Type your search keyword, and press enter

About the Author

Michal Boťanský

Práca, pohyb a prezentácia

Práca, pohyb a prezentácia

Najčastejšia otázka, ktorú dostávam, vlastne je ich viac: či som ženatý, aké je moje obľúbené jedlo, čo vlastne robím. Na tu prvú neodpovedám, do môjho súkromia nikoho nič, obľúbené jedlo sú koláčiky a na to, čo robím spúšťam pätnásť minútovú prezentáciu.

Vždy som sníval o tom, že vybudujem úspešný biznis, teda firmu. Môj detský sen, ktorý mám v hlave od 12rokov je  Ferrari, kombajn a dom. Ono to nie je celkom tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Auto pre mňa znamená prostriedok, ktorým sa rýchlo a bezpečne dostanem na miesta, o ktorých snívam. Kombajn reprezentuje veľkú  a silnú firmu. Dom je akési posvätné miesto. Dnes, keď sa spätne pozerám na svoje detské sny, vždy sa pousmejem, no keď vidím kombajn, tak je môj deň krajší.

Naše okolie nás jednoznačne ovplyvňuje, či je to priamo alebo nepriamo, preto si vyberám ľudí, s ktorými trávim čas. Ak nenájdem niečo, čo nás spája, tak nemrhám časom, nepresviedčam nikoho, že som parádny chalanisko. Nerobím to ani v biznise, ani mimo neho. Mám rád slobodu, voľnosť a možnosť výberu, to isté dávam aj ľudom okolo seba. No keď sa mi niečo páči, tak to poviem, lebo zajtra už nemusí byť príležitosť. Taktiež, keď niekto zavolá, vždy dostane termín.

Neskutočne ma ide roztrhať, keď sa ktokoľvek sťažuje, nerobí nič preto, aby to bolo tak, ako chce. Ešte radšej sa kamoším s odborníkmi na všetko. Možno som trochu ironický, no takýto ľudia ma naučili, že je lepšie byť odborník v konkrétnych oblastiach, ako majster na všetko. Rozsah prác, ktoré vykonávam aj tak majú obrovský rozsah a nemyslím, že je možné ich niekedy obsiahnuť na 100%.

Rád sa vŕtam v knihách, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, či pozorujem okolie, učím sa od nich, čím byť, nebyť, čo zlepšiť, čo vypustiť, ale aj ktorú oblasť vyšperkovať. Jednoznačne najlepšia škola je vyhrnúť si rukávy a isť von. Rád, pohľadov, ktoré ma ovplyvnili bolo niekoľko, tajný sen je napísať o nich knihu. Skúšal som rôzne spôsoby ako uspieť alebo v čom uspieť. Niektoré rozhodnutie si zobrali svoj čas, iné svoju cenu. Nehnevám sa na seba, ani na druhých, vtedy som robil najlepšie ako som vedel a vlastne ma priniesli sem.

Takže, čo to vlastne robím: pohybujem sa v realitách, kde riadim predaj developerských projektov /znie to naozaj sexi/,  z času na čas si odbehnem ku kamošom na predaj mini domčeku, či chaty. Robím realitné poradenstvo. Ukazujem sa v bankách, kde pre klientov zabezpečujeme financovanie ich bývania. Vidím aj do poisťovníctva, do dôchodkov, investovania. Konzultujem s advokátmi zmluvy ohľadne predaja, kúpy nehnuteľností, či vysporiadania vlastníctva. Chodím na úrady, kde riešim všetko, čo súvisí s bývaním/katastrálny, pozemkový, stavebný, životný odbor/, pracujú tam zaujímaví ľudia, dávajú neskutočné tipy, za čo som im vždy vďačný. Budujem okolo seba tím ľudí. Tak isto sa ukážem na školení, kde sa dozvedám nové infošky, či spôsoby. Mám rád aj nepracovné spoločenské udalosti, to je futbal, či ochutnávky vín. Píšem vlastný blog. Nepravidelne natočím video. Veľmi veľa fotím, mám rád sociálne siete. Stretávam sa s podnikateľmi, bavíme sa intenzívne o spolupráci, biznise, ale aj živote. Volajú mi známi, neznámi a konzultujeme ich nové projekty. Pohybujem sa v mestách Vráble, Zlaté Moravce, Banská Štiavnica a sem tam idem jazdiť moje vysnívané auto do Bratislavy. Popritom budujem svoju značku, firmu, biznis.

Som líder, slúžim ľudom, hľadám pre nich riešenia, spájam ich. Verím, že každý z nás môže zmeniť svet, teda ak si neľahne na gauč, no dnes je to možné aj z gauču, teda ak máme internetové pripojenie. Moja práca je pre mňa poslaním, žijem ňou. Som vďačný za príležitosti, ktoré mi ponúka, ale ma aj núti stať sa lepším človekom a mať lepší život. Sú rôzne chvíle, niektoré sú parádne, či až rozprávkové, iné smutnejšie. No ako povedal starý pán inžinier: „Mišo, myslíš, že inde je lepšie?” Verím, že vďaka mojej práci zažijem mnoho skvelých príhod, stretnem ďalších nových ľudí, či navštívim  miesta, o ktorých sa mi ani len nesnívalo, trebárs Cookove ostrovy, kde natočím motivačné video: „Človeče, to ti bola jazda.”

Ocenenia

Ocenenia

Ono ti je to zvláštne. Keď začíname, chceme, aby nás svet chválil, odmeňoval, vedel o nás, počítal s nami. No keď už nejaký čas makáme, v hlave to máme upratané, tak nás ide roztrhať, keď dostaneme ocenenie. Jasné, že vždy mini kompliment poteší, ale s tým radšej opatrne.

„Viem, že som v tomto dobrý,” to nie je arogancia, vyťahovanie, egoizmus, ale zdravé sebavedomie. Som si vedomý toho, čo viem a toho, čo neviem. Nenechám si kecať od nikoho kto som, čím som a pod. Jednoducho napísane:  „Viem v čom som dobrý  a to robím, nedávam energiu ani pozornosť do toho, v čom dobrý nie som, tam prenechám miesto iným.”  Takže, ak doma treba opraviť práčku, jednoznačne opravu prenechám odborníkom, veď môžem spôsobiť ešte viacej škody.

