Type your search keyword, and press enter

Predstavy a príležitosť

 michal_botansky_blogger_predstavy_skutocnosti_myslienky.jpeg

Snívame, sme realisti, máme vízie, ciele, sny. Premýšľame, ktoré cestičky sú pre nás tie najvhodnejšie, najlepšie. Hľadáme postupy, snívame, predstavujeme si. K tomu všetkému si vymýšľame vlastné pravidlá, pravdy, podmienky. Zvyčajne to robíme, aby sme sa mali čo najlepšie.

Neverím na všeobecné pravdy, sú nebezpečné. Nie sú na všetko platné, funkčné a môžu vyradiť z hry ak im podľahneme. Dnes už viem, že existuje nespočetné množstvo ciest, vďaka ktorým vieme v živote dosiahnuť čo chceme. No, nie každá bude víťazná pre mňa.

Ako tak chodím svetom, zisťujem čo sa mi páči, čo chcem, čomu je fajn sa vyhnúť. Pristihujem sa v myšlienkach, vo fantáziách, ktorých si hľadám dôvody pre ktoré by som mohol dosiahnuť to vytúžené. Po čase ak sa obzriem späť, tak veľká väčšina sa nenaplní. Ten menší zvyšok však áno.

Taktiež si všímam, že často sa zamotávam v predstavách, vysnívaných situáciách, ktoré vôbec nemajú s bežným dňom nič spoločné. Na jednej strane je snívanie mimoriadne dôležité a do určitej mieri je potrebné mať naň odvahu. Na druhej môže zavádzať a ak ho bude priveľa, môže ohroziť cesty za tým čo chcem aby sa stalo skutočnosťou.

Aká je správna miera predstáv, snívania? To neviem. Sú situácie, kde po nenápadných vetách vznikli veľké priateľstvá, prišli požadované predstavy. Po malom snažení sa dosiahol výsledok. Inokedy niekoľko ročné úsilie, snívanie, plánovanie, vykonávanie nemusí stačiť aby som uspel. K tejto myšlienke sa vrátim, keď budem mať viac životných skúseností a šedivých vlasov. Verím, že spoznám správne odpovede.

Mám predstavu, snívam a zrazu sa ocitnem v priestore odkiaľ môžem dať gól. Zľaknem sa, skloním hlavu alebo vystrelím. Jedno je isté, žiadnu šancu nepremením pokiaľ budem na striedačke. Tiež viem, že nemusím mať najlepšiu hokejku, korčule, techniku, na to aby som vystrelil. Jasné, každá maličkosť zvýši šance. Ešte jeden poznatok, môžem mať strach, trému, triasť sa, neveriť si a napriek tomu vystreliť. O tom či dám gól, alebo nedám je už len otázka tréningu a počtu vystrelených striel.

Rozhodujúce je neutiecť, ak sa ocitneme, alebo si vytvoríme príležitosť. Istým spôsobom je preto pochopiteľné dať dole hlavu a otočiť sa. Nie každý z nás sa dokáže postaviť pred príležitosť a ešte aj s tým niečo urobiť. Vôbec sa za to netreba na seba hnevať, robiť si výčitky. Dôležitejšie je skôr aspoň tušiť čo od seba chcem. Ak by sme všetci chceli dávať góly, kto by ich chytal, bránil, tvoril hru. Športovú terminológiu je možné nahradiť podľa situácií v ktorých sa nachádzame.

Je dôležité si ujasniť, že aj najväčšie hviezdy nepremieňajú všetky šance. Majú dni, keď nie je všetko tak akú chcú. Vonkajšie okolnosti, pocity, nastavenia jednoducho niekedy stačí pár milimetrov a všetko môže skončiť odlišne ako chceme. Podľa mňa je len jedna cesta ako s tým niečo urobiť a vystreliť znova, znova a ešte raz znova.

Za mňa je dôležité mať predstavy, vízie, sny a vlastne vedieť aspoň ako tak čo chcem od seba samého a kam chcem isť. Ak toto všetko mám vyjasnené prichádza ďalší bod vytvoriť, alebo dostať sa k príležitosti. Tretí bod, je vystreliť na bránu. Ak sa mi nepremením svoju šancu, zlepším sa, alebo pôjdem niekam inam. Ani jedná možnosť nie je nesprávna. Nesprávne by mohlo byť sedieť doma na gauči a frflať ako je všetko nespravodlivé.

Vytrvať a nájsť cestu

Vytrvať a nájsť cestu

Nebyť strachu z bolesti, nepoznáme radosť. Čím sa viac snažíme, tým sme na tom lepšie, inokedy horšie. Existuje nespočítané množstvo všeobecných právd. Máme tendenciu sa nad nimi zamýšľať pri nejakej životnej situácií a zobrať si ich k srdcu. Vlastne, je to ako s pesničkami, citátmi, básničkami.

