Záhada

Tribeč

18. júl 2024 Michal Boťanský Nezaradené - Všetko

Zatiaľ nemám toho najazdeného až tak veľa. Možno pre začiatočníka môžu moje čísla sa zdať ohurujúce. Lenže pre ľudí čo jazdi dlhšie ako ja, som začínajúci ja. Tu platí, že nie je treba sa porovnávať s niekým druhým, ale sám so sebou. To čo sa mi zdalo jazdiť ako nemožné, dnes už možné je. No a to sa mi páči na mojich posunoch v horskej cyklistike.

Ako tak jazdím okolím, našiel som si obľúbené miesta, okruhy na ktoré sa veľmi rád vraciam. Tie najbližšie sú pre mňa tribečské kopce. Sú pomerne menšie, dobre značené, majú mnoho miest ktoré sú zaujímavé a oplatia sa navštíviť. Určite sa nájdu aj úseky, ktoré sú náročnejšie, ale veď o tom sú hory.

Azda najnavštevovanejším miestom cyklistov je magistrála Jelenec – Zlatno. Ide o nenáročnú trasu po asfaltovej ceste, kde sa strieda kvalita asfaltu. Úsek od Velčíc po bývalú ministerskú chatu je vhodný aj pre jazdu cestným bicyklom.

Tribeč sa delí na štyri oblasti. Zobor, Jelenec, Veľký Tribeč a Rázdiel. Najpopulárnejší je Zobor pre Nitru. Jelenec a Veľký Tribeč preslávil najznámejší príbeh o strácaní ľudí v slovenskom pohorí. O ktorom sa napísal román a neskôr natočil film. Či je na tom niečo pravdy to dnes zatiaľ potvrdiť neviem. Sem tam sa stane, že navigácia nesprávne navedie, ale to sa stáva aj v iných pohoriach.

Moje obľúbené časti sa nachádzajú v menej navštevovanej časti pohoria Rázdiel medzi Skýcovom, Malou Lehotou, Müllerovým Štálom. K miestam som sa dostal rozprávaním s miestnymi. Mám rád široké zvážnice, šliapanie do kopcov, výhľady a miesta kam nechodí veľa ľudí. Preto sa práve na tieto miesta najradšej vraciam. Prameň pri chate Ostrá je pre mňa najosviežujúci. Chotárny má jazierko s pstruhmi. Vlkovadová je na lúke, kde sa pri troche šťastia môžeme stretnúť s jeleňom a nájsť stopy od medveďa.

Jazdenie lesmi zo sebou prináša aj odvahu zatúlať sa do menej známych zvážnic, miest, kútov. Ono na takéto spoznávanie je fajn sledovať internetové fóra, vymieňať si skúsenosti s nadšencami, poriadne si všímať aplikácie, ktoré mapujú terén. Možno je na mieste pripomenúť, ako nie je dobré odbočiť mimo zvážnic, značených ciest. Tribeč ako pohorie ukrýva okolo 60 prepadlísk, roklín, jaskýň. Niektoré z nich sú poriadne hlboké a nie každá je vyznačená v teréne. Tie ešte ukrývajú v sebe ďalšiu hrozbu a to sú nebezpečné výpary. Ja sa im radšej vyhýbam.

Miesta ktoré stoja za návštevu sú napríklad zvážnica pod Javorovým vrchom. Ponúka v prípade dobrého počasia nádherné výhľady od Levíc, cez Vráble až na Šurany. Snažím sa plánovať tadiaľto mnohé moje výjazdy. Rozhľadňa Chotenovec (Veľký Klíž) taktiež nezaostáva s nádhernými výhľadmi. Skycovecká ma tiež svoje čaro, Hôrka pri Lovciach taktiež Hôrka pri Podhoranoch. Netreba zabudnúť na Drieňovú v Jedľových Kostoľanoch.

