Type your search keyword, and press enter

Čistá strana

 michal_botansky_bloger_zaciatky_cista_strana.jpeg

Začína nove obdobie plne nádeji, možných zvratov. Myšlienok na pomyslene víťazstvá je teraz o čo si viac. Pozerajú sa horoskopy, čísla, predpovede, píšu si nekonečné zoznamy čo sa chce dosiahnuť. Alebo sa len jednoducho otáča strana a ide sa ďalej.

Nove začiatky moc neoslavujem. Sú pre mňa zvyčajne plne otáznikov, neistoty a naozaj netuším čo sa bude diať. Aj preto radšej začínam pomalšie vstupovať k novým začiatkom. Netýkajú sa len nového roka, ale všetkého čo sa začína. Nejako verím, čím pomalšie sa začne tým väčší priestor na preskúmanie a možný úspech je. Aj keď je tu jedna „vec”,ktorá môže z času na čas fungovať.

„Jednoducho do toho skoč.” Takáto teória je náročná na premýšľanie následkov čo sa všetko môže udiať. Zvyčajne ani nie je priestor na myslenie. Jednoducho sa skáče, staví sa všetko na jednu kartu. Buď sa podarí, alebo si poviem skúsil som. Myslím, že dôležitosť pripomínania tejto možnosti je na mieste. Častokrát sa stáva, ako veľa premýšľania nám môže zobrať tie najlepšie príležitosti. Aj preto je niekedy dobre skočiť, napriek riziku a strachu z nepoznaného.

Začiatky nie sú pre mňa moc obľúbené. Zvyčajne aj tak trafím príležitosť, že neskôr ma moje rozhodnutie štve, alebo ma ide roztrhnúť. Je veľmi málo rozhodnutí, pri ktorých som si povedal: „super, pecka oplatilo sa”. Lenže keď sa bavím so životom skúsenejšími ľuďmi, tak sa nado mnou len smejú. Ešte ma podpichujú ako málo riskujem a skúšam. Vlastne, čim viac nesprávnych rozhodnutí spravím, tým viac skúsenosti budem mat. Že vraj tie sa veľmi ťažko dajú kúpiť. Len tu s krátkym výdychom dodávam, nemusím skúšať všetko.

Boli obdobia keď som sa bal prvej schôdzky, prvého tréningu, prvej výmeny názorov, prvej návštevy, nových miest. Často som preto mnoho prvých schôdzok radšej ani nepodstúpil a tým pádom sa neuskutočnili ani druhé tretie. Strach tu je aj dnes. Zatiaľ netuším ako sa ho zbaviť. Vlastne ani neviem či chcem.

Možno nie vždy skočím po novej príležitosti hneď, alebo k prvej schôdzke. Pretože nemám rád začiatky, sem tam cítim strach. Lenže to sú všetko pocity a tie klamú, možno nie stále, ale viac ako myslím. Tak sa snažím vždy prekonať a aspoň skúsiť pozrieť čo je predo mnou. Na ten strach a nechuť jednoducho vykašlať sa.

Je v poriadku mať pochmúrne myšlienky pri nových začiatkoch, tak isto aj veľké očakávania. Dokonalo naplánované budúcnosti, alebo jazdiť bez plánu. Život je záhada, to čo bude najlepšie pre mňa, nemusí byť pre druhých. Všetko môže byť úplne inak ako si myslíme.

Ak ma začiatky k niečomu učia, tak určite je to prekonanie sa. Zmena je náročná, vybehnúť zo svojich vychodených chodníkov nemusí byť pohodlné, môže to bolieť, štípať, nebude sa chcieť, bude sa váhať, premýšľať. Vtedy je dobré skočiť, len tak zavrieť oči, zaťať zuby a skočiť do nového nepoznaného, veď kto vie čo sa stane. K tomu nový štart, nová strana sa môže začať práve teraz, nemusím čakať na nič.

Možnosť

bloger_blogovanie_michal_botansky

Keď som začal písať blog, nemal som hlbší zmysel tvorenia, nebolo žiadne smerovanie blogu, len akési, však skúsim. Gramatika, štylizovanie, fotenie, propagácia, výber tém, kľúčové slová, dizajn, funkčnosť stránky, absolútne nič. Čo bolo jasné od začiatku, že som musel. Mám nastavený systém sám so sebou, ak niečo mám robiť a nerobím, tak pri pomyslení na danú úlohu mi nie je moc dobre. To je jasný signál, že to flákam. Blogovanie, keď sa pozerám spätne, bol pre mňa dôležitý krok, dalo mi viac, ako zobralo. Vôbec som netušil, že ma naučí byť zodpovednejším, mať silnejšiu vôľu, zaoberať sa gramatikou, prezentáciou mojich prác, tak trochu pomôže aj mojej komunikácií. Po krátkom čase bolo pridané k písaniu videovanie, na sociálnych sieťach som fotil kvetinky, lavičky, koláčiky a stal sa zo mňa romantik. Všetko bolo fajn, až po moment, kým mi niekto povedal o dôležitosti budovania vlastnej značky a jedným dychom dodal vetičku, že romantika a kvetinky nemajú s mojou prácou takmer nič spoločné.

