foto: www.michalbotansky.com
foto: www.michalbotansky.com

Všímate si dnešný trend? Dnes je moderné učiť sa, mať koučov, čítať knihy, navštevovať semináre osobnostného rozvoja, počúvať nahrávky. Mnoho z nás sme učenie v škole neznášali. Podobne sme na tom boli s telesnou, nosili sme ospravedlnenky, len aby sme nemuseli cvičiť, a dnes sme športovci, kulturisti, či fitnesky.

Na mojich pracovných, ale aj súkromných stretnutiach sa rozprávam o víziách, plánovaní, smerovaní projektov či ľudí. Vedomosti, postupy a riešenia, to je aký si kolotoč, ktorý pravidelne je odo mňa vyžadovaný. Otázka, ktorá ma pred pár dňami zaskočila, bola naozaj k veci. Odkiaľ mám vedomosti a čo sa učím. Som veľkým nadšencom vzdelávania, samo vzdelávania a rôznych ďalších foriem učenia. Nerád sa k ním vyjadrujem, pretože podľa mňa neexistuje jedna správna forma vzdelávania, ale pre každého z nás funguje niečo iné.

Pozor, ak čítaš romány o láske, ktoré sa končia tragicky, je dosť možné, že Tvoj život skonči tragicky.

Vo väčšine prípadov, cestu začína kamoš, ktorý nám odporučí motivačnú knihu. Prichádza cesta objavovania kníh, rôznych seminárov, nahrávok, stretnutí, vyhľadávania koučov, mentorov. Chodíme vysmiaty od ucha k uchu, keď sa nás pýtajú prečo sa smejeme, tak často nevieme odpovedať. Máme zo seba skvelý pocit. Toto je aká si fáza číslo jedna. Tu mnoho z nás končí, lebo je super cítiť sa dobre, no reálne výsledky neprichádzajú tak rýchlo ako sme si mysleli.

Moja cesta je ta najlepšia a najsprávnejšia. To je fanatizmus.

Šport, rodičovstvo, staranie sa o chod domácnosti, filmy, koníčky, patria medzi najlepších učiteľov. Tomuto sa naučíme: trpezlivosť, predvídanie, rozhľad, emočná inteligencia, vyhrnutie rukávov, nebojácnosť, riskovanie, predaj, zvládnutie krízových situácii, uvedomenie svojich silných stránok. Takto začína fáza číslo dva. Už nie je potreba rozprávať o tom prečo sa usmievame, ale ukazujeme dôvod pre ktorý sa usmievame.

Choď von rozbi všetko čo sa dá, vráť sa, pozrieme sa čo si spravil dobre a zopakujeme to.

Na fáze dva je najkrajšie to, že otvára aké si pomyslené nové brány. Možno nás zaujme psychológia, možno budeme hľadať kam smeruje trh, alebo budeme skúšať ako zaujať ľudí. Budeme hľadať viac do hĺbky. Už nebudeme len spotrebitelia, ale pridáme ruku k dielu. Čo je viac ako isté, ten z nás ktorý prestane sa vzdelávať sa a tvoriť veľmi rýchlo je z hry von.

A kam chodím po vedomosti ja? Športujem, stretávam sa s ľuďmi čo tvoria, sem tam si pozriem video zo zámoria, či Slovenska, raz za čas si otvorím knihu. No ten najlepší nástroj na učenie je každodenná tvorba, teda aspoň pre mňa.