Z najvyššieho vrchu Veľký Tribeč nie je zatiaľ výhľad. Momentálne prebiehajú prípravne práce na získanie stavebného povolenia na výstavbu rozhľadne. Okolo vrcholu je val, ktorý slúžil ako múr v minulosti, keď tu bolo hradisko. Hradísk je v pohorí viacero. Známe sú napr. Šiance ( Ješkova Ves).

Každé pohorie má svoje studničky. Tribeč nie je výnimkou. Mnohé sú udržiavané a pitné. Niektoré z nich postavil p. Filanda. (Holianka, Putifár, Jastrabie, Nestašová, Pod Sokolcom, Dubovo, Malá Hlboká, Jelení, Zlatno, Chotárny, Pod Ostrou, Vlkovadová. Poličná a Žiare sú verejnosti neprístupné). Ďalšie pramene ako Žlaby, Javorka, Žliabok, Prameň Čerešňového potoka, Jelšovka, Rohačová a ďalšie sú udržiavané. Je fajn si naplánovať cestu tak, aby sme križovali prameň hlavne v letných mesiacoch. Ak sú letá príliš horúce, môže sa stať, že nie všetky budú mať vodu.

Vrchora, Michalov hrad, Partizánske bunkre pri Adamikovej, Koreňová, Krížne cesty, Čierny hrad, Rohačová, Hlboké, Kozlica, Hrdovická, Huntácka dolina, Tribečske plesá, Vodná nádrž husarová, Čerešnovo, Kostolianske jazierka ( Kostolany p. Tribečom), Jarmočný kríž, Javorový Vrch, Dobrolínske skaly, Cígerová skala, Kaplnka nad Velčicami, Borisko, Brezovo, Kamenná brána. To je len zlomok miest kam sa oplatí prísť nie len na bicykli, ale aj na pešo. Samozrejme nie všetky miestá sú vhodné na bicykel.

Tribeč ma obrovskú minulosť, ktorá nie je celá prebádaná. Ťažilo sa tu zlato, kameň vyrábalo sklo, žili tu ľudia v hradiskách, neskôr v menších usadlostiach. Dnes je možné vidieť ich zvyšky. Je opradený príbehmi aj pre svoju minulosť. Má svojich nadšencov, neprajníkov. Mne sa doteraz nepodarilo zažiť nič nevysvetliteľné.

Mal som stretnutie s medveďom niekoľkokrát, tiež pána čo zablúdil, nesprávne som odbočil, videl hada, muflónov, jeleňov, objavil som miesta ktoré nie sú až také známe. Prechádzal som lesom aj v tme, v snehu, v daždi, v hmle. Má to tam svoje čaro, za ktoré som rád, že objavujem, spoznávam.

Hory je dôležité rešpektovať, vnímať, nepodceňovať. Majú svoju silu, nástrahy, prekážky, výzvy. Vedia odmeniť, vyžmýkať z nás energiu. Nie sú a nebudú pre každého, ale každý k nim môže prísť. Tribečsko je preslávené príbehmi o zmiznutých ľuďoch. Žiadne pohorie netreba podceňovať. Pred vstupom do lesa je dôležité si naplánovať cestu, zobrať si niečo najedenie, vodu, oblečenie, pršiplášť, obväz, svetlo a povedať doma kam ideme. Vidíme sa niekde tam v lesoch, možno práve tribečských.

Karty

24. apríl 2024 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Kráčam si po meste. Stretla ma pani, čo sme sa poznali. Zdravíme sa. Pristavujem sa. Vymieňame zopár zdvorilostných viet. Medzi nimi mi povedala, keby náhodou budem niečo mať aby som sa ozval. Niečo mat znamenalo ponuku. Toto sa odohralo asi šesť rokov dozadu. V tom období istý chalan chcel siahnuť po celej ponuke. Boli sme dohodnutí na dobre slovo. Lenže, keď už malo prísť k uzatvoreniu dohody. Jednoducho si to premyslel. Naštval ma. Po ostrej výmene názorov, dohoda bola definitívne zo stola preč. Spomenul som si na pani z mesta. Ponuku dotiahol do víťazného konca. Samozrejme, to všetko chvíľu trvalo.