Ak chceš uspieť, nájdi si niekoho, kto už uspel, skopíruj jeho kroky a úspech je tvoj. Múdra myšlienka, len pozabúda na to, že ak budeme robiť niečo ako ostatní, nevybudujeme si svoj štýl. A tu prichádza niečo, s čím nie som kamoš. Zažiť úspech bez obrusovania svojho charakteru, naučenia nových zručností, pokašlania milión maličkostí, zablúdení, zistení, ako chutí blato. Najlepší recept na svoj úspech podľa mňa je ísť von, poriadne si nechať nakopať zadok, vrátiť sa a pozrieť sa na všetko, čo sa spravilo dobre a na druhýkrát to zopakovať.

Každý odniekiaľ pochádzame, niekto sa má v živote lepšie, iný viac lepšie. Je dobre si na to pamätať, ale tak isto pamätať, že odkiaľ pochádzame, tak tam nemusíme celý život zostať pôsobiť. Môžeme ísť ďalej, vyššie, nižšie, vlastne, kde len chceme. Vytvoriť stratégiu, plán, jednoducho založiť útok. Možno to chce niekoľko rokov skúšania, až jedeného dňa sa to zlomí alebo to zlomí nás. Vlastne, potom to už ide samé. Nie nejde, vždy je nutné priložiť polienko do ohňa, aby horelo, či udržiavať prúd vody, aby sa točilo koleso na mlyne. Píšem vo všeobecnosti, dosaďme si do toho to svoje.

Môžeme nadávať na úspešných, bohatých, šikovných, lenže oni hýbu svetom, vytvárajú príležitosti. My ostatní v pondelok ráno ideme do práce. Často pracujeme pre druhých na ich snoch a naše si dávame nabok niekam do zásuvky. OK, sem-tam si odbehneme na dovolenku, kúpime si niečo pre seba, lenže na tie “veľké” veci si  zoberieme úver. Verím, že existuje viac možností, aby sme dosiahli svoje sny. Verím, že máme svoje sny, dôvody, pre ktoré zajtra ráno vstaneme.

 Vízie, sny, ciele

Jednoducho musí to byť veľké, skutočne bláznivé a až tak bláznivé,že 
nikto z okolia tomu neuverí. Pri jednom z rozhovorov mi chlapík hovorí:
„Miško, ty? Ha ha ha.” Ja neviem, či ja, ale idem sa o to pokúsiť. 
Nezabudnime, my si kladieme obmedzenia, vzorce, vieru, povolenia.
Prečo veľké? Prečo nie? Vízie, sny, ciele prinesú nás na miesta, 
o ktorých sme ani len netušili. Tak trochu viac zmenia nás a podľa
všetkého aj naše životy. Prosím, snívajme, nielen v noci, ale aj 
cez deň a spravme pre naše sny viac, ako podať “tiket.”

 Pracovať bezplatne

Uf, najťažšia rada, ktorú som dostal. V dnešnej uponáhľanej dobe,
keď je nutné platiť účty mám pracovať bezplatne? Tak to teda nie. 
Pred časom som sa prichytil pri telefonáte:
„Ahoj, počuj, ak s niečím bude treba pomôcť, spravím čokoľvek.“
Akonáhle vidím príležitosť, chcem byť v tom. Áno, mám podmienky,
musím cítiť, že tak teda tu to pôjde. Ak nie, tak si žiadnu formu 
spolupráce nepripúšťam do hlavy. Jednoducho, chcem sa posunúť 
vždy ďalej. Ja som si našiel pár hodín do týždňa, aby som sa 
venoval projektom, ktoré zatiaľ negenerujú zisk, ale dávajú mi
skúsenosti, poznatky, nových ľudí a mnoho iných.

 Vždy podaj ruku

Vlastne, mal som neskutočný pocit, že som tomu chlapíkovi mal podať
ruku, o pol roka som s ním sedel na káve. Tak trochu s ním na niečom
makám. Mám z neho dobrý pocit, myslím, že sa od neho môžem veľmi veľa 
priučiť. Podávajme ruku každému.

Choď medzi ľudí

Predal som byt, šlo to úplne jednoducho, rýchlo. Lenže, chcelo to
dva a pol roka práce. Vlastne, nebola to práca tak úplne. Mnohí sa
mi smiali, že čo ja mám s tým spoločné a nikdy ma to nebavilo, čo 
tak zrazu. Byť v spoločnosti, vytvárať si rešpekt, úctu, dôveru, to 
všetko chce schôdzky typu: zúčastnil som sa, dlho byť ticho, sem-tam
niečo povedať a keď príde naša chvíľa, tak to rozbaliť. Zabudol som, 
medzitým všetkým odviesť tam vonku veľa práce a aj navyše. Je dôležité
byť medzi ľuďmi, len pozor, pri ktorých.