Byť lídrom môže byť ťažšie ako sa zdá, istým spôsobom je ním každý, no stať sa takým lídrom, o ktorom sa bude písať história, to už niečo znamená. Skutočný líder by mal vychovávať ďalších lídrov, tešiť sa z ich úspechu, nebáť sa, že niekto bude lepší ako on. Po pravde, takýto človek na pozícií lídra neustále na sebe pracuje, len nie vždy ukazuje, čo všetko vie, čoho je schopný. Necháva ľudí okolo seba, ktorí sa chcú stať lídrami, aby našli riešenie. On ich potichu pozoruje, vôbec nezasahuje do procesu, ani keď je zle, ani keď je dobre. Lebo iba tak sa zistí, kto to myslí s vodcovstvom vážne a kto nie. Oslavovať víťazstvá je ľahké, no hasiť nepodarené pokusy, ešte k tomu svoje, nie je prijemná práca. Líder je ten, kto sa vždy postaví za svojich ľudí, preberie zodpovednosť, ak sa niečo nepodarí, ale aj vyzdvihne, ak sa niečo podarí.

Líderstvo, oceňovanie, komplimenty, kritika, čakať od druhých na to povolenie uspieť, či jednoducho mať lepší život má spoločné viac ako na prvý pohľad vyzerá. O tom ako tam vonku, ale už aj tu máme prehnanú kritiku, negativitu, hodnotenie, zbytočné tlaky vieme veľa. Informácie k nám prúdia od všadiaľ, nie vždy dokážeme rozoznať pravdu. Sociálne siete nám dávajú úplnú slobodu vyjadriť svoj názor, v rýchlosti blesku sa oň podeliť so svetom. Znie to ako z dobrého hollywoodskeho filmu, lenže to je skutočnosť. Áno, negativita, kritika, neúspech nesú so sebou dobrú sledovanosť, masu ľudí, komenty, srdiečka, tým pádom aj zisk, či moc. Líder nepodporuje negativitu, netúži po oceneniach, nečaká na povolenie uspieť, vie, čo je oprávnená kritika, podporuje ľudí okolo seba, aby mali lepší život.

Odviesť dobrú prácu, dostať odmenu, či kompliment za úsmev je prirodzené. Stáť za niekým v úzadí, kto prešiel z blata ku hviezdam chce obrovskú poctu, výdrž, sebadôveru a vidieť víťaza v tom druhom. Malá pochvala, kompliment, poklepanie po ramene, zisk obrovského vyznamenania vie vždy spríjemniť obdobie, tak isto ako neprimeraná kritika vie pokašlať celé roky života. K tomu frustrácie, rozvrátené rodiny, rozchody, straty životných cieľov, zomieranie za živa predstavuje obrovské riziko, ak niekomu “naložíme”, len aby sme sa my cítili dobre, či povedali svoj názor, ktorý je často zbytočný v danej situácií.

Stačí maličkosť, aby sme spustili obrovskú dávku sebadôvery v sebe, ale aj u druhých, či celoživotnú skazu. Dajme si pozor, čo hovoríme iným, ako sa k nim správame. Čím ďalej sa moderní psychológovia zaoberajú negatívnym a pozitívnym významom slov, myšlienok, skutkov, dokonca už do toho intenzívne montujú aj reč tela. Takéto informácie sa už dostávajú do popredia aj k nám. Žiaľ, negatívne informácie sú naďalej hlasnejšie ako pozitívne. Určite nie je dobré ignorovať negatívne myšlienky, či správy, ale vieme ovplyvniť čo si do svojho života pustíme. Taktiež nepúšťame susedov, aby si v strede našej obývačky vysypali ich smetný kôš. Máme právo vyberať, čo a koho pustíme do našich hláv.

Chváľme opatrne, ale úprimne. Kritizujme primerane, s rešpektom či humorom, najlepšie v tretej osobe. Stávajme sa lídrami, ktorí chcú mať okolo seba ďalších lídrov. Nepýtajme si od nikoho povolenia uspieť, či ostrihať vlasy. Zabudnime na falošné pocity šťastia, hru nášho ega, vyhoďme z hlavy túžbu po moci. Sme predsa ľudia, máme dostatok priestoru uspieť. Nechoďme po víťazstvá na úkor niekoho iného.

Vyvolanie pozornosti a trpezlivosť

Vyvolanie pozornosti a trpezlivosť

Sedím na káve s kamošom a bavíme sa o všetkom možnom. Je to mladý chalan, dosť intenzívne sa zaujíma o on-line svet. Myslí si, že dnes vybudovať úspešný biznis by malo byť jednoduché, stačí k tomu telefón a pár rokov práce. Preto sme kamoši, mám podobný názor, až na to, že ešte stále verím kombinácií on-line s off-line svetom.

Napísal som niekoľko článkov o on-line svete, dokumentovaní, ísť s kožou na trh, použiť pri tom sociálne siete alebo www.menopriezvisko.sk, popritom nezabudnúť na svet tam vonku. Viete si ich pozrieť v archíve. Bavíme sa na tieto témy neskutočné hodiny. Čím ďalej som presvedčený, že tieto témy sa dotýkajú každého z nás, teda okrem všetkých tých, ktorí už nechcú so svojím životom nič robiť.

Pred časom bol náš spoločný kamoš na pracovnom pohovore. Mal si priniesť so sebou profesionálny životopis, motivačný list, portfólio, názvy účtov na hlavných sociálnych sieťach, ktoré používa najčastejšie. Personálni pracovníci sa najviac zaujímali o jeho pracovné neúspechy a chovanie na sociálnych sieťach.  Vo všetkých požiadavkách prešiel, tak si tľapli. Len pre zaujímavosť, pozícia, o ktorú sa zaujímal, nebola nijak náročná. Pred časom by to mohlo znieť ako sci-fi, no dnes takéto požiadavky začínajú byť súčasťou pracovných pohovorov.

Schválne, keď stretneme nového človeka, však si ho preklepneme na známych sociálnych sieťach, čo tam stvára? Takže to je jeden z dôvodov, prečo neverím len v marketing alebo všetkému, čo na prvý pohľad vyzerá parádne. Preto skôr pozerám všetko to, čo ako robíme a čo je za tým.