Verím, že veci sa nedejú len tak. Neverím na náhody. Verím viac: “aspoň sa pokúsim isť von, možno niekoho stretnem”. Je ľahké byť frajer, keď nám ide “karta”. No je ťažké hrať s kartami, ktoré nie sú na prvý pohľad víťazné. Je dobré si takéto pamätať. Ono to totiž platí v rôznych životných oblastiach.

Hovorí sa, že prehry nás naučia viac ako víťazstvá. S tým do určitej miery súhlasím. Len keď je prehier príliš veľa, prídu pochybnosti, depresie, myšlienky na zabalenie všetkého. Je dobré vedieť vyhrávať, dôležité zvládať prehrávanie.

Áno šťastie, byť na správnom mieste v správny čas. Všímať si okolo seba, počúvať, pozorovať, skúšať. Hlavne byť vonku vo svete. Aj to nezaručuje žiadne víťazstvá. Môžeme robiť všetko najlepšie ako len vieme, aj tak nemusíme preraziť. Budeme najväčšími flákačmi a dosiahneme to ku hviezdam.

Hry majú svoje pravidlá. Tak isto aj život. Ak sa budeme len sťažovať, tak bude náročné sa vynoriť a pokojne plávať. Môžem dúfať, snívať, predstavovať a sem tam zariskovať. V neposlednom rade isť naproti výhram. Veď gól padne len vtedy keď vystrelím na bránu. Raz padne.

Nikdy na sto percent nebudeme vedieť čo sa nám podarí získať, ale aj stratiť. Určíte z každej ponuky nebude veľkolepý obchod, vzťah, výsledok. Niekedy dostaneme viac, inokedy stratíme všetko. Niekedy bude treba poslať do ďalekých krajín cely svet, vynadať všetkým, ale stále je fajn nezatvoriť dvere úplne.

Pozor na ponuky. Ešte viac na ružové okuliare, ružové myšlienky, sladké sľuby, pravidlá, závery a hlavne pravdy ako to vždy tak bolo. Hlavne neurazme karty s ktorými hráme, lebo čo keď sú víťazné.

Osobný rekord

15. november 2023 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Častokrát obdivujem druhých, všímam si aké majú skvele tela, dokonale úsmevy, rodiny, dovolenky, užívajú si život. Lenže jedno je nad slnko jasne. Nie je všetko tak ako sa zdá. Žijem sám so sebou a viem čestne prehlásiť, že som úplne strašný. Nič nestíham, meškám, nechce sa mi stávať, zabúdam, flákam asi všetko, veľa jem. Miestami mám aj lepšie dni, keď nie som tak strašný. Tajomstvo tých dní, je správna dávka motivácie, veľa jedla, super ranná posilka a ešte nejaké maličkosti.Je uplne jasné, ktorých dní je viac.

Sú dni, ktoré sa neustále opakujú dookola. Niekto zavolá, zvozí ma. Dostanem email, zvozí ma, idem sa radiť, zvozia ma. Keď sa posťažujem ja, tak ževraj mám niečo zniesť. Utešujem sa, ešteže mám tréningy, vtedy odchádzam z toho kolotoču. Najčastejšie trénujem v lese. Má to tam skvelú energiu, zvyčajne je tam kľud. Ako to tak celé sledujem, tak ma to dokonca ukľudňuje a napĺňa. Nebolo to tak hneď od začiatku. Na všetko sa prichádzalo postupne.

Najskôr som hral divadielka, aký som parádny, čo všetko viem, kde som už bol. Lenže nemalo zmysel takéto veci vonkoncom riešiť ani ich mať v hlave. Sú úplne zbytočné, zavadzajú, skôr či neskôr ich aj tak vypustím preč. Skúsenosti sa časom znásobujú, obmieňajú, prichádzajú nové. Vlastne ono je v celku fajn byť tak trochu viac pokorný. K tomu sa dejú veci. Defekty, technické ťažkosti, choroby, padnuté stromy, počasie. Keď sa to celé skombinuje. Môže vzniknúť naozaj slušná zaťažkávajúca skúška.