 Byť v otáčkach

Mám problém s flákaním, som z toho nešťastný. Čas si neviem zadeliť 
a väčšinou prespím celý deň v posteli, na zemi, v kancelárií, v aute,
v lese. Nie je žiadnym tajomstvom, že my ľudia potrebujeme tvoriť,
aby sme rástli. Je jasné, že sem-tam je dobré vypustiť paru, ubrať 
plyn, vyhodiť rýchlosť. Pozor, nie je to len o ťažkej práci. Neverme
všetkému a hlavne tvrdá práca nie je jediný kľuč k úspechu. Veď 
schválne, spýtajme sa tých, ktorí robili tvrdo celý život, či naozaj
všetci aj uspeli.
 Skúšať, tvoriť, neprestávať
Pozeral som prednášku, ako istý pán v rokoch radil publiku. Na každú ich 
otázku odpovedal: „Len to sprav.” Tu by som doplnil, nezabudnime sa pri 
tom odfotiť, či natočiť. O niekoľko rokov budeme mať cenný materiál, ako
sme začínali, pokračovali, ale aj uspeli. Ozaj a pred tým, ako to budeme
všetko chcieť zahodiť do koša, dajme tomu ešte jeden pokus.

 Byť videný

O sociálnych sieťach som písal miliónkrát. Sú obrovská príležitosť ako 
zviditeľniť seba, svoju prácu, záľuby, projekty. Nie sú len o páči sa mi
to, srdiečkach a zdieľaniach, či koľko ľudí sleduje moje videá, či číta 
moje články. Pre mňa sú skôr akýmsi miestom, aj vďaka ktorému pravidelne
tvorím, učím sa v priamom prenose, zbieram vedomosti, skúsenosti a sem-tam
od niekoho aj dostanem srdiečko. Pozor, sociálne siete nie sú všetko, sú
len jedna z možností. Spoločenské udalosti, koníčky, organizácie, skupiny,
možnosti sú neobmedzené, len neseďme doma.

 Vzdelávanie, mentoring, ale aj učenie druhých

Byť špongia, nasávať všetko, čo príde a neskôr si nájdeme niečo, čo sa
nám zápači. Nájdime si mentora, učiteľa, kohokoľvek a učme  sa od nich.
Sem-tam budeme musieť dať nabok rodinu, seba, koníčky, ale aj prácu. 
Nezabudnime učiť druhých, tak sa naučíme ešte lepšie.

 Zabávať sa

 Pozor, nie flákať, ale trochu odľahčiť situáciu. Mať radosť z toho,
 čo robíme tvoríme, skúšame.

 Partner

Nechcem mať doma navarené, upratané, ožehlené, to zvládnem sám. Chcem mať
pri sebe niekoho, kto ma chytí za ruku a podporí bez fŕľania, podmienok.
Niekoho, kto pochopí, že dovolenka nie je to najvhodnejšie slovíčko v mojom 
slovníku. Večere sa nechodia do kina, ale venujú sa vedľajším projektom, 
či štúdiu. Stanovme si, čo chceme od našich partnerov a povedzme im to.

 Sem-tam sa niečo pokašle

Systém, sused, advokát, asistentka, vyššia moc, ale aj my robíme chyby.
Lenže, ak niekto spraví chybu, tak to nie je na vyhodenie, ale je to 
zaplatené školné. Opravme svoje chyby.

 Dajme späť

Urýchli to proces, cestu, situáciu. Dajme späť komunite, rodine, 
frajerke, firme, ľuďom okolo, klientom, kolegom. Možno len tak, 
pre potešenie. Vieš ako sa hovorí, všetko sa desaťnásobne vráti spať.

Zahoďme všetko za hlavu na chvíľu, rok, dva alebo aj nastálo. Ak nás niečo nerobí šťastnými, tak to pošlime kade ľahšie, bez emócií, zľahka. Jednoducho, iba presunieme pozornosť inam. Majme radi ľudí, lebo keď raz dostaneme defekt, tak nech nám s výmenou niekto pomôže.

Vytvoriť si štýl zoberie nejaký čas. Nájsť v čom sme dobrí a robiť to taktiež. Pred tým budeme musieť spraviť všetko, čo treba. Zaplatíme cenu dopredu, mnohokrát sa potkneme, spadneme do blata, prídu dažde, búrky, ale aj pekné horúce obdobia. Preto je dôležité snívanie, mať vízie, ciele. Prevedú nás cez rôzne obdobia.

Svet potrebuje lídrov, ktorí robia, neboja sa prejsť blatom, bolesti. Prosím, začnime s tým, čo máme a stavme na dlhodobosť. Nezabudnime, že máme pokračovať, vytrvať a nájsť cestu, ako dosiahnuť presne to naše.

P.S: Negatívne myslenie nás môže priniesť aj do zadku, pozitívne nás odtiaľ nevyvezie, iba tam bude krajšie voňať.