Cesta Poznania

OK

1. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Nemusíme byť neskutočne bystrí, aby sme spozorovali, že nie všetko vieme ovplyvniť. Niektoré veci sa nám jednoducho dejú. Obviňovanie seba, či druhých žiadnu situáciu ešte nevyriešilo, akurát sme sa mohli cítiť lepšie.

Pamätám si na lekciu, ktorú som dostal od vplyvného podnikateľa o tom, ako mám bojovať za to, čo chcem. Vravel mi, pokiaľ nebudem bojovať, tak nič nedosiahnem. Tentokrát som nebol nadšený z rady, nakoľko sa spájala so situáciou, kde bojovanie bolo od prvej chvíle zbytočné, stačilo nechať situáciu prirodzene plynúť. O pár týždňov mi ten istý človek telefonoval s oznámením, že sa vzdáva a kašle na ten obchod. Mimochodom, ten pán je neskutočne šikovný.

Buď zabiješ alebo budeš zabitý. Toto pravidlo možno platí v džungli. No my nežijeme na stromoch a nebojujeme o potravu. Podiel dostane každý z nás. No čím viac tlačíme na pílu, či používame rôzne zbrane, tak to ide ťažšie. Jednoducho niekedy je dobré veci nechať plynúť a uhnúť im z cesty.

Samozrejme, že niektoré boje sú v živote nevyhnutné, až na tie zbytočné. Je na každom z nás, za čo je ochotný bojovať, k tomu je to úplne osobná záležitosť. Nie je to dobré, ani zlé, ibaže obe situácie majú mnoho výhod, ale aj nevýhod. Veď už každému z nás sa stalo, že sme nezískali to, za čo sme bojovali alebo získali, ale o krátky čas stratili.

Čakanie niekde v rohu a čakať pokiaľ si nás niekto všimne, nemusí byť dnes správne rozhodnutie. Malo by ísť o akési vábenie príležitosti, ukazovanie svetu, čo robíme, čo vieme vyriešiť, zlepšiť. Takisto je dobré povedať svetu aj to, čo chceme.

Nevydať sa na cestu za tým, čo chceme len preto, že sa objavia prekážky, či bude treba podstúpiť riziko, by nemuselo byť správne. Prekážky sú na cestách neustále, aj rôzne riziká. Každý z nás má svoj príbeh, môžeme byť pekní, múdri, šikovní, ukecaní, či akýkoľvek, no každému z nás príde do cesty niečo, s čím si bude musieť skôr či neskôr poradiť. Môžeme to brať ako skúšku, buď uspejeme alebo pôjdeme skúšať šťastie niekam inam. Opakujem, nie je to dobré ani zlé.

Nestotožnil som sa mať OK život, preto aj cez moje články vyzývam nás všetkých, aby sme dosiahli lepší život a neuspokojili sa s OK životom. Nikdy som nemal rád boje, aj keď som ich mnohokrát podstúpil. Pre mňa najlepší spôsob dosiahnuť to, čo chcem, je usilovná práca a úprimný záujem o to, čo chcem.

Mnoho ľudí ma kritizovalo za to, že mi všetko dlho trvá alebo som podľa nich pomalý. Rozumiem, že niekedy je dobré mať široké lakte, inokedy vábiť príležitosti ukazovaním “farebných pierok” v zmysle: „Haloo, haloo, tu som.” Každý z nás má svoje jedinečné spôsoby, verte aj tí, čo si myslíme, že nemáme, aj my ich máme. Spôsobov existuje nespočetne veľa, no nebude nám fungovať každý.

Tak teda, už keď máme so sebou bojovať, tak nezabudnime, že na druhej strane je človek, pokúsme sa byť gentlemani so štipkou humoru, a keď skončíme, buďme kamoši, teda ak to nepôjde, aspoň si neubližujme.

Mamut a chladnička

25. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Sedím na pracovnom stretnutí s kamošom, na ktorom sa bavíme o prezentácií seba a toho, čo robíme. V tomto mám úplne jednoduchý názor: „Našou povinnosťou je dať vedieť celému svetu, čo robíme, použiť všetko, čo máme k dispozícií.” K tomu dnes nosíme vo vrecku nahrávacie štúdio, ktoré nahrádza niekoľkočlenný štáb. Za pomoci pár aplikácií a internetového pripojenia vieme vytvoriť článok, video, foto, stránku, firmu, či vyvolať pozornosť sveta. Napísal som o tejto téme mnoho článkov, ale aj mnoho ďalších ľudí vyzýva všetkých okolo seba pred príležitosťami, ktoré dnes ponúka moderný svet, teda aj nahrávacie štúdio vo vrecku. No napriek tomuto nám dnes nikto nezaručuje, že pozornosť aj získame.

S tým, ako rozprávame a tvoríme príležitosti sa otvárajú pred nami ďalšie príležitosti. Ide o akýsi labyrint, ktorý môže priniesť obrovské životné víťazstvá, priemerné životy, ale aj celoživotné prehry. Nikto z nás nepozná odpovede, môžeme niečo tušiť, no iba čas ukáže, ako sa v skutočnosti veci majú. Jedna z najlepších možností na zistenie, čo nás čaká za pomyselnými dverami labyrintu je otvoriť ďalšie dvere. Stane sa, že niekedy niekto iný otvorí pre nás dvere, inokedy ich budeme musieť rozkopnúť, teda ak chceme zistiť, čo je na druhej strane.