Veľmi veľa krát mi bolo do plaču, chcel som sa vzdať od bolestí, nedokázania vyriešenia technických situácií, zablúdení, nečakaných defektov, nedostatku tekutín, výživy, náročnosti situácií, nekonečných prekážok. To píšem nie len o tréningoch. Tak isto prišli dni, situácie, keď som takmer vyskočil z kože od radosti z prekonania niečoho, čo sa zdalo neprekonateľné. Ak tak premýšľam, viac je jednoznačne situácií, ktoré bolia. V poslednom období sa striedali mimoriadne náročné tréningy, nekončiace technické prekážky, nachladnutie, nesprávne načasovanie dopĺňanie doplnkov a čistenia žalúdkov. Skončilo to celkom dobrým prechladnutím a vynútenou prestávkou.

Telo, myseľ nie sú zostrojené z titánu, alebo iných vesmírnych materiálov. Ak sa k tomu pridá poriadne vrtkavé jesenné počasie. Hneď som z hry vonku. Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť kombinovaná s k pokúšaním seba, limitov, sveta okolo nás. Možno sem tam skok do neznámeho. Poznania kedy skočiť, kedy počkať. Vedieť mať prístup. Kto vie čo ešte bude treba namiešať, aby som dosiahol tie najlepšie čísla, prišiel na najkrajšie miesta.

Ak je tu niekto pred koho sa mám postaviť, som to ja. Ja, z tých najlepšie odmakaných tréningov, vyriešených situácií niekde odtiaľ z vonku. To je jediný človek pred ktorého sa mám pravidelne stavať, zdolávať, vyrovnať sa mu. Je nad slnko jasné, že prídu dni keď sa pokašle všetko. Budú najlepšie podmienky a pri nich vzniknú najhoršie výsledky. Niečo bude krívať a vtedy dosiahnem najlepšie výsledky. Život je záhada a zhoda milióny maličkostí, ktoré na seba navzájom zapadajú. Len vždy sa na to môžeme pozrieť až po rozhodnutí, odmakaní, prejdenom čase.

V aplikácia pre sledovanie výkonov mi po zaznamenaní tréningu analyzuje na moje dosiahnuté výsledky. Vie ich porovnať z predchádzajúcimi tréningami a následne vyhodnotiť.Jeden z najlepších ukazovateľov pri meraní takéhoto výkonu pri športe v tejto aplikácií je PR, (ang. Personal record) – osobný rekord. Je to najlepší výsledok na meranom úseku, ktorý som zo všetkých pokusov doteraz dosiahol. Za mňa je to jeden z najlepších ukazovateľov pri meraní vlastného výkonu pri športe. Tak trochu ma mrzí, že niečo podobné nemáme aj na každodenný život. Lebo nie vždy to čo sa zdá ako dosiahnutý rekord aj rekordom je.

Myslím, že život nie je len o prekonaní vlastných rekordov, tvrdých tréningov, pokazených častí, zablúdení do miest čo nikam nevedú, alebo nekonečnom užívaní. Je to akou si zmesou udalostí, náhod, ktoré do seba zapadnú ak sa na ne pozrieme spätne. Možno práve toto obdobie ma niekam priniesť, niečo naučiť, niekam postrčiť. Nech je to akokoľvek vybral som si sám a dobrovoľne.

Knižnica

20. september 2023 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Život nám prinesie do cesty mnoho ľudí. Prídu, odídu. A zvyčajne nám nechajú tašku alebo rovno batoh rozličných skúseností, aj prekvapení. Ak máme šťastie, ešte sa pri tom aj zabavíme.

