Vždy, keď niekam prídem, snažím sa spoznať čo najviac ľudí. Dôvod je jednoduchý, keď dostanem defekt, možno pôjde okolo niekto, kto ma pozná a pomôže mi opraviť ho. Samozrejme, že nie každý zastane a pomôže. To ale nie je dôvod, aby som sa aspoň nepokúsil spoznať čo najviac ľudí.

Rozprávanie, rečnenie, hovorenie patria medzi základy komunikácie. Ak sa s niekým rozprávame a počas rozhovoru sme ticho, neodpovedáme na otázky, podľa všetkého ten druhý nebude nadšený s našej prítomnosti, iba ak by bol/a riadne ukecaný/á a hľadá bútľavú vŕbu. To isté platí, ak rozprávame veľa o sebe, či sme ticho.

Ak sa ocitneme na novom mieste, tak nie vždy sa odvážime hovoriť či ukazovať, čo je v nás. Zvyčajne postupne naberáme odvahu. Mne sa osvedčuje,  keď prídem na nové miesto, zapájam sa pri rozhovoroch a ukazujem, že sa so mnou môže počítať pri najbližšej príležitosti. Samozrejme, že sa do úvodných spoznávacích rozhovorov zapájam s citom. Veď hádam nebudem búchať po stole a presadzovať si svoje názory na cudzom území. Veď to sa nič nenaučím a k tomu budem mať okolo seba ľudí, ktorí nebudú chcieť vyhľadávať moju spoločnosť.

Hovoriť neznamená vždy len rozprávať, ale skôr pýtať sa, zaujímať sa, byť  zdravo zvedavý. Ak sedím s niekým, kto je tam, kam sa chcem dostať ja, podľa všetkého pôsobím pri rozhovoroch neisto, možno aj hlúpo.  Lenže, ak mám pred sebou človeka, ktorý je ďalej, tak sa k nemu správam ako k profesorovi. Veď čo je viac ako skúsenosti, pohľady, myšlienky ľudí, ktorí sú na miestach, kam smerujeme my? (Najčastejšia otázka u mňa je, čo Vás poháňa? Čo je za tým všetkým?) Takýto ľudia nám dokážu ušetriť kopec nepríjemností, ale aj času.

Musíš niečo povedať, tak isto, ako musíš niečo spraviť. Vystúpiť z radu a ukázať sa svetu, že som tu. Hlásiť sa o slovo je viac ako dôležité. Komunikácia je potrebná. Veď schválne, mnoho konfliktov vzniká pre nedostatočnú komunikáciu, rozprávanie či zaujímanie sa.

Keď už nerozprávame, tak nechajme za nás hovoriť naše skutky, ale aj tak sa nás niekto bude pýtať. Vlastne, pýtať by sme sa mali aj my, či ide o životného partnera, šéfa, kolegu, suseda, priateľov. Veď úprimný záujem, rozhovor s ľuďmi, ktorých poznáme má benefity pre všetky strany. Schválne, kto z nás má rád ľudí, ktorí sa nezaujímajú, či nie sú vhodní kandidáti na rozhovory?