Som zástancom toho, že vždy hľadám niečo spoločné na tom druhom, ľahšie sa mi komunikuje a trénujem si tým moje oslabené pozitívne myslenie.
Môžeme mať pravdu alebo priateľa, jedna z inšpiračných myšlienok, ktoré mi prirástli k srdcu. Poviem Vám, stáva sa, že mám s ňou čo robiť, hlavne, keď dlhé hodiny riešime nepodstatné záležitosti. Emočné výbuchy, hádky, sú korením vzťahov, jednoducho patria do našich životov. No predtým, ako vyštartujem, použijem vetičku: ” lížem smotanu po niekom inom, či po sebe?” Preto sa snažím pochopiť toho druhého, aj keď ma štve, snažím, naozaj sa snažím byť dobrým, zvedavým a niekedy aj vtipným chalaniskom. Keď nefunguje ani jedno, zjem všetko, čo sa zjesť dá, teda okrem rýb, nemáme sa radi.
Inšpirácia je pre mňa každodennou súčasťou všetkého čo robím. Som obklopený ľuďmi, ktorí mi nakopávajú zadok, ale aj takými, čo ukazujú akým nemám byť. Obe skupiny sú mimoriadne dôležité, teda ak chceme mať, teda žiť lepší život. Samozrejme, že je lepšie mať viac tých, čo nakopávajú zadok, ako tých druhých. Ľudia v našom okolí majú na nás obrovský vplyv. Takže v tomto smere som úplne sebecký, vyberavý, priečny, tvrdohlavý. Či je to správne alebo nie, si poviem, keď budem mať 157 rokov a príde k akejsi pomyselnej rekapitulácii životných rozhodnutí.
V živote mávame situácie, keď dostávame otázky tipu: “čo robíš?” Vtedy je slušnosťou odprezentovať/predstaviť sa rýchlosťou blesku. Inokedy si takéto situácie vytvoríme. Často potrebujeme 20 sekúnd odvahy. Presne toľko trvá, pokiaľ oslovíme parádnu babu, aby sme ju pozvali na drink, či toho fešáka, alebo povieme svoju výťahovú vetu a odprezentujeme sa, či to, čo robíme. Ak sme dobrí v čomkoľvek, veľmi rýchlo sa to rozšíri. K tomu ešte máme sociálne siete, ktoré všetko zrýchľujú. V online živote, ak niečo pokašleme, dostaneme “unfriend”, unfollow”, “hide”. No v tom reálnom to má úplne iné následky. Takže, ak spravíme niečo dobré, ale aj zlé, tak máme buď viac “priateľov” alebo ich úbytok.
Ak na sebe pracujeme a k tomu sa prezentujeme ako odborník, je viac ako možné, že nás bude posúvať k novým príležitostiam. No ak sme vo svojom okolí za vtipálka, budú nás mať ludia radi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme maximálne pozvánku na súťaž vtipných prednesov. Zabudnime na to, že sme sledovaní “velkým bratom”. Sú to naši známi, či neznámi, ktorí nás pozorujú, vnímajú, klikajú si na naše profily na sociálnych sieťach a z času na čas sa opýtajú spoločných známych: “čo je toto za kvietka?”
Možno na prvý pohľad sa bude zdať, že nič podstatné sa nedeje. Kľudne si myslime ako nepotrebujeme výťahovú vetu, ani 20 sekúnd odvahy a už vonkoncom si nemusíme dávať pozor ako sa prezentujeme. Veď mnoho ľudí si nerobí starosti s takýmito “maličkosťami” a majú sa v živote dobre. V mojich článkoch vyzývam, aby sme dali dobrý život nabok a šli za lepším. Mali by sme sa zmieriť s tým, že nie každú príležitosť premeníme na úspech, nie každý bude náš kamoš. Tam vonku je mnoho nebezpečenstiev a jedno z nich je, keď 62 ročný človek povie: “Teraz začínam žiť život, lebo už mám čas.” Predtým som musel robiť na účty.” Častokrát jedno áno, či 20 sekúnd odvahy nás prinesú presne na tie miesta, o ktorých sme snívali, v tých najlepších snoch.