Premýšľam nad životom. Čo chcem od seba, čo by som mal chcieť, čo si od neho môžem pýtať. Všímam si okolie. Na chvíľu ma strhne panika. Kam sa to už dostali všetci a ja sa neustále cítim ako keby stojím na tom istom mieste. Stagnujem alebo si len namýšľam také tie príbehy, čo majú tendenciu podkopávať sebavedomie? Možno chcem dobrovoľne trpieť.

Každú situáciu môžeme popísať kladne, záporne alebo neutrálne. Aj tie, ktoré sa odohrávajú v našich mysliach. Lenže bacha: ono to zoberie miestami celoživotné sily, aby sme uverili alebo neuverili.

Je veľmi ľahké trpieť. Stačí uveriť príbehom, ktoré si dokonale vymyslím, zmanipulujem, pretransformujem, na niekoho sa nahnevám. Nájdem si nepriateľa, zradcu a akceptujem rolu obete. Depresie sú na svete. Jedna maličkosť. Môžu tu vzniknúť oveľa náročnejšie stavy ako sú depresie, ktoré budú trvať nekonečné obdobia. Preto sa snažím nepodliehať, nerobiť závery, dýchať, pozorovať.

Náročné je nenechať sa strhnúť, uveriť, že sme najlepší a nik na nás nemá. V takýchto situáciách je taktiež možné zrútiť sa do priekop života. Dostať sa z nich môže byť mimoriadne náročné. Obrniť sa zdravím, sebavedomím, veriť si, poznať čo chcem. Takisto je dôležité byť otvorený prijímaniu informácií, vzdelávaniu a v neposlednom rade mať schopnosť odučiť sa od starých nepotrebných vedomostí.

Z času na čas je fajn zastaviť. Obzrieť sa okolo, či je tu niekto, kto by nám pomohol upraviť pohľady. Mnoho z nás si nesieme so sebou cenné lekcie, len nie vždy ich vieme správne posunúť von. Využiť ich múdrosť v ten správny čas. Alebo nie vždy si ich vieme všimnúť. Aj keď stane sa, že sa k nim dostaneme úplne náhodne. U mňa jedna z takýchto náhod je Majster. Ten človek sa zjavil nečakane. Do dnešného dňa nerozumiem, aké som vlastne mal šťastie.

„Michal, môžem ťa zobrať do knižnice. Viem ti podať pomocnú ruku len vtedy, ak sa opýtaš, ak prídeš sám. Tam moja pomoc končí. Nezabudni, že knihy sú fajn, avšak mnoho vedomostí potrebuješ najskôr prežiť. Až potom by si o nich mal čítať v knihách. Lepšie im tak porozumieš.”

Lenže otázka znie: V ktorej knihe hľadať? Čo si z toho všetkého vziať? To je jedna zo záhad života. Miestami sa preto hnevám na seba. Lebo som stavil na rozhodnutia, ktoré boli nesprávne. Cítim hnev, beznádej, zúfalosť. Našťastie len na okamih.

Všímam si, že mnohé katastrofické scenáre, ktoré som už napísal vo svojej hlave sa upravia, nestanú. K tomu pribudnú aj ďalšie, ktoré sú neutrálne a potom aj tie, čo dávajú pocit typu: „ooo áno!”

Možno mám len šťastie. Veď uvidíme, akú knihu si nabudúce vyberiem z majstrovej knižnice.

Vyvyšovanie nad druhými

24. november 2021 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Jeden z mojich kamošov pri zoznamovaní s mojimi ďalšími kamošmi ma zvyčajne pekne potopí. Netuším, prečo to robí, no sem-tam sa stane. Následne musím vysvetľovať druhým, že to tak nie je, čo povedal, len trochu dosť prifarbil, aby sa asi zapáčil. Zo začiatku bolo jeho správanie pre mňa náročné pochopiť. Vlastne, aj teraz je, lenže to nie je mojou úlohou.