Vlastne súčasťou mojej práce je práca aj s on-line svetom. Keď som prvýkrát predstavil smerovanie v on-line, všetkým sa to zapáčilo, no hneď som ich upozornil, že bude treba nejaký čas, aby práca priniesla ovocie. Aj preto ma ide poraziť, keď ľudia okolo mňa sú odborníci v tom, čo robia, no správajú sa nezodpovedne k svojmu okoliu, ktoré ani len netuší, čo v skutočnosti robia. Možno sa tým oberajú o príležitosti. Takže príspevok typu: ,,Jeeéj, tu je krásny výhľad,” jednoznačne patri do tohto sveta, ale pred tým by tam mal byť príspevok: ,,Na tomto teraz pracujem, pozrite sa, lebo možno raz budeme spolu makať na spoločnom projekte.“

Nie som žiaden odborník na on-line svet, no čo som sa naučil od skúsenejších ľudí, že je našou povinnosťou ísť tam von. Žiadne váhanie, odkladanie, jednoducho ukážme svetu náš štýl, makajme dlhodobo, tí správni ľudia si nás určite nájdu, možno to zoberie nejaký čas.

Trpezlivosť bude alebo už je jedna z najdôležitejších vlastností v dnešnom modernom svete. Áno, chceme výsledky, hmotné veci, dovolenky, cítiť sa šťastne a pod. Nie každý má to šťastie, vie sú kúpiť svoje vysnívané auto v dvadsaťdvojke, či zistiť hneď po škole, čo chce robiť. K tomu zvonka tlak nám hovorí, čo máme mať, ako sa máme cítiť, čo máme robiť. Tak je viac ako jasné, že mnoho z nás má trpezlivosť zaradenú niekde na posledných miestach dôležitosti.

Vyvolanie pozornosti, záujmu je tiež jedna z mimoriadne cenných /dobre platených/ zručností, ktorá už dnes vie zarobiť,  nielen balík peňazí, ale aj postavenie, vplyv, rešpekt a mnoho iných VIP vecičiek. Pochopenie, že mobilný telefón je nástroj, vďaka ktorému vieme zmeniť svet, teda pokiaľ stiahneme tie správne aplikácie a pripojíme sa na internet. Jednoduchosť, byť človekom, balík emócii, vzdelanie, k tomu pohotový humor by mala byť pridaná hodnota. Konkurencie je mnoho, sú to videá z mačiatkami, sexi suseda, rodičia, či ten chlapík/kočka v rannom zrkadle, či nesprávne  pochopené myšlienky. Ako “tu a teraz” a pod.

Sme neskutoční konzumenti, malá hŕstka ľudí tvorí. Kupujeme, zaujímame, trávime čas s tým, čo vôbec nepotrebujeme vlastniť, či vedieť. Potom máme v hlave neporiadok, zmätok  úplne sa odkláňame od našich skutočných túžob. Prebúdzame sa niekde v aute na ceste do práce, ktorú neskutočne neznášame, večer sa vyplačeme kamošom na futbalovom tréningu našich detí (česť všetkým, ktorí idú za svojimi snami a na futbalovom tréningu svojich detí pozorne povzbudzujú svoje ratolesti a nerozprávajú o sebe, či topánkach, ktoré si chcú kúpiť, či koľkokrát ich prehnalo na dovolenke z toho čudného jedla.).

Pre aký dôvod by sme nemohli mať lepši život vo všetkých životných oblastiach? Ak niekoho robí šťastným chodiť do práce na 3 zmeny, je to OK. Ale ak neznášame svoju životnú situáciu, prácu, priateľov, tak neviem, či je správne celé dni oddychovať doma na gauči po práci, či okopávať záhradu alebo flákať sa na drinkoch s kamošmi. K tomu na začiatku je ľahšie neurobiť nič, ako urobiť prvý krok.

Čo je za tým.

Čo je za tým

Často dostávam otázku k mojim snom, cieľom, víziám. Stretávam sa pri tom s ohováraním, výsmechom, konštatovaním ako mi všetko trvá dlho, alebo som sa načisto zbláznil. Nehnevám sa na nikoho, tiež som sa pozeral podobne na rôzne životné situácie pred rokmi. Na druhej strane ma štve, ako namiesto podpory dostávame rôzne prekážky aj od ľudí, ktorí chcú našu lásku, čas, pozornosť  či partnerstvo v biznise.

Nevolám ľudí na kávu, na večeru a už vonkoncom s nimi netrávim žiaden čas, ak necítim od nich jednoznačnú podporu. Veď negativity i kritikov je všade naokolo dosť. Rozumiem, že to, čo vidím ja, druhý vidí úplne inak. Nemusí poznať všetky detaily, postupy, skutočnosti. K tomu vonkajšia situácia nemusí zo začiatku napovedať, že my sme tí, ktorí uspejú. Tak, ak chceme zistiť, kto skutočne stojí za nami, vykročme sa svojimi snami, dajme na pár rokov dobrý život na stranu, jazdime na starom aute, pracujme dlho do noci, alebo niečo pokašlime.

“Zvedavosť, hľadajme, čo je za tým a nikdy si nenechajme kradnúť sny. Malí ľudia nám vždy budú kradnúť sny, veľkí vždy podporia.” Jedna z myšlienok, ktorú som dostal od človeka, od ktorého sa učím ja. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za tým správaním, myšlienkou, snom, či nepríjemným pohľadom. Aj preto je lepšie zistiť, o čo ide, ako rýchlo usúdiť podľa seba.

O tom, ako nás ovplyvňujú ľudia v našom okolí, je napísaných mnoho kníh. Je viac ako isté, že ak si berieme rady od ľudí, máme veľkú šancu skončiť ako tí, čo nám tie rady dávajú. Na druhej strane, učiť sa od druhých, môže neskutočne zlepšiť naše životy. Vyberáme si väčšinou my, koho myšlienky si pustíme do hlavy. Jeden z overených spôsobov, ako sa učiť od druhých, je osloviť niekoho, kto už dosiahol to, čo približne chceme my alebo tým prechádza. Oslovme takéhoto človeka a pracujme pre neho trebárs aj bezplatne. Za dobre odvedenú prácu dostaneme skúsenosti, spoznáme ďalších ľudí a to môže byť hodnotnejšie ako tisícka mesačne.

Tak, ak nás dnes okolie nepodporuje , ako si predstavujeme,nevidí, kam smerujeme. Je to úplne v poriadku. Vďaka tomu musíme vyvinúť väčšie úsilie, nájsť nové cesty, aby sme uspeli. Nevysvetľujme, neobhajujme sa, dajme ľuďom čas a priestor. Len prosím neprestávajme hovoriť, ukazovať, žiť a hlavne robiť to, čo naozaj chceme. Všetkých tých správnych ľudí stretneme aj tak po ceste, no a možno sa tým správnym človekom staneme práve my.

