Type your search keyword, and press enter

“Slovenské mamičky”

slevenske mamičky

Za posledné obdobie, čo sa stretávam s ľuďmi, riešime rôzne životné, ale aj biznisové záležitosti. Tlak vonkajších okolností pôsobí na každého z nás. Zvládať ho s úsmevom na tvári pravdepodobne stojí čím ďalej, tým viac úsilia, teda aspoň dovtedy, pokiaľ nebudeme mať úplnú istotu v seba.

Ak ste ma už niekedy videli, tak viete, že nosím vyšperkovaný úsmev od ucha k uchu. Tak isto viete, že sťažovanie a nadávanie nepatrí medzi moje obľúbené aktivity. Jeden z najdôležitejších krokov, ktorý som spravil v minulosti bol, že som vyhodil tieto činnosti z môjho každodenného života. To ale neznamená, že všetko okolo mňa je parádne. Tak isto mám rôzne záležitosti, sem tam ma niekto riadne naštve, pohltí ma depresia, či sa chcem na všetko vykašľať. V čom som úplne slabý, je takzvaný “smalltalk” teda úvodné rozprávanie o počasí, politike, či čo som mal na obed. Jasné, keď chcem, porozprávam sa s čertom, úradníkom, ale aj naštvaným človekom. Veď koniec koncov, ak nastáva akákoľvek situácia v biznise, hádajte, komu volajú?

Na začiatku bolo všetko úplne inak, nevedel som vôbec kecať, bol som úplne vystrašený negativista, keď som mal niečo povedať, tak som ušiel domov alebo na ryby. Zmien nastalo mnoho. Jedna z nich bolo absolvovanie základnej povinnej služby. Vtedy som ju neznášal, dnes na to pozerám ako na jednu najlepšiu skúsenosť v mojom dospievaní. Veď skúste pochodovať s plným žalúdkom hore kopcom so samopalom nad hlavou s plnou poľnou a popritom spievať “slovenské mamičky.”

“Tony Robins” a “Tajomsvo” dve významné náhody, ku ktorým som sa dostal. Zvedavosť ma prinútila kúpiť prvú knihu o komunikácii, neskôr  prišli školenia s americkou MLM firmou. Samozrejme koučing, psychológovia a prekonávanie samého seba zo začiatku veľmi sporadicky, veď som sa bál tej bolesti, dnes je to na každodennej báze. Vtiahnutie do sveta realít a neskôr svet financií mi zachránili kožu. To ako som začal na sebe makať, ma neskutočne posunulo ďalej. Nevedel som, že všetko sa deje pre mňa a nebol som žiadna obeť, no tento AHA moment prišiel až teraz niekedy, vlastne prichádza často.  Jednoznačne moja najväčšia životná zmena prišla hneď potom, čo som zistil, že aj ja môžem mať lepší život.

Stálo to kopec odriekania všetkých tých fantastických vecí, ktoré sú tam vonku, stráviť nejednu piatkovú noc v kancelárii, niekedy to bola aj nedeľa, stratu mnohých kamošov, či iných dôležitých ľudí. Častokrát moja útecha bola, koľko dám do koreňov, toľko sa mi vráti do koruny. K tomu všetkému sa vraví, nech akokoľvek investujeme do seba, je to najlepšia investícia na svete.

Pre mňa sú dôležité vzťahy, mám rád, keď poznám ľudí, ešte radšej mám, ak ľudia poznajú mňa, najlepšie za dobre odvedenú prácu. Vzájomný rešpekt otvára dvere v oboch smeroch. Ak si sadneme ako ľudia, tak budeme radi spolupracovať, ale ak nie, tak každý pôjdeme vlastným smerom. No predtým ako spoznám teba, najskôr musím spoznať seba, ale aj prísť na to, čo chcem od života. Lebo tie nevyriešené táraniny by nás oboch len oberali o čas.

Nech sme na tom akokoľvek, vždy sú dve možnosti. Predtým ako spustíme a vysypeme náš odpadkový kôš myšlienok kamošom, sa spýtajme, či okrem uľavenia takáto forma rozhovoru niekam niekoho prinesie. Nikoho z nás nezaujíma, koľkokrát si včera zvracal či mal kondičné tréningy z gauču na vecko.

Každý z nás žije svoj diskopríbeh, my ani len netušíme, čo všetko ten druhý prežíva, preto sa vždy snažme podať ruku, keď ju nemôžeme podať, aspoň neubližujme. Skúsme sa prekonať a zistime, čo všetko za tým je. Bojovanie, drámy a vyhorenia už spôsobili mnoho úmrtia zaživa. Dnešná doba nesie so sebou mimoriadne vysoké tempo. Tak si dovoľme byť šťastní, spokojní, nosiť úsmev a podporovať jeden druhého, lebo zajtra už nič nemusí byť tak ako je dnes.

Zajtra.

Zajtra

Každý z nás má svoj názor, odskúšané niečo iné. Radíme si, vymieňame názory, poúčame sa, hľadáme odpovede, chceme sa mať lepšie, teda aspoň to tvrdíme. Poznáš ten pocit, keď si zamilovaný, keď si celý deň si nejedol, alebo potrebuješ ísť veľmi na záchod, svet je úplne iný, však? Inak sa pozeráme na svet, ak máme všetko v poriadku a inak, ak nie. Vždy máme dve možnosti, buď sa staneme lepšími alebo sklamanými.

Nech sme na tom akokoľvek, verme, že mnoho z toho, je dočasné, teda pokiaľ s tým nezačneme niečo robiť. Často stačí menej ako si myslíme. Jedna myšlienka, hodina, stretnutie, jeden krok navyše a sme na tom mieste, o ktorom sme ani len nesnívali. So strácaním toho dobrého je to ako s hračkami, ak si ich nevážime, dostane ich niekto iný.

Hovorí sa o tom, že častokrát sa karty vedia nečakane obrátiť. Lepšie povedané, pamätáš, keď si prosil o pomoc svojich kamošov, oni ťa poslali kade ľahšie? Teraz oni chcú pomoc, peniaze, radu, riešenie, čas od teba. Preto si dajme pozor, koho odmietame, komu sa smejeme, koho podceňujeme.

Neverím na “len tak” pomáhanie. Všetko, čo robím vedome, robím to ako moju investíciu do budúcnosti. Ak ťa púšťam na križovatke, či podržím Ti dvere, robím to preto, lebo to chcem urobiť, možno ty mňa nabudúce pustíš na križovatke, keď sa budem ponáhľať za svojou frajerkou na večeru.

Život je záhadný, skladá sa z milión maličkostí. Našou povinnosťou je ukázať svetu, že sme tu a môže s nami počítať. Ukážme ako sme pripravení isť o level vyššie. Preto sa postavme z gauča, vyhoďme zo seba svoju obeť a začnime byť víťazmi. Najskôr prekonávajme samého seba, až potom všetko ostatné. Len prosím ťa nepovedz: “OKI, zajtra sa na to pozriem.”