Pred pár dňami som musel vysvetľovať, že naozaj to, čo povedal, len zveličil a nie je to tak, ako to povedal. Rozpráva tak presvedčivo, že naozaj vie naštrbiť kadekoho. Vlastne, on to asi nemyslí v zlom, skôr chce otvoriť konverzáciu. Lenže robí to viac zla ako dobra.

Mnohé súčasné podobné zážitky, udalosti mi pripomínajú mňa z pred niekoľkých rokov. Bol som arogantný nafúkaný majster sveta, čo vedel všetko. Dnes je to asi inak, teda snáď. Mám neustále pocit zo seba, že nič neviem a cítim sa ako študent. Snažím sa všímať druhých, vnímať súvislosti, moc nepremýšľať, pozorovať. Hľadať na druhých to dobré, čo sa mi páči. Pri komunikácií sa snažím používať: môžem mať pravdu alebo kamoša.

Ak mi niekto priamo/nepriamo stúpa po pätách trebárs ako môj kamoš, to neznamená, že budem ticho. Ľudia nám povedia toho viac, ak ich necháme rozprávať, konať. Priamo alebo nepriamo sa dozvieme ich postoje, názory, myšlienky, vzorce správania, princípy, ale aj ich postoje ega či pokory. Nie vždy každému máme veci ozrejmiť. Aj preto sú mnohé vysvetlenia často zbytočné. Niekedy je účinné vzdialiť sa na čas. Inokedy môžeme aj viac. Šoková terapia je tiež dobrý nastroj, len nefunguje stále. Najťažšie je nechať druhých konať tak, ako vedia a až keď prídu sa opýtať, až vtedy im môžeme tak trochu upraviť kurz.

Mňa nebaví vysvetľovať druhým, že mi šliapu po pätách, hádžu polená pod nohy, či zbytočne vyrábajú vysvetľovacie situácie. Tiež robím nesprávne rozhodnutia, chyby, viem pokašľať obrovské príležitosti, pracovné schôdzky či preflákať dni nič nerobením, viem sa zduť, naštvať na niekoľko rokov. Takže nie som ten najvhodnejší kandidát na rozprávanie, čo sa má a čo nie.

Druhých sa snažím predstavovať ako hviezdy. Či sa jedná o slávnu speváčku, najvyššieho šéfa firmy, primátora, začínajúceho kolegu alebo chalana, na ktorého sa hnevám. Vždy poviem pár pekných slov o druhom. Je pekné rozprávať o druhých pekne. Netreba zabúdať aj na srandičky, veď nemôžeme byť len vážne vážny, ale z citom, nie ponižovaním.

Degustoval som víno, ktoré mi nechutilo. Jedol som jedlo, ktoré sa mi nedalo zjesť. Bol som s človekom, ktorého by som najradšej obišiel kilometrovým oblúkom. Je nutné rozprávať aj o takýchto situáciách, ale pekne, diplomaticky, džentlmensky. Lenže sú ľudia, ktorým to isté víno chutilo, jedlo mohli zjesť a dokonca s tým istým človekom, ktorého ja idem obísť, sú najlepší kamaráti.

Život je záhada, to je viac ako isté. Pre niekoho aj istota, riziko, zábava, atď. Ciest je viac. No pred tým, ako si jednu vyberieme, nezhadzujme ľudí okolo nás. Veď čo keď raz budeme potrebovať pomoc a ona alebo on práve pôjdu okolo. Radšej sa spolu zasmejme na niečom hlúpom, ako sa o tom istom hádať.

P.S.: Pozdravujem všetkých kamošov, tento článok nie je písaný o vás, je úplne vymyslený. Všetky podobnosti sú náhodné a áno, pomôžem vám, keď pôjdem okolo.

Moje tajomstvo

30. december 2016 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Na začiatku nebolo nič, žiadna myšlienka. Komunikácia z okolím úbohá, strach, hanblivosť, negatívne myslenie, lenivosť. Ferrari, kombajn, dom, detské sny, ktoré to zmenili. Príbehov je mnoho, no tu sú tajomstvá, ktoré sú za tým.

