Naša myseľ vie poriadne zaviesť. Nemáme na to. Robí to každý. Doma je lepšie ako vonku. Bolí ma chrbát. Som unavený. Všetci sú aj tak lepší. Nedá sa to. Zajtra začnem. Príbehov, ktoré dostávam počas všedných dní je nespočetné. Niekedy sa tak pýtam či aj niekto druhý má podobné myšlienky. Ako je možné zbaviť sa ich. Aký majú význam v našich životoch.

Je veľa možností, ktoré sú okolo nás. Tak isto je mnoho ciest. Nie všetky sú jasné hneď. Niekedy sa k nám dostanú, inokedy sa po čase ukážu, sem tam ich vôbec nezbadáme. Možnosti a limity sú navzájom prepojené, teda aspoň mne sa tak zdá. Veľa krát pred mnou sa objavila možnosť, no ešte viac krát som sklonil hlavu. Výhovorky, príbehy, polopravdy pobehovali mojou hlavou.

Aj dnes sa stáva, že mal by som byť ráznejší pri rozhodnutiach. Viac riskovať, sem tam sa zamotám. Ako idem dňami, tak si vytváram v rôzne pravidlá, príbehy, pravdy, ktoré ma neskôr aj dosť obmedzujú. Nie len pri rozhodovaniach, ale aj pri bežných jednoduchých maličkostiach.

Ak niečomu verím, tak, že všetko sa mení. Zážitok, ktorý som zažil pred týždňom, nemusí mať také isté výstupy, ako skúsenosť z dneška pri podobných situáciách. Často zažívam na tréningoch vonku. Idem tu istú trasu niekoľko krát po sebe, vždy mám odlišné výsledky. Raz je vietor, teplo, zima, dážď, sneh, inokedy nesprávne jedlo pre tréningom, únava, málo spánku.

To isté platí aj mimo tréningov. Rozličné vonkajšie okolnosti nám hádžu polená pod nohy. Nemali by sme zabúdať ani na tie, ktoré idú od nás. Ak budem veriť svojím pravidlám, pravdám je dosť možné, že prepásnem život, keď nie celý tak časť určite.

Hovoriť o limitoch, trénovať a niekedy skočiť do neznáma má svoje dôležité miesto v živote. Chcem sa v niečom konkrétnom zlepšiť, viac trénujem, skočím bez prípravy, zabudnem na obmedzenia. Nebavme sa teraz o skákani z výškových budov bez padákov, krídiel. Tam je nad slnko jasné, ak skočím niečo sa mi stane

Je veľmi dobre mať plán, inokedy záchytné body a niekedy sa nechať len tak unášať. K tomu neveriť všetkému, čo nám naša myseľ bude podsúvať. Častokrát sa aj tak len hlava prepína do režimu prežitia, neriskovania, vsádzaniu na najbezpečnejšiu kartu, pocitu istoty a pohodlia. Mám rád limity, ešte radšej, keď zisťujem, aké dôležité je im vždy neveriť. Sem tam aj ochránia, len nie vždy od víťazstiev.