Nie som zástanca striktne jedného názoru, a toho sa musím držať celý život. Tak isto neobľubujem, že pravda je len jedna, ak nebudem robiť to alebo tamto, nemám šancu prežiť. Skôr som viac zástanca zdravej zvedavosti, poznania. Vonkoncom neznášam očakávania, i keď nemať ich je veľmi náročné.

Žijeme dobu, ktorú každý z nás istým spôsobom viac či menej ovplyvňuje. Hlavne podávaním našich poznatkov. Máme v rukách nástroje, vďaka ktorým za niekoľko sekúnd môžeme posúvať informácie, zážitky, skúsenosti do celého sveta. To znamená, že neposúvame informácie len tradičným spôsobom z úst do úst. Možností je o mnoho viac.

Mňa zaujíma možnosť tvorby, ovplyvňovania, rozširovania myšlienok, nápadov do sveta. Rád sa dostávam do pozície tvorcu. Je to skvelý pocit, keď vidím, ako niečo so mnou rastie. Pohybujem sa prevažne medzi ľuďmi, ktorí tvoria. Je skvelé mať ich okolo seba. Vedia poradiť, inšpirovať, posunúť.

Už ako malé deti sme videli svet ako obrovskú príležitosť neobmedzených možností. Pretekali sme sa, kto vymyslí lepší nápad, nakreslí krajší obraz, najlepšie zaspieva pieseň, či dá najviac gólov. Čím sme starší, tak čoraz viac a viac strácame tieto schopnosti. Veľké množstvo z nás chce zapadnúť a nevytŕčať z radu.

Rad behám v lesoch. Takmer celý čas trávim na turistických chodníkoch, ale z času načas nesprávne odbočím, či prejdem na iný chodník, niekedy sa vrátim, inokedy objavím nové miesta. Vlastne aj v živote verím tomu, že je dôležité nesprávne odbočiť. Niekedy to jednoducho pokašleme a musíme sa vrátiť. Inokedy objavíme to, čo by nás ani v najlepších snoch nenapadlo.

Jedna z najväčších príležitosti, ktorú máme je sám život, tá druhá je využitie tej najbližšej. Môžeme sa stať tvorcami, konzumentmi alebo nikým. Mne sa páči kombinácia všetkých spomenutých možností. Máme okolo seba rôzne situácie, kde budeme za nikoho, inokedy budeme konzumovať, či budeme za tých, čo tvoria. Samozrejme, všetkého veľa škodí. Preto je dôležité nájsť svoj osobný vzorec tak, aby nám robil radosť.

Snažím sa pozerať na svet tak, že ešte nič neviem. Často sa pýtam hlúpe otázky, vyzvedám, skúšam, hľadám. Nie všetko musím vedieť, poznať a zažiť. Aj preto sa snažím nájsť akýsi môj osobný vzorec. Niekedy pohorím na plnej čiare, inokedy sa nedostavím na štart, ale sem-tam sa stane, že dosiahnem to, čo chcem.

Nebojme sa odbočiť nesprávne, zísť z červenej na zelenú turistickú cestičku, či nasledovať svoj vnútorný hlas. Áno, je možné, že budeme blúdiť, buchneme si koleno alebo udrieme lakeť. Lenže ak nebudeme nič skúšať, všetko bude také, ako pred tým. Čo vôbec nemusí byť zlé, lenže ak chceme napredovať, mali by sme sa posúvať dopredu a nie ostať zaseknutí niekde v minulosti. Či sa bavíme o skúsenostiach, presvedčeniach alebo názoroch.