Pracuj tvrdo. Buď trpezlivý. Bav sa. Udržuj dobrých ľudí okolo seba. Nájdi si čas len pre seba. Dobre a zdravo sa najedz. Investuj peniaze do ľudí, nikdy nevieš, ako si nájdu cestu späť k Tebe. Neseď na gauči, je to nebezpečné, nezmeníš svet odtiaľ. Organizuj spoločné zážitkové udalosti, ľudia sa z toho tešia. Začni fotiť, písať, natáčať videá. Založ si blog, internetovú stránku. Povedz áno, ale aj nie so sebavedomím. Nevysvetľuj. Nesúď. Chyby sú súčasťou. Ľudia sa Ti budú smiať aj tak. Domov máš vo svojom srdci. Niekedy sa budeš musieť vzdať pohodlia. Maj obľubené miesta, kde sa budeš rád vracať.

Napíš svoj príbeh, buď príkladom. Nájdi si Tvoje TO.

Počúvaj žalúdok, vnútorný hlas alebo vesmír. Pracuj na sebe tvrdo. Pracuj na svojich snoch, snívaj. Nepočúvaj ľudí, teda počúvaj iba tých pri ktorých to cítiš. Pýtaj si čas, keď ho potrebuješ. Sám pôjdeš rýchlo, no s niekým zájdeš ďalej. Ak si v niečom dobrý rob to, to v čom dobrý, nerob to v čom dobrý nie si, na to si nájdi ľudí. Je v poriadku, ak nevieš, čo chceš, alebo kam ideš. Neboj sa streliť gól, ale aj prihraj. Niekedy uvoľní všetko čo máš. Hovor ďakujem. Maj víziu, podstúp riziko, nehovor o tom, urob to. Neboj sa z hovadiť. Keď treba postav sa na čelo, postav sa za svoje slová, svoje činy, svoje myšlienky, svoje vízie.

Lenivosť zabíja zaživa. Myseľ je klamár, alebo kúzelník, od Teba záleží čo v nej stvoríš.

Ak potrebuješ čas, zober si ho. Váhanie je pre slabých. Ver na víťazstvá. Ak chceš byť hviezda, jednoduchá sa ňou staň. Na prvom mieste si ty. Ak rastieš spoznávaš tajomstvá úspechu, pomaličky o nich hovor ľuďom na ktorých ti záleží. Nechaj ľuďom čas, vrátia sa. Ak máš šéfa, je OK ho nepočúvať a ísť si za svojím. Nezobuď sa v šesťdesiatke s ľútosťou čo si mohol urobiť ako 20, 30, 40, alebo 5O ročný. Sleduj trh kam ide. Sleduj technológie, hýbu svetom. Ak môžeš pomôž, len tak. Rešpektuj zakázané témy. Nechvastaj sa. Maj svoje tajomstvá.

Ver v niečo, najlepšie v seba. Maj svoj skutočný príbeh. Vždy buď sám sebou, no sem tam daj dole ramená.

Je v poriadku zarábať veľké peniaze. Nehovor o chorobách. Buď zdravý. Chváľ to čo môžeš pochváliť. Každý je v niečom dobrý. Hľadaj to čo ľudí spája. Nie si sám, vždy je tu niekto o koho sa môžeš opleť, nakričať, filozofovať. Vzdelávaj sa. Čítaj knihy, a dávaj do praxe to čo čítaš. Len sporiť dnes nestačí. Tvor si zdroje príjmov. Buď sexi. Maj kondičku. Páč sa sám sebe. Ak vidíš peknú babu zavolaj ju na kávu, alebo čaj. Podpor a budeš podporený. Hudbu ktorú počúvaš si kupuj. Postav sa na javisko sveta a povedz svoj príbeh.

Áno všetko sú to iba kecy. Ty si ten, ktorý to môže všetko zmeniť.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter