preto nestrácajme čas s naháňaním dvoch chlapov naraz, žien, príležitostí, možností, zajacov.

Zabávajme sa:

Hrám florbal, aj iné športy, aby som sa zabavil, naučil, zlepšil, dal do toho všetko. V práci som na tom podobne. Fňukanie, sťažovanie, robenie nepodstatných činností, všímať si zbytočnosti, musí isť z našich životov preč, teda ak chceme pomýšľať na tie najvyššie priečky. Ak chceme vyhrať, najskôr musíme začať prehrávať. Nejde vždy o výhru, ale ide o to, aby som spravil všetko preto, aby som vyhral. Ak som aj prehral a spravil som všetko preto, aby to tak nebolo. Výsledok ma nezaujíma, lebo body síce dostane súper, ale tú snahu mi nezoberie nikto.

Hlava, hlava, hlava:

Každý úspech, víťazstvo, ale aj nezdar začína u nás doma, teda v našej mysli. Sme ovplyvňovaní rodičmi, kamarátmi, kolegami, tým, čo robíme, tým, s kým sa stretávame, tým, na čo myslíme. Dávajme si pozor koho a čo si púšťame k sebe. Život tam vonku chce, aby sme vyhrali, tak isto chce, aby sme si párkrát buchli koleno. Aj s buchnutým kolenom vieme prísť na prvé miesta. Každý dostane svoju šancu. Staňme sa víťazmi najskôr v hlave.

Neporovnávajme sa.

Vždy budeme potrebovať toho, čo pokazí, toho, kto zodvihne hlas, toho, ktorý zamaká, ten, čo prihrá a samozrejme takých, ktorí budú skórovať. Ak sme najlepší útočníci, nelezme do brány. Teraz je nepodstatné, čo máme obuté, na akom aute jazdíme, kde bývame. Každý z nás má svoj čas, rešpektujme to.


Každé víťazstvo sa rodí v hlave. Niekedy stačí jeden blázon, ktorý uverí a rozprúdi energiu medzi ostatných. Inokedy potrebujeme niekoho zvonku. Vyhráme, keď dáme gól, najlepšie viac ako súper. Keď budeme tam vonku, náš svet, zápas bude vyzerať tak, že to nerozchodíme, zoberme si chvíľku pred tým, ako sa vzdáme a poslednýkrát risknime úplne všetko. Nezabudnime, že najčastejšie hodnotia tí, ktorí nič nerobia. Utíšme ten malý zákerný hlások v našich hlavičkách, teda ak ide proti nám a jednoducho vystreľme na bránu.