Už v Londýne sa mi zapáčil život biznisu. Netušil som, čo všetko prináša. Zapáčilo sa mi, ako sa podnikatelia stretávajú na pracovných stretnutiach, vychutnávajú si jedlo v luxusných reštauráciách, jazdia na skvelých autách a obliekajú sa neskutočne dobre. Začal som túžiť po takomto živote. Netušil som, čo všetko je za tým. Bol som presvedčený, že bude treba odviesť nejakú prácu, mať trochu šťastia, poznať tých správnych ľudí a úspech, teda život, po ktorom som túžil sa dostaví sám.
No mal som to šťastie, že som sa veľmi rýchlo dostal k príležitosti, ktorá zmenila všetko. Okrem internetovej stránky, kde boli spoje autobusov a veľkého foťáku som nič nemal. Prvé mini úspechy prišli pomerne rýchlo, no ešte skôr prišlo obdobie, keď som chcel skončiť. „Mišo, neviem ti nijako pomôcť, ale ak skončíš, nič sa nezmení”, to bola jedna z posledných myšlienok, ktorú mi povedal bývalý “šéf”. Zostal som, dostal som akúsi druhú šancu a tú som už využil.
Arogantný, povýšenecký, namotivovaný, asi tak by ma opísali ľudia, ktorí so mnou spolupracovali. Je pravda, že okrem meškania na stretnutie mi nikto nemal čo vytknúť. Druhá pravda je, že mnoho pracovných úkonov na úradoch som čím ďalej ťažšie vybavoval. Výsledky na tú dobu boli pre mňa skvelé. Často sa stáva, že s výsledkami rastie sebavedomie, v niektorých prípadoch aj ego, sebeckosť. Mladý nafúkaný chalan, ktorý si myslel, že mu patrí svet. Tak rýchlo ako som zažil úspech, prišiel aj neúspech. Ciele, ktoré som v tom období dosiahol, som stratil za takú istú krátku dobu.
Prišla zmena, s ňou vzdelávania, skúšanie, pomoc od kamošov, samozrejme kopec práce. „Ak chceš v živote uspieť, budeš musieť niekedy spraviť dva kroky vzad, aby si mohol spraviť tri do predu”, znela jedna z tých múdrych myšlienok, ktorá ma vtedy nakopávala odznova. Tak som začal od nuly druhýkrát, tentokrát nebolo nič, iba sedemnásť telefónnych čísiel a jeden nepredajný projekt. Sklonil som hlavu, vyhrnul rukávy a šiel som do toho. Z tých čísiel nebolo nič, z nepredajného projektu sa stal nosný produkt a priniesol mnoho partnerstiev, ale aj priateľstiev.
Výsledky prišli tentokrát pomalšie. Vyhodil som z môjho života mnoho ľudí, ktorí zavadzali, spomaľovali, hádzali polená pod nohy, bodali do chrbta. Reštartoval, upravil som hlavu, zoradil priority, vytvoril systém, požiadal som rodinu, biznis partnerov, kamošov o čas a podporu.
Dnes, ak sa pozerám spätne na moje pôsobenie biznise, som presvedčený o tom, že my sme tí, čo majú v rukách svoje životy. My rozhodneme, či uspejeme alebo neuspejeme. My sme tí, ktorí si povedia, či podstúpime risk a postavíme sa dopredu, necháme sa na čas podceňovať alebo zostanú vzadu. My sme tí, ktorí si vytvoria príležitosti, my sme tí, ktorí sa máme zmeniť, prejsť cestou, pokúsiť sa dosiahnuť náš ciel, povedať áno životu, biznisu, príležitostiam. Alebo len tak nezištne pomôcť kamošom. Nie vždy sa nám podarí na prvý pokus trafiť to, čo chceme alebo na druhý, ale to neznamená, že sme neschopní. Tam vonku sú príležitosti, ľudia, možnosti, ktoré môžeme kedykoľvek osloviť, využiť. Častokrát všetko začína stlačením toho veľkého červeného gombíka.