Teraz je akosi v móde obrovská negativita. Často sa ňou nič nevyrieši. Hlavne my menej skúsení ju nápadito používame na poukázanie iných možností, ciest či nášho zviditeľnenia. Každá spätná väzba od skúseného človeka v danej oblasti je prínosom. No nie každý z nás je aj v tej danej kritizovanej oblasti profesionál so skúsenosťami.

Život by nemal byť o páčení sa a videniach, zdieľaniach, ale o žití, tvorení, budovaní, nechávaní odkazov ďalším a užívaní si toho, čo nás baví – napĺňa. Nech to znie ako najväčšie klišé, máme jeden život, nikto z nás odtiaľto živý neodíde. Práve to je dôvod, aby sme sa pokúsili ráno vstať a spraviť všetko preto, aby to bolo tak, ako v našich najlepších snoch. Iste budú dni, keď bude pršať, mrznúť, búrky.

Beh ma naučil, že ak sa raz rozhodnem pravidelne športovať, ide sa za každého počasia a možno v priebehu vzíde aj slnko spoza mrakov. To by mohlo znamenať, že keď sa odhodláme vytvoriť niečo naše a bude nás to napĺňať, tak uspejeme minimálne pred sebou samým. Možno sa mýlim, ale najskôr to vyskúšam, čas na filozofovanie bude na konci. Zaoberanie sa vecami, do ktorých ma nič nie je alebo sú úplne nepodstatné pre mňa, aj tak len budú míňať čas.

Je veľa lepších ako sme my, ale to neznamená, že nie je pre nás miesto. Máme tendenciu si neveriť a tým pádom neveríme ani druhým. Jednoducho, všetko, čo máme, sme pospájali tenkými nitkami. Potom, keď sa niečo stane, si povieme, ako sme to vedeli. Celý svet je pospájaný takýmto spôsobom. Samozrejme sú okolnosti, ktoré sú poprepletané  nezničiteľnými titánovými vláknami. Ak sa rozhodneme už niečomu veriť, tak verme najskôr sebe.

Tým, že si budeme veriť, sa nám budú diať udalosti dobré a ešte lepšie. Na prvý pohľad ich nemusíme tak vnímať. Budeme čeliť rôznym skúškam, bolestiam. Vzdať sa môžeme kedykoľvek, ale vyhovárať sa, ako sa niečo nedá? Možno sa to nebude dať nám. Ak by som mal dnes stavať raketu na Saturn, bolo by to mimoriadne náročné, keďže nemám žiadne vedomosti z tejto oblasti. No verím v existujú ľudí, ktorí ich majú. Chcem naznačiť, že vždy je tu niekto, kto vie niečo iné ako my.

Vďačím mnohým ľuďom, od ktorých sa učím alebo vďaka nim nazerám na život odlišne ako zo začiatku. Čím viac si myslím, že viem, že budem buď nafúkanec alebo budem presvedčený ako naozaj  musím  zabrať a učiť sa vnímať oveľa viac.

Nabrať odvahu, vykročiť vpred aj s tým, že neviem kam, ako, kedy či s kým. Niekedy stačí malý záblesk, ktorý zmení všetko. Preto je dôležité staviť možno aj všetko a aspoň to nejaký čas skúsiť. Možno sa nestaneme hviezdami a pokašleme úplne všetko. No bez pokusov a chýb nedostaneme vlastné skúsenosti.

Som vo všetkom priemerný, dokonca miestami prepadám. Verím, že je dôležité uspieť, teda byť najlepší iba v jednej oblasti. Čím skôr ju nájdeme, tým skôr tam budeme. Lenže, ak to bude neskôr, pokašleme toho určite viac, a tým sa aj viac naučíme. Možno je dôležité pripomenúť, že nie je potreba skúsiť všetko.

Každý z nás je v niekoho druhého príbehu za zlého. O tom, či to tak je alebo nie je, môžeme diskutovať desiatky hodín. Je vždy ľahké o tom druhom hovoriť z výšky a súdiť. Čo je dôležité pre nás, je otázka, či chceme príbehom druhých uveriť. Iba my vieme, prečo sme urobili to tak alebo onak. Nevysvetľujme, ak je niekto skutočný priateľ, porozumie. Tí druhí nebudú rozumieť tak či onak. Každý z nás robí rozhodnutia zo svojho pohľadu, niektoré ubližujú okoliu, iné nie. Keď budeme robiť rozhovor pre najslávnejší časopis, dostaneme možnosť objasniť mnohé okolnosti z našich životov, vtedy vysvetľujme. Pred tým žime to, čo milujeme a milujme to, čo žijeme a nechajme históriu, nech povie, či to bolo správne.