Písanie bolo prvé ukázanie sa pred svetom z pohľadu tvorby. To, že som sem-tam pridal príspevok na sociálnej sieti s predajným inzerátom sa moc nepočíta. Efekt bol tak dobrý, že za krátky čas celé okolie vedelo, čo robím, len akosi ich to nezaujímalo. Vtedy sa ani len netušilo, čo je správne správanie na sociálnych sieťach a taktiež, ani mimo nich. Nehľadal som žiadnu súvislosť medzi on-line a off-line svetom. Nevedel som si predstaviť, že by sa jedno mohlo dopĺňať s druhým a ešte k tomu, že by ma on-line svet mohol živiť, či vďaka nemu môžem vybudovať vlastnú značku (aj iné značky). Prešlo veľa príspevkov, kým prišlo uvedomenie, že kvetinky sú pekné, romantické poučovacie vetičky taktiež, lenže neprinášalo to nič.

Poďme tvoriť. Existujú štyri spôsoby, ako zarábať peniaze. Určite ste o nich počuli: zamestnanie, živnosť, majiteľ vlastnej firmy, investor. Prezentuje ich známy Róbert Kiyosaki, viac o nich sa dočítame povedzme TU. Každý z nás tvorí, to je fakt. Nie každý vie svoju prácu, službu, produkt aj dobre predať. Môžeme nadávať na pracovnú pozíciu, šéfa, stroj, firmu. Vo väčšine si aj tak len pokazíme deň. Preto ak sa chceme posunúť ďalej, tak máme dve možnosti: buď sa vrhneme do nepoznaných vôd všetkým, čím máme. Alebo budeme mať pravidelný príjem a postupne po večeroch budeme robiť na niečom, až do momentu, pokiaľ nás to niečo začne živiť – vtedy si vyberieme, na ktorú kartu stavíme. Je úplne jedno, či pôjde o vlastné podnikanie, MLM, franšízu, spoluprácu. Všetky majú výhody, tak isto ani jedna z možností nepôjde bez práce. Jedna nám dáva voľnosť, ale prináša zo sebou obrovskú dávku zodpovednosti. Druhá nám dáva odskúšaný systém, produkt, službu, vzdelávanie. Takže stačí dodržiavať pokyny, ale na druhej strane ochraňujú nás od nesprávnych rozhodnutí a tie nám môžu tak trochu v budúcnosti chýbať (o tom viac inokedy).

Najčastejšia výhovorka mnohých z nás prečo netvoríme, nerozprávame príbehy, nevyrábame produkt, neposkytujeme službu? Je ich viac ako milión. Nech je to akokoľvek, vždy máme možnosť hľadať cestu alebo zostať v hladine teórie. Samozrejme, nie všetko bude fungovať. Je dosť možné, že náš pokus, príležitosť posunie k ďalšiemu. Preto je dobré sa aspoň pokúsiť. U nás v tíme na poradách ma nič nevie naštvať viac, ako keď sa ako tím nepokúsime. Inak povedané, necháme si utiecť príležitosť popod nos. Vždy prídu ďalšie, len niekedy, keď máme možnosť, tak je fajn prísť do cieľa skôr. Na strane druhej je nezmysel byť na seba príliš prísny a robiť sebe výčitky. Často práve takéto výčitky sú brzda pri ďalších príležitostiach. Tým vôbec nezľahčujem osobnú zodpovednosť, disciplínu, pracovnú morálku. Skôr razím filozofiu, čím viac chýb urobíme, tým by sme mali byť kvalifikovanejší. Keďže plánujem dlhodobo, tak som presvedčený, že človek s najviac chybnými rozhodnutiami bude ten najplatnejší v budúcnosti.

Je kríza, ide kríza, bude to zlé. Žiadne zľahčovanie, ale taktiež nie zastrašovanie. Ak budeme zatvorený doma, máme internet, teda aspoň zatiaľ. Nikdy nebudem tvrdiť, že všetci máme písať, videovať, fotiť, prispievať, programovať, predávať. Čo budem tvrdiť, že pre každého tam vonku, ale aj v on-line svete existuje príležitosť, ktorá zmení nielen život jedinca, ale je dosť možné, že ovplyvní celý svet. Tak isto vždy nám vie niekto pomôcť s blogovaním, vidovaním, programovaním, predajom, ale i mnohým ďalším. Nech je náš produkt, služba akokoľvek dobrá, nikdy nepokryjeme celý trh. To je nemožné, vždy tu bude niekto, kto sa bude páčiť viac. To však nie je dôvod nezačať. Mnohý z nás už uspeli a na začiatku takmer nič nevedeli. Tým, že viac tvoríme, pracujeme, sa budeme aj zlepšovať, pokiaľ nezastaneme. Nezabudnime, keď už začneme, musíme dať vedieť všetkým, čo robíme a samozrejme pokračovať.

Najlepšie na tejto celej situácií je to, že nikam nepotrebujeme ísť. Vo vrecku nosíme nahrávacie štúdio s internetovým pripojením. Možno na začiatok stačí začať TU.