Ako tak jazdím na bicykli, tak si všímam miesta, ktoré som pred tým nevidel. Sú dni keď, je všetko pekné, ale sú dni keď je naokolo voda, hmla, tmavé farby. Vlastne takéto dni sa striedajú. Samozrejme sú aj dni, keď sa nedá jazdiť a vtedy stojím, bežím, plávam, vyjedám, alebo len tak niekde som.

Veľakrát si poviem toto odfotím. Lenže neodfotím. Zmysel je preto, aby som sa znova niekedy vrátil. Výhľady sa menia ročným obdobím, počasím, mnou. Tu je možno dobre poznamenať, že asi nestihnem vidieť všetko.

Výhľady sú odmena na dušu, hlavne jej umeleckú časť. Ak mám intenzívny tréning, tak si moc nevšímam okolie. Okuliare aj oči mam zaliate potom a som rád, že tak trochu vidím čo sa deje okolo mňa. Ak sú tréningy menej náročnejšie, alebo sa len tak vozím, všímam si okolie viac.

Sú miesta na ktoré sa rad vraciam pre výhľady a taký ten pocit. Nie som si istý ako to správne nazvať. Pre mňa dôležité je vidieť niečo čo mám rád. Zvyčajne aj podľa toho plánujem trasy, tréningy, či spoločné výjazdy. Keď je niečo čo sa mi páči, sem tam to ukážem aj druhým.

Samozrejme sú obdobia, keď sa na obľúbených miestach necítim najlepšie. Nevšimnem si žiadne výhľady, alebo nie sú žiadne. Je to v poriadku. Pohyb a skúšať sú u mňa veľmi dôležité. Ak budem sedieť niekde na gauči asi nič neuvidím. Niekedy dám všetkému čas, inokedy sa vrátim neskôr. No stane sa, že nie všetko chcem vidieť ešte raz.

Sem tam sa stane, že cesta za výhľadom boli. U nás v cyklistike máme protivietor, dážď, chlad, horúčavy, technické poruchy. Po náročnom tréningu, sa sem ťažko dupe s úsmevom na tvári, alebo chuti ísť ďalej. Vtedy sa chcem na všetko vykašlať.

Vyhlad je pre mna odmena ze výšlap hore kopcom, alebo prejdenú vzdalenosť. Nie vždy vidím najlepšie výhľady napriek dobre odmakanému tréningu, jazde. Niekedy sa vrátim, inokedy skúsim niečo ďalšie.