“Napíš mi, keď prídeš”

michal_botansky_srdce_vztahy_biznis_praca_laska

Ono ti je to fakt zaujímavé, moje články o láske majú väčšiu navštevovanosť ako tie o biznise. Istým spôsobom sa to dá chápať. Láska hýbe svetom, vlastne vždy to tak bolo, len jej dnes je akosi málo, stačí, ak sa na chvíľku postavíme na preplnenú križovatku. OK, česť výnimkám.

Životné tempo je rýchle, dovolenkové obdobie sa blíži, tlaky zvonka sú čoraz väčšie. Začíname byť zneistení týmto spôsobom života, celoživotné zadĺženie(byt na úver, auto na lízing, dovolenka na kreditku). Neustále o niečo bojujeme alebo od niečoho utekáme. Chceme priazeň okolia, “like”, “srdiečka”,“videnia”, “followerov” na sociálnych sieťach. Tam vonku chceme byť  usmiati, pôsobiť múdro a bez chýb. No zároveň tlieskame všetkým  úspešným ľuďom, ktorí porušili pravidlá, aby sa stali úspešnými.

Práve premietajú v kine film o mladom chalanovi, ktorý skončil vysokú školu a začína žiť život. Na začiatku sú okolnosti vtipné, neskôr príde dráma, lebo to má v práci ťažké, k tomu mladá dáma, do ktorej sa zapozerá, ho odmieta. Filmom znie melancholická hudba, zábery nie sú taktiež príliš veselé. Zlom  prichádza nečakane, hlavný hrdina zachraňuje náhodnému okoloidúcemu život, k tomu v práci vymyslí zlepšovák, povýšia ho, dostane väčší plat, kúpi si lepši byt, auto a zrazu aj tá mladá slečna zistí, že nie až taký neschopný. Posledná scéna je z ich svadby ako sa všetci bavia. Film končí, odchádzame domov s dobrým pocitom a plným bruchom nachos s kolou.

Obrovské tlaky zo spoločnosti sú na nás vyvíjané, aby sme uspeli, malý dom, nové auto, super prácu, rodinu. My sa rútime bez lásky, no z pobláznenia či vypočítavosti do celoživotných vzťahov s pocitom, že, veď raz sa do toho druhého zamilujeme úprimne. Porovnávame jeden druhého na základe materiálnych/ hmotných vecí. Po 7,či 10 rokoch končíme u advokátov, psychológov a hľadáme spôsob ako odísť zo vzťahu, ktorý bol vybudovaný len tak, alebo z pobláznenia, lebo ten druhý mal/a väčšie auto.

Bojíme sa ukázať svoje city, povedať “mám ťa rád”, “daj si pozor”, “napíš mi”,”keď prídeš”, “zvládneš to”, “verím ti” . My si radšej robíme jeden z druhého srandičky, podpichujeme sa navzájom a samozrejme dávame kritiku. Naše sebavedomie dostáva zbytočne zabrať z viacerých strán.  Som zástancom názoru, že je nevyhnutné budovať niekoľko životných oblastí seba, vzťahy, biznis, záľuby od prvej možnej chvíle.

Ak  existuje tajomstvo života, tak by to mohla byť usilovná práca na sebe, na našich vzťahoch, biznise(alebo práci), záľubách a v neposlednom rade dávanie lásky. Nemyslím romantickú lásku, myslím takú, keď pôjdeme na preplnenú križovatku a budeme sa naozaj ponáhľať, tak to červené auto pustíme.

V mojej práci som často u ľudí doma za účelom obchodu, mnohokrát riešime rôzne životné situácie plné emócií, patria k tomu aj rozvody, rodinné nezhody, úmrtia, ale aj spájanie ľudí, či práca na veľkých projektoch. Mám to šťastie, že poznám ľudí, ktorí majú šťastné vzťahy, ale tak isto aj nešťastné. Keď sa pýtam oboch na tajný recept, prečo to tak doma majú, tak odpovedajú zhodne:” tým, čo sú šťastnejší, tí najskôr dávajú, až potom berú. Ti druhí najskôr berú a až potom dávajú. Samozrejme, že existujú výnimky, veď v čom nie. Mat široké lakte, či sem tam buchnúť po stole, je nevyhnutné, možno častejšie bude treba skloniť hlavu. Tak isto je dôležité vedieť podporiť, ale aj vedieť podporu prijať. Hlavne sa obklopme ľuďmi, ktorí v nás vidia víťazov a až potom uvidíme, čo sa začne diať v našich životoch.

Odborník,či vtipálek

Odborník,či vtipálek

Som zástancom toho, že vždy hľadám niečo spoločné na tom druhom, ľahšie sa mi komunikuje a trénujem si tým moje oslabené pozitívne myslenie.

Môžeme mať pravdu alebo priateľa, jedna z inšpiračných myšlienok, ktoré mi prirástli k srdcu. Poviem Vám, stáva sa, že mám s ňou čo robiť, hlavne, keď dlhé hodiny riešime nepodstatné záležitosti. Emočné výbuchy, hádky, sú korením vzťahov, jednoducho patria do našich životov. No predtým, ako vyštartujem, použijem vetičku: ” lížem smotanu po niekom inom, či po sebe?” Preto sa snažím pochopiť toho druhého, aj keď ma štve, snažím, naozaj sa snažím byť dobrým, zvedavým a niekedy aj vtipným chalaniskom. Keď nefunguje ani jedno, zjem všetko, čo sa zjesť dá, teda okrem rýb, nemáme sa radi.

Inšpirácia je pre mňa každodennou súčasťou všetkého čo robím. Som obklopený ľuďmi, ktorí mi nakopávajú zadok, ale aj takými, čo ukazujú akým nemám byť. Obe skupiny sú mimoriadne dôležité, teda ak chceme mať, teda žiť lepší život. Samozrejme, že je lepšie mať viac tých, čo nakopávajú zadok, ako tých druhých. Ľudia v našom okolí majú na nás obrovský vplyv. Takže v tomto smere som úplne sebecký, vyberavý, priečny, tvrdohlavý. Či je to správne alebo nie, si poviem, keď budem mať 157 rokov a príde k akejsi pomyselnej rekapitulácii životných rozhodnutí.

