Čítal som vetičku, že mali by sme mať druhých radi preto, čím sú a nie preto, čím chceme, aby boli. Môžeme si povedať, veď koľko ľudí sa tým skutočne riadi? Takto by sme nikam nezašli, pokiaľ donekonečna budeme ukazovať na druhých. Ja začínam od seba. Mnoho múdrych vetičiek mi už nakopalo zadok. Nielen v telefóne, ale aj na pracovných schôdzkach, v knihách či na miestach, na ktorých by som to nikdy nečakal.

Na začiatku je často myšlienka, pocit, nadšenie, záblesk. Tí, ktorí začneme, sa delíme na dve skupiny. Prví sú začínajúci niekoľko rokov a druhí, ktorí sa rozbehli raketovou rýchlosťou. Obe možnosti sú dobré a majú svoje výhody. Každá z nich nám prináša mnohé poznatky. Jedno, čo ich spája je, že vďaka nim môžeme dosiahnuť ku hviezdam.

Ako sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí niečo dosiahli. Každého z nich spája rozhodnutie začať, rozhodnutie pokračovať, trpezlivosť, ťah na bránu a hlad. Ten zvyšok sú maličkosti, tie sa trochu odlišujú závislosti od typu osobnosti, náplne práce. Možno aj preto je fajn poznať ľudí z viacerých odvetví, aby sa k nám sem-tam dostal aj nejaký iný pohľad na život.

Nemusím vedieť každú maličkosť, mať široký rozhľad, vedieť všetko, čo sa deje vo svete. Aj tak mi to okolie povie. To, čomu nerozumiem, do toho sa nestarám. Keď chcem vedieť o tom viac, zavolám niekomu, kto vie o tom viac ako ja. Som zástancom, že je dôležité byť odborníkom v jednej oblasti a ten zvyšok sa nejako vyrieši.

Ak to, čo robíme, žijeme myslíme naozaj úprimne, tak skôr či ešte skoršie sa veci pohnú možno ešte lepšie ako v našich najlepších snoch. Keď nie, tak dostaneme balík vedomostí, poznatkov a skúseností alebo stratíme chuť na život, zhorkneme.

Môžeme vedieť všetky poučky na jednotky, no pokiaľ ich neodskúšame v praxi, bude z nás teoretik. Potrebujeme  zažiť spotené tričká, košele, zodraté topánky, odmietnutia, omyly, chyby, sklamania. Tak isto máme zažiť víťazstvá, nafúkanosť, pýchu, odmeny.  Možno len preto, aby sme si viac vážili to, keď je dobre.

Azda okrem milión maličkostí je mimoriadne dôležité cvičiť. Hovorí sa, že ak sa chceme stať najlepšími, potrebujeme odtrénovať desaťtisíc hodín. Inak povedané, všetko, čo budeme robiť, bude chcieť veľmi veľa odmakanej roboty a často všetko, čo budeme mať je stará ošúchaná spotená pracovná košeľa.

Nasledujúce slová vznikli na podporu všetkých tých, ktorí sa rozhodujú, či vykročiť. Áno, bude to ťažké, bolesť, chyby, omyly, výsmech, odložené dovolenky, nestihnuté svadby, dlhé pracovné noci, sem-tam nebude čo jesť. Pre tých, ktorí sa rozhodujú, či pokračovať: keď sme už začali, je fajn dokončiť to, čo sme rozbehli, veď možno sme pár krokov od veľkého víťazstva a keď nie, aspoň máme nové skúsenosti. Pre tých, ktorí majú vo svojom okolí jedných alebo druhých, podporme obe skupiny, potrebujú nás viac, ako si myslíme. Nikto z nás nevie, či sa oplatí vykročiť, či uspejeme, či zažijeme svoj vysnívaný život. Tu je len jedna možnosť, ako to zistiť.