Určite každý z nás bol v situácii, keď nevedel čo ďalej. Zrazu ako keby všetko zmizlo, aj labyrint s ďalšími dverami. Pri bežných okolnostiach by takáto situácia mohla priniesť vlnu depresií, smútku, melanchólie a iné negatívne pocity. K tomuto stavu nám ešte viac môžu dopomôcť ďalšie vonkajšie vplyvy ako napríklad vysmiate fotky ľudí z nášho okolia, či to, že keď chceme byť šťastní, musíme cestovať a spoznávať svet. Nikdy nepoznáme úplne príbeh druhých, takže možno vysmiata fotka na modrej sociálnej sieti je len volanie o pomoc. No tým, že jej dáme srdiečko, to nezistíme. Tak isto to môže platiť opačne o nás. Ciest ako sa dostať k ďalším dverám, keď svet okolo nás nám žiadne neukazuje, je mnoho. Písali o nich mnohí svetovo uznávaní podnikatelia, psychológovia, teológovia, vedci, či ľudia z duchovnej oblasti. Preto je našou povinnosťou nájsť všetky možné dostupné cesty, ako z takýchto nepríjemných situácii von.

Požiadať o pomoc je nie vždy príjemné. No takisto nie je príjemné žiť život, kde nevidíme možnosti, či iné príležitosti. Zažil som to na vlastnej koži, keď mi istí ľudia tvrdili, že len táto konkrétna cesta je najlepšia. Nehnevám sa na nich, som presvedčený, že konali z najlepšej možnej vôle, veď vďaka nim som objavil cesty, o ktorých sa mi ani len nesnívalo. Istým spôsobom je dôležité zažiť negatívnu skúsenosť, o to si viac vážime tie pozitívne. Nie vždy sa nám podarí vyhrať, či byť za hviezdu, či doniesť domov toho najväčšieho mamuta, samozrejme aj v situáciách, keď sa s nami počíta. Zlyhanie, byť sám, pokašlať niečo je prirodzené. Aj tu máme niekoľko možností. Jedna je, že od teraz to už bude len takto a nijak inak, druhá je, tak zažil som to a od teraz to budem robiť inak.

Rozumiem dnešnej dobe, núti nás intenzívne konzumovať a k tomu odvracať našu pozornosť kade tade. Ako aj nás vyzýva byť dokonalými, či hľadať dokonalých partnerov, či uloviť najväčšieho mamuta. Je viac než isté, že čím väčšieho mamuta ulovíme, tým dlhšie budeme mať čo jesť, no nezabudnime na kapacitu našej chladničky.

Prosím, berte tento článok obrazne, za mamuta a chladničku si dosaďte to svoje. Nech je to akokoľvek, máme dnes fantastické nástroje na náš jedinečný úspech, no zároveň sa nenechajme oklamať, že čím väčší úlovok, tým je život krajší. Tým nevravím, že to tak má alebo nemá byť, na to si nájdime odpoveď každý sám. Veď koniec koncov každému z nás sa páči niečo iné. Nájdime v sebe odvahu nájsť si to svoje.

Dovoliť si uspieť.

18. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Čím ďalej som presvedčený o tom, že ak chceme čokoľvek dosiahnuť, mali by sme vedieť, čo presne chceme, čo sme ochotný za to dať, čo sme ochotný pre to spraviť, takisto vedieť si predstaviť, že to naozaj aj dosiahneme, v neposlednom rade si dovoliť uspieť.

Hneď na začiatku prichádza niekoľko prekážok. Tou prvou je vlastné ego, druhá je trpezlivosť, tretia je výdrž, štvrtá vyhrnúť si rukávy, piatou je vedieť si predstaviť, že uspejeme a šiestou vypustiť z hlavy strach z úspechu. Dať na stranu svoje ego je hračka, s trpezlivosťou je to trochu ťažšie, s výdržou budeme pokúšaní takmer neustále, no predstaviť si, že uspejeme, keď nič tomu nenasvedčuje, bude riadna makačka. Áno, už mnoho z nás skončilo, lebo trpezlivosť alebo sa vzdali príliš skoro, zabudli, že bolo treba urobiť aj nejaký ten krok navyše, či stráviť nejednu polnoc v kancelárií, ale prišlo zľaknutie z úspechu. Presné štatistiky zatiaľ neexistujú, koľko ľudí v živote neuspelo a taktiež sa môžeme len domnievať, čo bolo príčinou neúspechu.

Prosím, nemýľme si úspech s veľkým parádnym autom, pätnásť poschodovým domom s heliportom a bazénom. Skutočný úspech je niečo, čo budeme cítiť len my sami. Pre niekoho je to stáť na prvých miestach v rebríčkoch milionárov, pre iného je mať farmu na odľahlom mieste a žiť pokojný život. Nenechajme sa poblázniť marketingom úspechu, len my vieme, čo je pre nás správne a skutočné.

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme dosiahnuť víťazstvo. Tehla po tehle, krok za krokom, alebo spleť rôznych životných okolností pred nás prinesie príležitosť, ktorá nám nemusí dávať na prvý pohľad žiaden význam, no ak ju zoberieme, môže nás doniesť na miesta, o ktorých sme ani nesnívali. Teórií je viac ako dosť, veď koniec koncov, životopisy mnohých ľudí hovoria za všetko. Niekedy stačí navštíviť ľudí okolo seba, ktorí niečo vybudovali, alebo aj takých, čo stratili všetko.

Mať cieľ je dôležité, vedieť kam chceme ísť takisto, no takisto je fajn skúšať a hľadať, len by to malo byť morálne a nemalo by to byť na úkor druhého. Mnoho vedcov skúma myseľ, mozog, ako funguje a čo všetko dokáže. Sila vedomia a podvedomia čoraz viac vstupuje do pozornosti, a to nielen medzi športovcami, ale aj medzi podnikateľmi, ale je čoraz populárnejšia v osobnostnom seba rozvoji. „Dal som si to do hlavy a šiel som za tým,” to je najčastejšia vetička, ktorú používajú ľudia, ktorí už dosiahli to, čo chceli. No za tou vetičkou sa ukrýva mnoho životných príbehov. Takisto my v sebe ukrývame nejeden životný úspech a niekedy sa stane, že naň zabudneme, či ešte horšie, podceňujeme ho, ale aj seba. Tým si istým spôsobom búrame pod sebou pomyslené schodíky sebavedomia.

Prosím, nemajme záložný plán, ťažké časy sú súčasťou, taktiež neúspechy, prekážky, často aj ponižovanie od kamošov, či životných partnerov. Taktiež si nehovorme, že vždy to tak bolo, lebo to tak vždy bude. Doba, v ktorej žijeme nám ponúka mnoho výhod, je na nás, či ich využijeme alebo nie. Ja používam v praxi všetko, čo je dostupné, mám svojich mentorov, od ktorých sa učím. Učia ma, že usilovná práca, trpezlivosť a predstavivosť majú neskutočnú silu, aj keď robíme chyby, netreba sa vzdať.

Odvaha povedať áno novým príležitostiam, odvaha risknúť všetko, odvaha zmeniť staré vzorce myslenia, prinajmenšom aspoň niečo skúsiť. No tak isto mať odvahu povedať nie, keď máme skákať do hlbokej studni, odkiaľ nie je návratu. K tomu plánovanie výrazne napomáha dosiahnuť život, no tak isto niekedy popustiť uzdy a nechať sa unášať prinesie nečakané výsledky. Je možné, že veľmi dlho sa budeme trápiť, a to všetko čo chceme, dosiahneme naraz. Nevzdávajme sa, buďme trpezliví, dovoľme si uspieť, nikdy nevieme, pre koho sme vzorom, kto nás sleduje. Konajme tak, že uspejeme. A keď uspejeme, tak sa nenechajme strnúť úspechom a pokračujme ďalej.

Údaje a riešenia

4. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Vieš, bol som si takmer istý, že viem všetko a neprekvapí ma nič. S takouto myšlienkou som kráčal na pracovné stretnutie. Cítil som sa ako majster sveta. Bolo to jedno z najlepších pracovných stretnutí, ktoré som kedy mal. Jednoducho povedané, nikdy nemôžeme vedieť všetko, takisto nemôžeme vedieť, čo je ta tým a často nepoznáme dôvod, pre ktorý sme povedzme tu. Možno na prvý pohľad otrepané kecy, teda to som si myslel ja.

Starší manželia mali na prvý pohľad jednoduchú situáciu, ktorá sa mala dať vyriešiť lusknutím prsta. Nikde sa nejavili žiadne náznaky komplikácií. Vedeli, čo chcú vyriešiť, boli pevne rozhodnutí, že svoj život zmenia, pri tom využijú moje služby. Pôsobili milo a veľmi pokojne, no medzi rečou spomenuli akési obavy, že nie sú si istí, či sa im to podarí. Ubezpečil som ich, že nevidím dôvod ani žiadne náznaky k neúspechu vyriešeniu prípadu. Dostal som od nich informácie, rozlúčili sme sa a šiel som do kancelárie pripraviť potrebnú dokumentáciu.

V kancelárií som rozložil všetky dokumenty na stôl a začal som ich študovať. Po veľmi krátkej chvíli som zbadal niečo, čo tam nemalo byť. Nikdy som nič podobné nevidel, takže som tomu nevenoval veľkú pozornosť. Lenže, u nás v práci platí pravidlo: „Ak niečo nevieš, nepoznáš, opýtaj sa.” Zavolal som právnikovi, či by si našiel chvíľku na môj obchodný prípad, že je tam niečo, čo mi nie je jasné. Pribehol na druhý deň, no jeho návšteva ma nepotešila, lepšie povedané, vtedy nie, dnes áno. Prestal sa usmievať, popritom ako prezeral dokumentáciu, spravil niekoľko telefonátov. Dostal som niekoľko desiatok otázok, na ktoré som nevedel odpovedať.

Z majstra sveta sa stal zvedavý človek, ktorý sa chcel dozvedieť čo najviac informácií k vyriešeniu obchodného prípadu. Moja zmena prišla okamžite, vôbec som si ju neuvedomil. Vrátil som sa k manželom odkomunikovať nové zistené údaje. Vlastne, tie zistené údaje neboli vôbec novozistené, boli jemne naznačené pri prvom rozhovore, len som im nevenoval dostatočnú pozornosť, bol som zameraný od prvej chvíle vyriešiť situáciu do víťazného konca a nevnímal som takmer nič, čo je na jednej strane potrebné. Po objasnení situácie sme sa opäť stretli s advokátom, kde sme si prešli všetky zistené údaje, naštudovali sme si postupy a našli sme riešenie.

Nijakým spôsobom som ich neohrozil, ani som im nespôsobil žiadnu ujmu. Práve naopak, zachránil som im balík peňazí a podľa všetkého aj čas. V tomto článku nemá ísť o to, čo konkrétne sa stalo, za akých okolností, ani v ktorej pracovnej oblasti. Ochrana osobných údajov a morálny prístup mi zabraňuje pomenovať bližšie okolnosti, ktoré by aj tak tento článok nijakým spôsobom neovplyvnili. Manželia sú do dnešného dňa moji klienti.

Podstata môjho článku je v tom, že ako nesprávne vnímanie seba so štipkou arogancie a nafúkanosti môže spôsobiť zbytočné nepríjemnosti v pracovnej, či v súkromnej oblasti. Popritom obyčajná maličkosť môže zmeniť celú podstatu vnímania, ktorá bude mať takmer okamžitý vplyv na ďalší pracovný, ale aj súkromný osobnostný rast. Teda, aspoň tak to bolo v mojom prípade.

Áno, sú postupy, ktoré ovládam. Takisto mám vedomosti, skúsenosti z mojej profesie, ktoré ma zakaždým posúvajú dopredu. No teraz viem, ako otvorené myslenie, správna zvedavosť, vnímanie maličkostí a súvislostí, ktoré na seba na prvý pohľad nemusia nadväzovať, môžu zistiť mnoho informácií, ktoré môžu mať vplyv na konečný výsledok, nielen obchodného prípadu.

Začiatky

27. jún 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

„Nájdi si prácu, ktorá Ti bude platiť účty, po večeroch pracuj na tom, čo ťa robí šťastným. Nepočúvaj ľudí, ktorí ťa budú kritizovať, takí tu budú vždy, či niečo spravíš alebo nie. Vyhrň si rukávy a choď za tým. “

Áno, v kine ide super film, ten chalan je fešák alebo tá kočka by stála za to. Vlastne, už miliónkrát sa hovorilo o tom, aby sme nepozerali telku, či nečítali správy zo sveta. Vyhýbali sa negatívnym informáciám, ľuďom, myšlienkam, ale aj jedlu. Nebavíme sa o ignorácií, či zakrývaniu očí pred informáciami, lapačmi prachu, či odkladaniu životných radostí na potom. No takisto všetko naraz zažiť hneď nemusíme. Beriem to, že niekoho živia negatívne informácie, aj to, že sú ľudia, ktorí túžia po nich, neobúvam sa do nich, veď každý z nás má nejakú úchylku. Pre niekoho je to cestovanie, jedlo, operácie s negatívnymi informáciami, kritizovanie, koláčiky, lietadlá, chlapi, či vytvoriť miliardové impérium s kombajnom.

Malo by to znieť bláznivo, istým spôsobom by to malo byť morálne. Čas môžeme tráviť hocijako. No mnoho z nás sa ešte neodvážilo ísť za tým, čo by mohlo spôsobovať denné dávky radosti. Lebo ešte nenastal ten ideálny čas, či čo si bude o nás myslieť moje okolie alebo dokonca sa podceňujeme a pokúšame si nahovoriť, ako na to nemáme. Možno je ľahké nahovárať si ako ten druhý je lepší, taktiež ako na to nemáme.

Na začiatku je mnoho prekážok. Jedna z najväčších je, že nikdy nevieme koľko bude trvať začiatok, kedy príde zlom a či vôbec príde. Môžeme mať super auto, či desiatky tisíc sledovateľov na sociálnych sieťach a nemusí sa vôbec nič stať. V tomto nikdy nič nie je isté, resp. ak sa nepokúsime, tak nezistíme, to je jediná vec, ktorá by nás mala poháňať na začiatku.

Budeme sa musieť vyrovnať s tým, že mnoho našich známych sa nám bude smiať, či bude s nami radiť, ale nebude od nás kupovať nič. Takýmto ľudom dajme čas. Osobne som všetkým, ktorí chceli len kamarátsku radu vďačný, lebo aj vďaka nim som musel nájsť nové príležitosti.

Kamoši nikdy nepochopia, že z čoho žijeme, majú nás zafixovaných z minulosti. Raz som chcel radu od niekoho ja, namiesto rady mi dal kráľovské ponaučenie: „Predstav si, že pečieš koláčiky(rád jem koláčiky) a ja ti zavolám, ako sa robí pomarančová plnka, nakoľko moja kamoška pečie tiež koláčiky a idem si od nej objednať niekoľko škatúľ na svadbu. Počuj, aké by to bolo pre Teba?” V mojom biznise sa často dialo, že ľudia odo mňa pýtali informácie ako napríklad číslo na znalca, geodeta. Vždy som číslo ochotne poskytol, aj s odporúčaním a “kamoš” si šiel do banky po úver bezo mňa.

Peniaze by nemali byť postavené nad priateľstvo za žiadnych okolností, ale keď raz budem piecť koláčiky, tak by bolo super, aby okolie podporilo. Lebo možno aj vďaka môjmu okoliu budem raz slávny. Podpor a budeš podporený. Teda, keď nerobíš nič, tak nerob, ale tvoj Like na druhej strane na začiatku potrebuje každý, kto začína, možno aj tvoju objednávku.

Pozri, rozumiem, že okolo nás sú aj negatívne informácie, aj kritika a podobne. No tak isto rozumiem, že každý má právo na svoj názor, ale nie každý názor, či kritiku musíme počúvať obomi ušami. Pozri, možno budeme päť, či desať rokov za blázna a keď sa to nepodarí, povieme si, že aspoň sme skúsili. Je tu aj možnosť, že sa podarí vybudovať z nášho maličkého sníčka celosvetové impérium, a potom tu už bude iná jazda.

Nezabudnime, že nikdy sa nenechajme strhnúť ziskom. Taktiež, keď kritizujeme, tak medzi štyrmi očami a keď chválime, tak pred celým svetom. A ten čas prejde tak či tak, či pôjdeme za tým našim tenkým hláskom alebo nie.

Slová

30. máj 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Ono ti je to zaujímavé, čím lepší príbeh, tým viac likeov, sledovanosti, obľúbenosti. Moje príbehy, teda články, vznikajú pri tých nekonečných rozhovoroch alebo na pätnásťminútových stretnutiach, kde sa bavíme “k veci”. Častokrát nenápadná myšlienka vie posunúť námet na ďalší článok. Tentokrát to bolo zabudnuté pracovné stretnutie.

Prichádza k nám leto a s ním aj ostrejšie lúče slnka, vysoké pracovné tempo je počas letných dní ťažšie udržať. Podráždenie, vyčerpanosť, nestihnuté termíny v práci, ale aj zmeškaný autobus vedia s nami zamávať možno trochu viac ako v inom období. K tomu ešte možno sľúbime kamošovi, v práci, či doma nejakú službičku, termín, a práve vďaka týmto “letným” okolnostiam nie všetko dodržíme tak, ako sme sľúbili.

Po úspešnom ukončení strednej školy som šiel na základnú vojenskú službu. Trvala síce šesť mesiacov, no vtedy to bola pre mňa večnosť. Prvá myšlienka, ktorá sa mi vždy vynára pri spomienkach, bolo akési poučenie, že na tento čas budem spomínať celý život. Bola pravdivá. Druhá myšlienka mala ešte väčší vplyv na moje ďalšie kroky do života. „Slovo robí chlapa.” Myslím, že prvýkrát to bolo niekde v lese pri pochodovaní s plnou poľnou, kde veliteľ po nás kričal, aké je dôležité dodržiavať svoje slová, dohody, sľuby. Vtedy som si myslel o tom veliteľovi čokoľvek, len nie to, že dostávam jednu z najväčších rád do života, veď som mal devätnásť.

„Ahoj, počuj neviem to stihnúť, potrebujem jeden deň navyše.” Znejú moje telefonáty, keď jednoducho neviem splniť to, čo mám. V mojej práci som závislý na druhých ľuďoch. Takmer vo väčšine prípadoch som viazaný na ich prácu, informáciu od toho druhého, ten je na ďalšieho. Pred klientom, ale aj biznis partnerom si odnášam všetko ja, či je to šľahačka z jahodami alebo horká čokoláda. Tým netvrdím, že ja som vždy stopercentný. K tomu sa stáva, že jedna, ale aj druhá strana reaguje podráždene a máme zbytočný oheň na stole.

„Vždy dodrž svoje slovo, keď to nie je možné, daj to tomu druhému vedieť.” Najlepšia škola je vyhrnúť si rukávy a niečo pokašlať, k tomu pozorovanie druhých ukazujú, čo vylepšiť alebo čo nerobiť. Môžeme sa čertiť na iných, ak niečo nerobia tak, ako sme sa dohodli, lenže dostávame akýsi signál, že asi nemáme niečo v poriadku aj my u nás. Takže, ak nabudúce budeme mať možnosť odfláknuť, či nedodržať, tak to radšej spravme poriadne, nech tam vonku pred celým svetom, ale hlavne pred sebou máme čistý štíť.

„Možno sa nestane nič, keď to nedodržím.” O tom, ako maličkosti tvoria celok už dávno vieme. Tak isto tušíme, ak vyvinieme všetko možné úsilie, nie vždy dosiahneme výsledky, ktoré očakávame. Vtip je v tom, že náš život má neskutočný zmysel pre humor, akousi vtipnou cestou nás posúva presne tam, kam máme ísť. Preto mnoho maličkostí začína v tej chvíli, keď sme úplne sami alebo dávame sľub, ktorý vieme, že nemusíme dodržať.

„Nikdy nesľubuj nič, keď sa cítiš dobre, nikdy nerob rozhodnutia, keď je všetko naprd.” Na základnej vojenskej službe som dostal lekciu o tom, ako je dôležité dodržiavať svoje slová. Možno mi to vraveli aj rodičia v detstve, no nespomínam si na to. V živote zažijeme ešte mnoho rôznych situácií, ktoré nás privedú k rôznym miestam, zážitkom, ale aj skúsenostiam. Nech sú naše okolnosti akékoľvek, dodržme svoje slovo, aj keď bude všetko tak, ako nemá byť.

Čo je za tým.

2. máj 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

Často dostávam otázku k mojim snom, cieľom, víziám. Stretávam sa pri tom s ohováraním, výsmechom, konštatovaním ako mi všetko trvá dlho, alebo som sa načisto zbláznil. Nehnevám sa na nikoho, tiež som sa pozeral podobne na rôzne životné situácie pred rokmi. Na druhej strane ma štve, ako namiesto podpory dostávame rôzne prekážky aj od ľudí, ktorí chcú našu lásku, čas, pozornosť či partnerstvo v biznise.

Nevolám ľudí na kávu, na večeru a už vonkoncom s nimi netrávim žiaden čas, ak necítim od nich jednoznačnú podporu. Veď negativity i kritikov je všade naokolo dosť. Rozumiem, že to, čo vidím ja, druhý vidí úplne inak. Nemusí poznať všetky detaily, postupy, skutočnosti. K tomu vonkajšia situácia nemusí zo začiatku napovedať, že my sme tí, ktorí uspejú. Tak, ak chceme zistiť, kto skutočne stojí za nami, vykročme sa svojimi snami, dajme na pár rokov dobrý život na stranu, jazdime na starom aute, pracujme dlho do noci, alebo niečo pokašlime.

“Zvedavosť, hľadajme, čo je za tým a nikdy si nenechajme kradnúť sny. Malí ľudia nám vždy budú kradnúť sny, veľkí vždy podporia.” Jedna z myšlienok, ktorú som dostal od človeka, od ktorého sa učím ja. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za tým správaním, myšlienkou, snom, či nepríjemným pohľadom. Aj preto je lepšie zistiť, o čo ide, ako rýchlo usúdiť podľa seba.

O tom, ako nás ovplyvňujú ľudia v našom okolí, je napísaných mnoho kníh. Je viac ako isté, že ak si berieme rady od ľudí, máme veľkú šancu skončiť ako tí, čo nám tie rady dávajú. Na druhej strane, učiť sa od druhých, môže neskutočne zlepšiť naše životy. Vyberáme si väčšinou my, koho myšlienky si pustíme do hlavy. Jeden z overených spôsobov, ako sa učiť od druhých, je osloviť niekoho, kto už dosiahol to, čo približne chceme my alebo tým prechádza. Oslovme takéhoto človeka a pracujme pre neho trebárs aj bezplatne. Za dobre odvedenú prácu dostaneme skúsenosti, spoznáme ďalších ľudí a to môže byť hodnotnejšie ako tisícka mesačne.

Tak, ak nás dnes okolie nepodporuje , ako si predstavujeme,nevidí, kam smerujeme. Je to úplne v poriadku. Vďaka tomu musíme vyvinúť väčšie úsilie, nájsť nové cesty, aby sme uspeli. Nevysvetľujme, neobhajujme sa, dajme ľuďom čas a priestor. Len prosím neprestávajme hovoriť, ukazovať, žiť a hlavne robiť to, čo naozaj chceme. Všetkých tých správnych ľudí stretneme aj tak po ceste, no a možno sa tým správnym človekom staneme práve my.

“Napíš mi, keď prídeš”

25. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Ono ti je to fakt zaujímavé, moje články o láske majú väčšiu navštevovanosť ako tie o biznise. Istým spôsobom sa to dá chápať. Láska hýbe svetom, vlastne vždy to tak bolo, len jej dnes je akosi málo, stačí, ak sa na chvíľku postavíme na preplnenú križovatku. OK, česť výnimkám.

Životné tempo je rýchle, dovolenkové obdobie sa blíži, tlaky zvonka sú čoraz väčšie. Začíname byť zneistení týmto spôsobom života, celoživotné zadĺženie(byt na úver, auto na lízing, dovolenka na kreditku). Neustále o niečo bojujeme alebo od niečoho utekáme. Chceme priazeň okolia, “like”, “srdiečka”,“videnia”, “followerov” na sociálnych sieťach. Tam vonku chceme byť usmiati, pôsobiť múdro a bez chýb. No zároveň tlieskame všetkým úspešným ľuďom, ktorí porušili pravidlá, aby sa stali úspešnými.

Práve premietajú v kine film o mladom chalanovi, ktorý skončil vysokú školu a začína žiť život. Na začiatku sú okolnosti vtipné, neskôr príde dráma, lebo to má v práci ťažké, k tomu mladá dáma, do ktorej sa zapozerá, ho odmieta. Filmom znie melancholická hudba, zábery nie sú taktiež príliš veselé. Zlom prichádza nečakane, hlavný hrdina zachraňuje náhodnému okoloidúcemu život, k tomu v práci vymyslí zlepšovák, povýšia ho, dostane väčší plat, kúpi si lepši byt, auto a zrazu aj tá mladá slečna zistí, že nie až taký neschopný. Posledná scéna je z ich svadby ako sa všetci bavia. Film končí, odchádzame domov s dobrým pocitom a plným bruchom nachos s kolou.

Obrovské tlaky zo spoločnosti sú na nás vyvíjané, aby sme uspeli, malý dom, nové auto, super prácu, rodinu. My sa rútime bez lásky, no z pobláznenia či vypočítavosti do celoživotných vzťahov s pocitom, že, veď raz sa do toho druhého zamilujeme úprimne. Porovnávame jeden druhého na základe materiálnych/ hmotných vecí. Po 7,či 10 rokoch končíme u advokátov, psychológov a hľadáme spôsob ako odísť zo vzťahu, ktorý bol vybudovaný len tak, alebo z pobláznenia, lebo ten druhý mal/a väčšie auto.

Bojíme sa ukázať svoje city, povedať “mám ťa rád”, “daj si pozor”, “napíš mi”,”keď prídeš”, “zvládneš to”, “verím ti” . My si radšej robíme jeden z druhého srandičky, podpichujeme sa navzájom a samozrejme dávame kritiku. Naše sebavedomie dostáva zbytočne zabrať z viacerých strán. Som zástancom názoru, že je nevyhnutné budovať niekoľko životných oblastí seba, vzťahy, biznis, záľuby od prvej možnej chvíle.

Ak existuje tajomstvo života, tak by to mohla byť usilovná práca na sebe, na našich vzťahoch, biznise(alebo práci), záľubách a v neposlednom rade dávanie lásky. Nemyslím romantickú lásku, myslím takú, keď pôjdeme na preplnenú križovatku a budeme sa naozaj ponáhľať, tak to červené auto pustíme.

V mojej práci som často u ľudí doma za účelom obchodu, mnohokrát riešime rôzne životné situácie plné emócií, patria k tomu aj rozvody, rodinné nezhody, úmrtia, ale aj spájanie ľudí, či práca na veľkých projektoch. Mám to šťastie, že poznám ľudí, ktorí majú šťastné vzťahy, ale tak isto aj nešťastné. Keď sa pýtam oboch na tajný recept, prečo to tak doma majú, tak odpovedajú zhodne:” tým, čo sú šťastnejší, tí najskôr dávajú, až potom berú. Ti druhí najskôr berú a až potom dávajú. Samozrejme, že existujú výnimky, veď v čom nie. Mat široké lakte, či sem tam buchnúť po stole, je nevyhnutné, možno častejšie bude treba skloniť hlavu. Tak isto je dôležité vedieť podporiť, ale aj vedieť podporu prijať. Hlavne sa obklopme ľuďmi, ktorí v nás vidia víťazov a až potom uvidíme, čo sa začne diať v našich životoch.

Odborník,či vtipálek

18. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Som zástancom toho, že vždy hľadám niečo spoločné na tom druhom, ľahšie sa mi komunikuje a trénujem si tým moje oslabené pozitívne myslenie.

Môžeme mať pravdu alebo priateľa, jedna z inšpiračných myšlienok, ktoré mi prirástli k srdcu. Poviem Vám, stáva sa, že mám s ňou čo robiť, hlavne, keď dlhé hodiny riešime nepodstatné záležitosti. Emočné výbuchy, hádky, sú korením vzťahov, jednoducho patria do našich životov. No predtým, ako vyštartujem, použijem vetičku: ” lížem smotanu po niekom inom, či po sebe?” Preto sa snažím pochopiť toho druhého, aj keď ma štve, snažím, naozaj sa snažím byť dobrým, zvedavým a niekedy aj vtipným chalaniskom. Keď nefunguje ani jedno, zjem všetko, čo sa zjesť dá, teda okrem rýb, nemáme sa radi.

Inšpirácia je pre mňa každodennou súčasťou všetkého čo robím. Som obklopený ľuďmi, ktorí mi nakopávajú zadok, ale aj takými, čo ukazujú akým nemám byť. Obe skupiny sú mimoriadne dôležité, teda ak chceme mať, teda žiť lepší život. Samozrejme, že je lepšie mať viac tých, čo nakopávajú zadok, ako tých druhých. Ľudia v našom okolí majú na nás obrovský vplyv. Takže v tomto smere som úplne sebecký, vyberavý, priečny, tvrdohlavý. Či je to správne alebo nie, si poviem, keď budem mať 157 rokov a príde k akejsi pomyselnej rekapitulácii životných rozhodnutí.

V živote mávame situácie, keď dostávame otázky tipu: “čo robíš?” Vtedy je slušnosťou odprezentovať/predstaviť sa rýchlosťou blesku. Inokedy si takéto situácie vytvoríme. Často potrebujeme 20 sekúnd odvahy. Presne toľko trvá, pokiaľ oslovíme parádnu babu, aby sme ju pozvali na drink, či toho fešáka, alebo povieme svoju výťahovú vetu a odprezentujeme sa, či to, čo robíme. Ak sme dobrí v čomkoľvek, veľmi rýchlo sa to rozšíri. K tomu ešte máme sociálne siete, ktoré všetko zrýchľujú. V online živote, ak niečo pokašleme, dostaneme “unfriend”, unfollow”, “hide”. No v tom reálnom to má úplne iné následky. Takže, ak spravíme niečo dobré, ale aj zlé, tak máme buď viac “priateľov” alebo ich úbytok.

Ak na sebe pracujeme a k tomu sa prezentujeme ako odborník, je viac ako možné, že nás bude posúvať k novým príležitostiam. No ak sme vo svojom okolí za vtipálka, budú nás mať ludia radi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme maximálne pozvánku na súťaž vtipných prednesov. Zabudnime na to, že sme sledovaní “velkým bratom”. Sú to naši známi, či neznámi, ktorí nás pozorujú, vnímajú, klikajú si na naše profily na sociálnych sieťach a z času na čas sa opýtajú spoločných známych: “čo je toto za kvietka?”

Možno na prvý pohľad sa bude zdať, že nič podstatné sa nedeje. Kľudne si myslime ako nepotrebujeme výťahovú vetu, ani 20 sekúnd odvahy a už vonkoncom si nemusíme dávať pozor ako sa prezentujeme. Veď mnoho ľudí si nerobí starosti s takýmito “maličkosťami” a majú sa v živote dobre. V mojich článkoch vyzývam, aby sme dali dobrý život nabok a šli za lepším. Mali by sme sa zmieriť s tým, že nie každú príležitosť premeníme na úspech, nie každý bude náš kamoš. Tam vonku je mnoho nebezpečenstiev a jedno z nich je, keď 62 ročný človek povie: “Teraz začínam žiť život, lebo už mám čas.” Predtým som musel robiť na účty.” Častokrát jedno áno, či 20 sekúnd odvahy nás prinesú presne na tie miesta, o ktorých sme snívali, v tých najlepších snoch.

Internety vs osobné stretnutia.

11. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Som na internete už nejaký čas, posledné 3 roky som mimoriadne aktívny, píšem články, pridávam príspevky, sem tam natočím video, tí, čo ma sledujete pravidelne, to už viete. Zapáčila sa mi myšlienka kombinovať internet s vonkajším svetom. Prakticky za veľmi krátky čas viem osloviť nespočetné množstvo ľudí. Internet nám dáva ako jednotlivcovi neskutočnú silu vykričať do sveta svoje názory, postoje, prácu a je úplne jedno, či sú správne alebo nie. Čo je dôležité, že si týmto budujeme svoju vlastnú značku, po anglicky “brand”. Na základe toho sme oslovovaní pracovne, aj súkromne.

Mnoho mojich článkov venujem práve týmto témam. Vyzývam nás všetkých, aby sme viac tvorili, dokumentovali ako konzumovali. Lepšie povedané, hlavne tí z nás, ktorí tak ešte nerobia. Netvrdím, že je to jediný spôsob ako sa prezentovať, no schválne – ako často si kontrolujeme modré, ružové, červené siete? K tomu všetky tie benefity, ktoré nás učia stať sa dobrý v milión maličkostiach (vedieť správne odprezentovať seba, službu, produkt, naučiť sa predávať, komunikovať, trpezlivosti, pravidelnosti, kreativite). Internet nám umožňuje správať sa inak ako tam vonku, čo je super, pretože nie každý naberie odvahu ukázať pred kamošmi to, čo robí alebo v čom je dobrý. Môžeme sa zmeniť na akéhosi internetového supermana.

Vlastne ono ti to celé nie je tak o internete, ako o nás. Žijeme v dobe, keď dnes môže ktokoľvek z nás uspieť v tom, čo si zaumieni. Sme obklopení príležitosťami, ktoré vedia zmeniť život nám ale aj okolitému svetu, teda pokiaľ ich zaregistrujeme alebo ich vytvoríme. Netuším, čo funguje, jediný spôsob ako to zistiť, je vyhrnúť si rukávy. Mať svoj štýl, v niečom konkrétnom vynikať, odlíšiť sa (nie za každú cenu), nezbierať “páči sa mi to”, “srdiečka”, “sledovatelov”, ale dávať/vymieňať hodnotu, či poukázať na problém a vyriešiť ho. To už nie sú slová z budúcnosti, neignorujme ich.

Porovnávanie a dokonalosť zabíjajú nielen na internete, ale aj tam vonku. Ešte k tomu nás ešte aj brzdia. Strach z neúspechu, zosmiešnenia, tak isto aj z úspechu, môže byť obrovský pre kohokoľvek z nás. No ľútosť, že sme to mali aspoň skúsiť, bude o pár rokov ešte väčšia. Kombinácia internetu s vonkajším svetom bude neskutočne dôležitá, do popredia sa budú dostávať osobné odporúčania, nakoľko je pretlak informácií. No pred tým, ako sa k nám dostanú, ten na druhej strane si pozrie náš profil na modrých, ružových, zelených sieťach, aby zistil, či nám vôbec poskytne šancu stretnúť sa.

Neverím na tie hrozby, ktoré sa valia odvšadiaľ. Som presvedčený o tom, že sa máme šancu zachrániť, žiť životy podľa našich predstáv. No musíme pochopiť, že prebiehajú zmeny, ktoré nás výrazne ovplyvňujú. Video s mačiatkami má väčšiu sledovanosť ako dôležité informácie, ktoré pri správnom použití zmenia život. Zas tam vonku na prechode má väčšiu šancu prijemná mladá dáma ako starší neupravený pánko. Prechádzame vývojom, nie je to nič nové, čo by ľudstvo ešte nezažilo. Poďme príkladom, buďme dobrými ľuďmi, tam vonku, ale aj na internetoch a pritom nejedzme, keď telefonujeme, je to neúctivé. Verím v silu internetu, no tak isto verím v silu osobných stretnutí, preto je najlepšie ich kombinovať, zatiaľ, čo sme na stretnutí, internet za nás môže pracovať.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter

OK