V živote mávame situácie, keď  dostávame otázky tipu: “čo robíš?” Vtedy je slušnosťou odprezentovať/predstaviť sa rýchlosťou blesku. Inokedy si takéto situácie vytvoríme. Často potrebujeme 20 sekúnd odvahy. Presne toľko trvá, pokiaľ oslovíme parádnu babu, aby sme ju pozvali na drink, či toho fešáka, alebo povieme svoju výťahovú vetu a odprezentujeme sa, či to, čo robíme.  Ak sme dobrí v čomkoľvek, veľmi rýchlo sa to rozšíri. K tomu ešte máme sociálne siete, ktoré všetko zrýchľujú. V online živote, ak niečo pokašleme, dostaneme “unfriend”, unfollow”, “hide”. No v tom reálnom to má úplne iné následky. Takže, ak spravíme niečo dobré, ale aj zlé, tak máme buď viac “priateľov” alebo ich úbytok.

Ak na sebe pracujeme a k tomu sa prezentujeme ako odborník, je viac ako možné, že nás bude posúvať k novým príležitostiam. No ak sme vo svojom okolí za vtipálka, budú nás mať ludia radi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme maximálne pozvánku na súťaž vtipných prednesov. Zabudnime na to, že sme sledovaní “velkým bratom”. Sú to naši známi, či neznámi, ktorí nás pozorujú, vnímajú, klikajú si na naše profily na sociálnych sieťach a z času na čas sa opýtajú spoločných známych: “čo je toto za kvietka?”

Možno na prvý pohľad sa bude zdať, že nič podstatné sa nedeje. Kľudne si myslime ako nepotrebujeme výťahovú vetu, ani 20 sekúnd odvahy a už vonkoncom si nemusíme dávať pozor ako sa prezentujeme. Veď mnoho ľudí si nerobí starosti s takýmito “maličkosťami” a majú sa v živote dobre. V mojich článkoch vyzývam, aby sme dali dobrý život nabok a šli za lepším. Mali by sme sa zmieriť s tým, že nie každú príležitosť premeníme na úspech, nie každý bude náš kamoš. Tam vonku je mnoho nebezpečenstiev a jedno z nich je, keď 62 ročný človek povie: “Teraz začínam žiť život, lebo už mám čas.” Predtým som musel robiť na účty.” Častokrát jedno áno, či 20 sekúnd odvahy nás prinesú presne na tie miesta, o ktorých sme snívali, v tých najlepších snoch.

Internety vs osobné stretnutia.

Internety vs osobné stretnutia.

Som na internete už nejaký čas, posledné 3 roky som mimoriadne aktívny, píšem články, pridávam príspevky, sem tam natočím video, tí, čo ma sledujete pravidelne, to už viete. Zapáčila sa mi myšlienka kombinovať internet s vonkajším svetom. Prakticky za veľmi krátky čas viem osloviť nespočetné množstvo ľudí. Internet nám dáva ako jednotlivcovi neskutočnú silu vykričať do sveta svoje názory, postoje, prácu a je úplne jedno, či sú správne alebo nie. Čo je dôležité, že si týmto budujeme svoju vlastnú značku, po anglicky “brand”. Na základe toho sme oslovovaní pracovne, aj súkromne.

Mnoho mojich článkov venujem práve týmto témam. Vyzývam nás všetkých, aby sme viac tvorili, dokumentovali ako konzumovali. Lepšie povedané, hlavne tí z nás, ktorí tak ešte nerobia. Netvrdím, že je to jediný spôsob ako sa prezentovať, no schválne – ako často si kontrolujeme modré, ružové, červené siete? K tomu všetky tie benefity, ktoré nás učia stať sa dobrý v milión maličkostiach (vedieť správne odprezentovať seba, službu, produkt, naučiť sa predávať, komunikovať, trpezlivosti, pravidelnosti, kreativite). Internet nám umožňuje správať sa inak ako tam vonku, čo je super, pretože nie každý naberie odvahu ukázať pred kamošmi to, čo robí alebo v čom je dobrý. Môžeme sa zmeniť na akéhosi internetového supermana.

Vlastne ono ti to celé nie je tak o internete, ako o nás. Žijeme v dobe, keď dnes môže ktokoľvek z nás uspieť v tom, čo si zaumieni. Sme obklopení príležitosťami, ktoré vedia zmeniť život nám ale aj okolitému svetu, teda pokiaľ ich zaregistrujeme alebo ich vytvoríme. Netuším, čo funguje, jediný spôsob ako to zistiť, je vyhrnúť si rukávy. Mať svoj štýl, v niečom konkrétnom vynikať, odlíšiť sa (nie za každú cenu), nezbierať “páči sa mi to”, “srdiečka”, “sledovatelov”, ale dávať/vymieňať hodnotu, či poukázať na problém a vyriešiť ho. To už nie sú slová z budúcnosti, neignorujme ich.

Porovnávanie a dokonalosť zabíjajú nielen na internete, ale aj tam vonku. Ešte k tomu nás ešte aj brzdia. Strach z neúspechu, zosmiešnenia, tak isto aj z úspechu, môže byť obrovský pre kohokoľvek z nás. No ľútosť, že sme to mali aspoň skúsiť, bude o pár rokov ešte väčšia. Kombinácia internetu s vonkajším svetom bude neskutočne dôležitá, do popredia sa budú dostávať osobné odporúčania, nakoľko je pretlak informácií. No pred tým, ako sa k nám dostanú, ten na druhej strane si pozrie náš profil na modrých, ružových, zelených sieťach, aby zistil, či nám vôbec poskytne šancu stretnúť sa.

Neverím na tie hrozby, ktoré sa valia odvšadiaľ. Som presvedčený o tom, že sa máme šancu zachrániť, žiť životy podľa našich predstáv. No musíme pochopiť, že prebiehajú zmeny, ktoré nás výrazne ovplyvňujú. Video s mačiatkami má väčšiu sledovanosť ako dôležité informácie, ktoré pri správnom použití zmenia život. Zas tam vonku na prechode má väčšiu šancu prijemná mladá dáma ako starší neupravený pánko. Prechádzame vývojom, nie je to nič nové, čo by ľudstvo ešte nezažilo. Poďme príkladom, buďme dobrými ľuďmi, tam vonku, ale aj na internetoch a pritom nejedzme, keď telefonujeme, je to neúctivé. Verím v silu internetu, no tak isto verím v silu osobných stretnutí, preto je najlepšie ich kombinovať, zatiaľ, čo sme na stretnutí, internet za nás môže pracovať.

