michal_botansky_bloger_oblubene_miesta_cast_Druha_2

Zatiaľ nemám toho najazdeného až tak veľa. Možno pre začiatočníka môžu moje čísla sa zdať ohurujúce. Lenže pre ľudí čo jazdi dlhšie ako ja, som začínajúci ja. Tu platí, že nie je treba sa porovnávať s niekým druhým, ale sám so sebou. To čo sa mi zdalo jazdiť ako nemožné, dnes už možné je. No a to sa mi páči na mojich posunoch v horskej cyklistike.

Ako tak jazdím okolím, našiel som si obľúbené miesta, okruhy na ktoré sa veľmi rád vraciam. Tie najbližšie sú pre mňa tribečské kopce. Sú pomerne menšie, dobre značené, majú mnoho miest ktoré sú zaujímavé a oplatia sa navštíviť. Určite sa nájdu aj úseky, ktoré sú náročnejšie, ale veď o tom sú hory.

Azda najnavštevovanejším miestom cyklistov je magistrála Jelenec – Zlatno. Ide o nenáročnú trasu po asfaltovej ceste, kde sa strieda kvalita asfaltu. Úsek od Velčíc po bývalú ministerskú chatu je vhodný aj pre jazdu cestným bicyklom.

Tribeč sa delí na štyri oblasti. Zobor, Jelenec, Veľký Tribeč a Rázdiel. Najpopulárnejší je Zobor pre Nitru. Jelenec a Veľký Tribeč preslávil najznámejší príbeh o strácaní ľudí v slovenskom pohorí. O ktorom sa napísal román a neskôr natočil film. Či je na tom niečo pravdy to dnes zatiaľ potvrdiť neviem. Sem tam sa stane, že navigácia nesprávne navedie, ale to sa stáva aj v iných pohoriach.

Moje obľúbené časti sa nachádzajú v menej navštevovanej časti pohoria Rázdiel medzi Skýcovom, Malou Lehotou, Müllerovým Štálom. K miestam som sa dostal rozprávaním s miestnymi. Mám rád široké zvážnice, šliapanie do kopcov, výhľady a miesta kam nechodí veľa ľudí. Preto sa práve na tieto miesta najradšej vraciam. Prameň pri chate Ostrá je pre mňa najosviežujúci. Chotárny má jazierko s pstruhmi. Vlkovadová je na lúke, kde sa pri troche šťastia môžeme stretnúť s jeleňom a nájsť stopy od medveďa.

Jazdenie lesmi zo sebou prináša aj odvahu zatúlať sa do menej známych zvážnic, miest, kútov. Ono na takéto spoznávanie je fajn sledovať internetové fóra, vymieňať si skúsenosti s nadšencami, poriadne si všímať aplikácie, ktoré mapujú terén. Možno je na mieste pripomenúť, ako nie je dobré odbočiť mimo zvážnic, značených ciest. Tribeč ako pohorie ukrýva okolo 60 prepadlísk, roklín, jaskýň. Niektoré z nich sú poriadne hlboké a nie každá je vyznačená v teréne. Tie ešte ukrývajú v sebe ďalšiu hrozbu a to sú nebezpečné výpary. Ja sa im radšej vyhýbam.

Miesta ktoré stoja za návštevu sú napríklad zvážnica pod Javorovým vrchom. Ponúka v prípade dobrého počasia nádherné výhľady od Levíc, cez Vráble až na Šurany. Snažím sa plánovať tadiaľto mnohé moje výjazdy. Rozhľadňa Chotenovec (Veľký Klíž) taktiež nezaostáva s nádhernými výhľadmi. Skycovecká ma tiež svoje čaro, Hôrka pri Lovciach taktiež Hôrka pri Podhoranoch. Netreba zabudnúť na Drieňovú v Jedľových Kostoľanoch.

Z najvyššieho vrchu Veľký Tribeč nie je zatiaľ výhľad. Momentálne prebiehajú prípravne práce na získanie stavebného povolenia na výstavbu rozhľadne. Okolo vrcholu je val, ktorý slúžil ako múr v minulosti, keď tu bolo hradisko. Hradísk je v pohorí viacero. Známe sú napr. Šiance ( Ješkova Ves).

Každé pohorie má svoje studničky. Tribeč nie je výnimkou. Mnohé sú udržiavané a pitné. Niektoré z nich postavil p. Filanda. (Holianka, Putifár, Jastrabie, Nestašová, Pod Sokolcom, Dubovo, Malá Hlboká, Jelení, Zlatno, Chotárny, Pod Ostrou, Vlkovadová. Poličná a Žiare sú verejnosti neprístupné). Ďalšie pramene ako Žlaby, Javorka, Žliabok, Prameň Čerešňového potoka, Jelšovka, Rohačová a ďalšie sú udržiavané. Je fajn si naplánovať cestu tak, aby sme križovali prameň hlavne v letných mesiacoch. Ak sú letá príliš horúce, môže sa stať, že nie všetky budú mať vodu.

Vrchora, Michalov hrad, Partizánske bunkre pri Adamikovej, Koreňová, Krížne cesty, Čierny hrad, Rohačová, Hlboké, Kozlica, Hrdovická, Huntácka dolina, Tribečske plesá, Vodná nádrž husarová, Čerešnovo, Kostolianske jazierka ( Kostolany p. Tribečom), Jarmočný kríž, Javorový Vrch, Dobrolínske skaly, Cígerová skala, Kaplnka nad Velčicami, Borisko, Brezovo, Kamenná brána. To je len zlomok miest kam sa oplatí prísť nie len na bicykli, ale aj na pešo. Samozrejme nie všetky miestá sú vhodné na bicykel.

Tribeč ma obrovskú minulosť, ktorá nie je celá prebádaná. Ťažilo sa tu zlato, kameň vyrábalo sklo, žili tu ľudia v hradiskách, neskôr v menších usadlostiach. Dnes je možné vidieť ich zvyšky. Je opradený príbehmi aj pre svoju minulosť. Má svojich nadšencov, neprajníkov. Mne sa doteraz nepodarilo zažiť nič nevysvetliteľné.

Mal som stretnutie s medveďom niekoľkokrát, tiež pána čo zablúdil, nesprávne som odbočil, videl hada, muflónov, jeleňov, objavil som miesta ktoré nie sú až také známe. Prechádzal som lesom aj v tme, v snehu, v daždi, v hmle. Má to tam svoje čaro, za ktoré som rád, že objavujem, spoznávam.

Hory je dôležité rešpektovať, vnímať, nepodceňovať. Majú svoju silu, nástrahy, prekážky, výzvy. Vedia odmeniť, vyžmýkať z nás energiu. Nie sú a nebudú pre každého, ale každý k nim môže prísť. Tribečsko je preslávené príbehmi o zmiznutých ľuďoch. Žiadne pohorie netreba podceňovať. Pred vstupom do lesa je dôležité si naplánovať cestu, zobrať si niečo najedenie, vodu, oblečenie, pršiplášť, obväz, svetlo a povedať doma kam ideme. Vidíme sa niekde tam v lesoch, možno práve tribečských.