Telefóny, tablety, internety, siete

Telefóny, tablety, internety, siete

Prekliate telefóny, tablety, internety, siete, vlastne všetko, čo nám berie čas a je návykové. Často čítam/počujem od kamošov podobné myšlienky, ktorí sa rozčuľujú nad dnešnou dobou. Ak sa vrátime na chvíľu do histórie, naši prastarí rodičia podobne vnímali televíziu, keď začala prenikať do ich domácností. Nerozumeli tomu ako mladšie generácie mohli tráviť toľko času jej sledovaním. Dnes máme televízne prijímače v kuchyni, v spálni, v obývačke, v detských izbách, na chodbách, v čakárňach a nejako to neriešime. Aj keď naša obľúbená televízna hviezda si obuje sexi červené topánky, tak na druhý deň si ich utekáme kúpiť, ale to už je námet na ďalší článok.


“Prosím nesťažujme sa ako moderné technológie kradnú detstvo našim potomkom. To my sme tí, čo im ho kradneme, pretože mnohí z nás nevedia moderné technológie používať.” Toto je pre mňa, jedna z najgeniálnejších myšlienok ohľadom internetu, tabletov, počítačov, sietí či múdrych telefónov. Dnes vo vrecku nosíme celé nahrávacie štúdio. Vďaka aplikáciám vieme odkiaľkoľvek programovať, natáčať videá, písať články, fotiť profesionálne fotografie, vytvárať nové aplikácie, či mnoho iného. Táto myšlienka ma fascinovala od prvej chvíle, čo sa ku mne dostala. Pochopil som silu múdreho mobilného telefónu s internetovým pripojením, vyhrnul rukávy, dal som sa do práce.

Jedna z tých dôležitejších vecí dnes, je budovať vlastnú značku a vďaka múdrym telefónom, internetom, počítačom, sociálnym sieťam, vlastným internetovým doménam, to ide oveľa rýchlejšie, jednoduchšie, efektívnejšie. Tým nám viac času zostane na seba, rodinu, dovolenky,  flákanie a k tomu máme väčší dosah. OK, možno to bude trvať nejaký ten piatok, zopár pokašlaných pokusov, ale nezabudnime, ten čas prejde tak či tak.

Všetky tieto nástroje sú neskutočná pomôcka, aby sme robili menej, no oveľa efektívnejšie. Či sme na pláži alebo doma. Veď dokedy chceme všetci tvrdo pracovať, naháňať sa, robiť to, čo nás nenapĺňa? Len prosím neignorujme technológie, ľudí, zlepšováky, no hlavne seba. Návodov na používanie týchto nástrojov je milión a mnohé sú bezplatné, len kto z nás si číta návody pred používaním? Vytvorme si vlastný názor na sociálne siete, internet, aplikácie, tablety. Som presvedčený, že nám tieto “pomôcky” zlepšia kvalitu života. Dnes možnosti ako vybudovať celosvetový biznis a popritom zarobiť peniaze, sú takmer neobmedzené. Častokrát stačí fotografia , či krátke video, aby sme spôsobili šialenstvo. Čo na to bude treba, je telefón, tablet, internet a sieť. Na ten zvyšok prídeme sami, keď začneme na tom makať.

Pred časom som vravel, ako ma začínajú oslovovať kamoši, ale aj úplne neznámi ľudia, aby som im asistoval pri ich projektoch, ktoré s mojimi často nemajú nič spoločné. Rozbiehame, reštartujeme, nastavujeme, nakopávame, rýpeme sa, pýtame sa milión hlúpych otázok, zisťujeme silné stránky, prínos a hlavne, či je to skutočné. Najviac upozorňujem ľudí na jednoduchosť, dokumentovanie, nebáť sa ukázať svoje prvé pokusy, byť trpezlivý, vytrvalý a hlavne nečakať. Nabádam ľudí, aby sme používali svet on-line, ale aj offline pravidelne. Veľkú časť práce je dnes možné urobiť vďaka telefónom, tabletom, z pohodlia iného ako v kancelárii, no nezabudnúť nikdy na pozdrav a podanie ruky tam vonku.

Mnoho našich známych, kamošov, chce od nás kúpiť službu, tovar, myšlienku, či potrebujú práve tie naše skúsenosti. Len častokrát ani len netušia, že my niečo také robíme, máme, vieme.  Otvorme sa svetu, ukážme v čom sme dobrí, čo nás baví, ukážme, že sme ľudia. Píšme články, nahrávajme videá, prezentujme svoje produkty, existuje milión možností. Jedna z nich bude určite fungovať, hlavne tvorme a dokumentujme, čím prechádzame. Svet okolo nás chce vidieť ako robíme pokusy, skúšame, vystrkujeme rožky, rastieme. V našich vreckách nosíme nástroje, ktoré neustále používame. Veď jedna smiešna fotografia môže zmeniť všetko, nezabúdajme na to. Prosím nepreklínajme mobilné telefóny, tablety, internety a už vôbec nie sociálne siete. Netvrdím, že sú najlepším vynálezom sveta, ale predstavujú príležitosti pre každého z nás.

Zmena a istota.

Zmena a istota

“O pár rokov nastanú zmeny na pracovnom trhu. Mnoho pracovných pozícií bude nahradenými umelou inteligenciou. Máme pár rokov, aby sme našli riešenie, čo bude s nami” Nechcem písať o tom, ako bude bežné, že si z kúpeľne hlasom objednáme nové mydlo, ani o tom, ako budeme lietať autami. Ako to bude o pár rokov s umelou inteligenciu, môžeme viesť dlhé debaty, jedno je ale isté, mnohí z nás prídu o svoje pracovné miesta. Nech to bude akokoľvek, už dnes môžeme ovplyvniť viac, ako si myslíme.

Som zástancom myšlienky, že keď mám niečo predpokladať, čo bude vtedy alebo vtedy, tak chcem niečo z toho mať. Vlastne, robím to v mojej práci. Dostávam na stôl rôzne projekty a mojou úlohou je zistiť ich výnosnosť, funkčnosť, pripravenosť, či vôbec sú realizovateľné, taktiež aj ich prínos pre spoločnosť. Následne ich nastavujeme, prezentujeme a realizujeme predaj, no a za to dostávam odmenu. V mojom blogu vyzývam nás všetkých, aby sme spravili niečo navyše, najlepšie pre seba, aby sme mali lepší život. Moja odmena je častokrát poďakovanie, keď niekto napíše, zavolá, alebo príde a povie, že aj možno vďaka mojim článkom sa rozhodol spraviť dôležitý krok.

Na začiatku nebolo nič tak ako dnes. Bol som úplné jednoduchý chalan, ktorý sa všetkého bál, negatívne premýšľanie, komunikácia, strach z ľudí boli u mňa na dennom poriadku. Povedať, čo nás čaká v biznise alebo ukázať môj pohľad, urobiť čokoľvek pre seba, už vôbec nie tvoriť, na to som odvahu nemal. Zmenila to kočka, ktorá mi ukázala známy “cashflow kvadrant”.  Následné som sa vydal na cestu, na prvý pohľad nie príliš lákavú. Čím všetkým sa prechádzalo, o tom viac niekedy inokedy.

Som vďačný za dobu, v ktorej žijeme, dovoľuje nám riskovať, po večeroch makať na tom, čo chceme. Z večera do rána sa môžeme stať hviezdou. Jasné  že máme konkurenciu v podobe krátkych videí s mačiatkami, nástrahy ako sú predlžené víkendy v Chorvátsku a taktiež je ľahšie čokoľvek vymeniť ako opraviť. Dnes jedinou istotou, ktorú máme, je naša zmena. Mne trvalo prísť na to, že ja sa mám zmeniť. Niekoľko nepodarených príležitostí, musel som sa popáliť, či spraviť nesprávne rozhodnutia. Preto dnes často tvrdím: “choď von, pokaz všetko, čo pokaziť môžeš, vráť sa, pozrieme sa na to, čo dobré si spravil a to zopakuješ.” Tam vonku som si osvojil akési zlepšováky, ktoré mi fungujú:

  • Buď to ty, maj svoj štýl, pred každým buď ten istý človek, neboj sa robiť okolo seba neporiadok, nehraj formu, no keď treba mať široké lakte, tak ich maj, ale aj sklop uši a šúchaj nohami, to treba vedieť tiež. Maj záľuby, koníčky, buď konzerva, génius či blázon, ktorý mení svet. Hlavne dodržuj svoje slovo.

  • Buď fanúšik, v dobrom aj v zlom, neboj sa tancovať, oslavovať, ale aj povedať, tak to skúsime nabudúce. Ak sa ti niečo niekde nepáči, tak tam nebuď, keď už tam musíš byť, nájdi si niečo dobré, čo sa tam dá zjesť. Zaujímať sa o toho druhého, nestretávať sa s ľuďmi, len ak chceš od nich, aby podpísali zmluvu či objednávku.

  • Niečo prines, najlepšie obchod, výsledky, snahu, riešenie problému, zlepšenie života, buď dobrý v niečom, prilož ruku k dielu. Každý z nás je dobrý v niečom, neboj sa to ukázať. Nie vždy sa to podarí na prvýkrát, je to v poriadku, hlavne vystrel a ukáž sa aj v daždi

  • Zavolať keď ideš okolo, tie najlepšie rozhovory často vznikajú náhodne, neplánovane pri uvoľnenej atmosfére, ale aj napätej. 15, či 25 minútové stretká vedia priniesť častokrát viac ako hodinové. Veď čím menej povieme, tým lepšie. Nezabudni na srdiečko na sociálnej sieti.

Trvalo to niekoľko rokov, kým som našiel odvahu vôbec priznať sám pred sebou, že mám ciele a aj ja chcem niečo dosiahnuť. Vždy ma vzrušovalo to veľké, získať pozornosť celého sveta, byť v niečom parádny a mať vplyv.  Mám to šťastie, že som uveril tomu, čo chcem. Začal som sa obklopovať ľuďmi, ktorí vedia, čo chcú. Takíto ľudia radi dajú tipy, triky, spätnú väzbu, iný pohľad, či podajú pomocnú ruku. Vyhľadávam ich pravidelne, učím sa od nich. Vekom skúsení ľudia majú skúsenosti, mladí ľudia majú iný pohľad, preto je dobré spojiť sa.

Buďme viac ľuďmi, kritiky a sebectva je už vo svete naozaj dosť. Berme na vedomie, že internet nám všetkým dal silu povedať svoj názor, tam vonku je často mnoho napätia. Takže, keď nenakričíme doma na ženu či nenakopeme  muža, tak niekde si ten hnev vyliať musíme. No naozaj potrebujeme skákať iným po hlave, alebo víťaziť na úkor druhých? Pozri, ak nemôžeš vyzdvihnúť toho druhého, tak odíď

Máme v rukách naše správanie, reakcie, vieme skrotiť  emócie. Postoj, snaha, vynaliezavosť, v neposlednom rade nebáť sa ukázať, že nie sme dokonalí, sú také mini schodíky pre naše budúce generácie, že aj oni môžu byť lepší.

Náš svet jednoznačne potrebuje nových lídrov, tých, ktorí budú podporovať, inšpirovať ukazovať svoju jedinečnosť. Vlastne, aj mnoho vzťahov sa rozpadá často len preto, že jeden nepodporuje toho druhého a ten druhý to začne hľadať niekde inde, prosím zastavme to. Nečakajme na robotov, umelé inteligencie, zmeny na pracovnom trhu, vo vláde, začnime od seba.

Milión maličkostí a rady.

Milión maličkosti a rady.

Za všetkým hľadajme ženu, vlastne, ani veľmi nie. Za všetkým hľadajme súhru milióna maličkostí, ktoré akýmsi záhadným spôsobom pracujú pre nás, aj keď nie vždy si to uvedomujeme. Poznáme to všetci, ľudia z našich diskopríbehov prichádzajú, ale aj  odchádzajú ako ročné obdobia, niektorí nám ukážu, aký je svet parádny, iní nás zas naučia byť silnejšími. Nemali by sme sa na nikoho hnevať, aj keď niektorí z nás by si zaslúžili poriadne vyčistiť žalúdok. Poďme sa zaujímať radšej len o to, čo ovplyvniť vieme.

“Michal bojím sa, mám neskutočný strach, nemám dar reči ako ty, neviem písať články, sociálne siete mi nič nehovoria, ja som už starý, nemám sny, nechcem, aby mi niekto zízal do súkromia, mňa sa toto netýka, ja som zamestnaný, mám všetko, čo chcem a som spokojná s tým, čo mám, ty tomu nerozumieš”. Aj takéto odpovede dostávam od kamošov, ale aj nekamošov pri rozhovoroch o lepšom živote. Je mi smutno, vlastne cítim sa dosť nahnevaný, keď mladí alebo skúsení ľudia nemajú chuť okrem profilovej fotky na “sieti” zmeniť nič ostatné. Lepšie povedané, radšej si ideme zakvákať do ulíc, budeme sa baviť o tom, ako sa veci majú, ale keď príde príležitosť “niečo” zmeniť, tak len veľmi malá čiastka z nás si vyhrnie rukávy.

My ľudia sme parádni, no žiaľ veľká časť ešte nevie o svojej parádnosti, žije sen, strach, príkazy, život niekoho iného a nie svoj. Aj preto častokrát žijeme v minulosti v klamlivých názoroch, že jediná cesta ako vyhrať život, je dobre sa učiť, nájsť skvelú prácu, partnera, postaviť dom, mať deti, chodiť na dovolenky a tešiť sa na jeseň nášho života, kde už nič nebudeme musieť robiť, iba oddychovať. Nevravím, že je na tom modeli niečo zlé, len si nie som istý, či (dlhodobo) funguje aj dnes.

Môžeme žiť podľa seba, byť šťastní, robiť šťastnými aj tých druhých, tretích, štvrtých. Žiadne rozprávky, dnes je najlepší čas vykročiť za lepším životom bez toho, aby sme druhých dávali akýmkoľvek spôsobom mimo hru. Robme čokoľvek, len nech je to morálne, robí nás to úprimne šťastnými a peniaze by mali byť vedľajší produkt toho celého. Lebo, ak sa len začneme naháňať za peniazmi, nikdy ich nedobehneme.

Čím konkrétne chceš byť?

Odpovedzme si na otázku úprimne, uľahčí nám to čas pri rozhodovaní, neskôr aj v práci. Ak poznáme odpoveď, je to výborné, ak nie, mali by sme ju nájsť čím skôr. To, ako nás vidia  druhí, to je  ich vec, do toho nás nič. Spôsobov ako nájsť životné poslanie, vysnívanú prácu, biznis, partnera, sen, víziu, je mnoho. Nemusíme ich skúšať všetky. Možno  sa stačí  vrátiť späť do našich detských čias po odpoveď, čím sme chceli byť, keď budeme dospelí. Ak by tam náhodou nebola, tak sa dajme do hľadania, odpoveď nájdeme najpravdepodobnejšie niekde v nás. Potvrdí nám ju vnútorný hlas, intuícia, či pocit v bruchu. Zabudnime na čas pri hľadaní, veď koniec koncov, pozrime si rebríček úspešných ľudí, v koľkých rokoch začali tvoriť. Hneď, ako poznáme odpoveď, buďme čo najkonkrétnejší, ihneď si zapíšme všetky myšlienky, nech sú akokoľvek bláznivé a vykročme do neznámeho.

Čím konkrétne máš prejsť?

Môžeme trénovať na ihrisku, na sociálnych sieťach, v práci alebo aj v mysli. Každé víťazstvo začína v hlave, toto poznáme určite všetci, snáď okrem zbabelcov, ktorí sa neodvážili na úspech myslieť. Prosím, nebuďme zbabelci, začnime myslieť ako víťazi, aj keď sa budeme brodiť studenou riekou, pôjdeme pešo v zime i daždi, bude neskutočne teplo, ale aj keď budeme kráčať úplne sami. Nenechajme sa odradiť od vonkajších vplyvov, lebo najväčší nepriateľ človeka je ľútosť, že “kurňajs, aspoň som to vtedy mohol skúsiť.” Vytvorme si vlastné cesty, chodníčky, diaľnice. Nezabudnime, že väčšina vecí, ktoré budeme robiť, budú nepodstatné, no dostanú nás presne na tie miesta, kam chceme ísť. Nepodceňujme žiadnu z naších ciest, prechádzajme nimi s rešpektom.

Čo ideš prezentovať?

Môžeme byť výborní odborníci vo svojich oboroch, no pokiaľ nezačneme žiť tým, čo ideme robiť, nebudeme presvedčení o našej vízii, nedostaneme sa ďalej, alebo sa budeme tam vonku trápiť. Zabudnime na všetky manipulatívne techniky, tie nás dovedú ku krátkodobým výsledkom, používajme ľudský prístup, vyriešme problém alebo zlepšime život. Výťahová veta, vizitky, letáky, obaly, ochutnávky, použime všetko, čo máme k dispozícii.  Napríklad: keď pečieme koláčiky, tak celý svet posypme práškovým cukrom, nech všetci vedia, že to sladké ide od nás. Vždy predávame seba, produkt prichádza až potom(až na niektoré výnimky). Zabudnime na vedecko-raketový slovník, či  prezentácie, určite zaujmeme, no povedzme prvákom na základnej o Pytagorovej vete. Jednoduchosť, malé, za to pravidelné kroky, vzdelávanie, skúšanie, otvorené myslenie a neškatuľkujme. Tu sa pracuje neustále, nebojme sa, zažijeme aj mnoho skvelých príhod, zábavy či chytrých poučiek z motivačných kníh odžitých na vlastnej koži.

Poviete si: samé rady a bla bla bla. Ja nie som žiaden guru, už vôbec majster sveta. Pripomínam nám všetkým to, čo už dávno vieme, pretože my ľudia zabúdame a čo je najhoršie, častokrát zabúdame, že môžeme mať lepší život. Nevážime si maličkosti, nevieme byť vďační, podceňujeme na prvý pohľad bezvýznamných ľudí, flákame sa a už vôbec netvoríme nič dlhodobo. Veď ak sa nám nepáči partner, tak je jednoduchšie ho vymeniť, ako opraviť. Takto strácame drahocenný čas, nikam sa neposúvame.

To, o čom píšem v mojich blogoch, je o inšpirácii, o zlepšení našich životov, ale aj životov druhých. Už v tom  nie som sám, dnes mnoho ľudí z môjho okolia začína tvoriť, vyšívať, háčkovať, piecť, fotiť, kamerovať, biznisovať. Ak chceme čokoľvek v našich životoch zmeniť, nebude stačiť isť na námestie a zakričať, že chceme zmenu. Ak ju chceme, musíme sa zmenou stať, teraz hneď, lebo keď každý z nás priloží ruku k dielu, tento svet bude úplné iným miestom. Už stačilo ignorácie, negativizmu, flákania, posmeškov. Vykročme ešte dnes za našimi lepšími životmi a to nielen doma, ale aj vo svojich prácach, kariérach, biznisoch.