Cesta Poznania

Dva nula jedna sedmička a bodka

3. január 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Sexi fotky, fotky so širokým úsmevom, fotky z fitka, fotky z dovoleniek na sociálnych sieťach a zrazu sa pozrieme na svoj profil a pôsobí dokonale. To, či spôsobuje depresiu iným a niekedy aj nám je na teraz nepodstatné. Či chceme alebo nie, rok 2017 sa skončil a s ním aj naše nádeje, víťazstvá, výhry, prehry, zážitky. Dostávame sa do nového roka a s ním prichádzajú nové plány, smelé nádeje, ďalšie životné skúšky.

Rok dva nula jedna sedem bol pre mňa jeden z najťažších rokov vôbec, aký som zažil. Či to bolo tam vonku v biznise alebo tu. Napriek všetkému som natočil niekoľko videí, začal som pravidelne písať články, sociálne siete som začal používať každodenne. Vystúpil som z miest, na ktorých som sa cítil bezpečne, na miesta, kde to nie vždy bolo prijemné. Prišli do môjho života noví ľudia, mnohí sa vrátili, iní stratili. Dostal som sa na miesta, o ktorých som ani len nesníval. Dokázali sme v biznise takmer nemožné. Šancí bolo mnoho, vždy som sa snažil ich premieňať. Dnes by ešte bolo príliš trúfalé povedať, či dobre alebo nie, to ukáže budúcnosť.

Písať o konkrétnych zážitkoch, lekciách, radostiach, ale aj bolestiach za celý rok je mimoriadne náročné. Na strane jednej je potrebné rešpektovať súkromie iných ľudí, ktorí sú súčasťou jednotlivých príbehov. Na strane druhej sa budeme mať spolu na čom zasmiať, keď sa stretneme. Môj blog má slúžiť na akési mapovanie toho, čím prechádzam, ale aj inšpiráciu pre nás všetkých. Môj rok 2017 si takéto mapovanie jednoznačne zaslúži. Na jeho konci som spravil video a teraz k nemu pripájam myšlienky, ktoré som zapisoval v jeho priebehu v mojom oranžovom zápisníku.

• Dôležite je začať. Aj keď s chybami, s nedokonalosťou, smiať sa nám budú tak či tak.
• Pokračovať čo najčastejšie. Možno bude bolieť hlava, nebude za čo tankovať a koniec koncov, možno to bol iba zlý rok.
•Ísť tam, kde to nepoznáme. Naučí nás to odprezentovať sa, predstaviť sa, zoznámiť s novými ľuďmi, príležitosťami.
• Mať vedľa seba partnera, frajerku, manžela. Je super byť milovaný, ide to všetko ľahšie.
• Prestať sa stretávať s ľuďmi, ktorí len kecajú, berú čas, odkláňajú od toho, kam ideme.
• Obklopiť sa ľuďmi, ktorí nás dostanú na miesta, podporia, ukážu.
• Prekonávať seba samého. Každá maličkosť sa počíta, začnime upratovať posteľ každé ráno
• Dodržať svoje slovo. OK, ak je to nemožné, tak si to povedzme, že to neviem, či nestihnem.
• Snívať vo veľkom. Nech je to akokoľvek otrepané, niečo na tom bude.
• Krok navyše. Na začiatok podržať dvere v obchode cudziemu človeku.
• Byť fanúšikom ľudí, športu, hudby a povedzme o tom, že sme ich fanúšikmi, v dobrom aj v zlom.
• Tancovať je super, vedieť sa vyblázniť na parkete.

• Veriť v niečo – vesmír, boh, vnútorný hlas, mama, ale aj v seba.
• Stlačiť veľký červený gombík. Máme nahrávacie štúdio vo vreckách, v kabelkách, tak to používajme.
• Vytvárať príležitosti. Napísať článok, natočiť video, ísť s kožou na trh, osloviť tú sexi babu za barom.
• Keď Ti nezodvihne telefón, tak choď za ním/ňou.
• Láska k tomu, čo robíme, láska k životu, láska k sebe, láska k druhým.
• Cestovanie, nie ležanie na pláži, ale spoznávanie iných kultúr, ľudí, jedál, príležitostí.
• Podporovať druhých, ak máme takúto príležitosť, je to našou povinnosťou.
• Neubližovať druhým – nikdy nevieme, čo je za ich správaním, postojom.
• Nezaraďujme, ale spoznávajme. Cez telefón, správy, email alebo osobne
• Nebáť sa tvrdej práce. Prináša sladké ovocie, aj keď nie hneď.
• Čítať knihy. Odborné, technické, dobré romány, psychológiu a samozrejme o komunikácií ako hovoriť, keď ide o všetko

Nech bude náš začiatok roka akýkoľvek, zoberme si zápisník a zapíšme si to. O pár rokov to bude zaujímavé čítanie pre nás, ale aj pre ľudí okolo nás. Dnes je naozaj ten správny čas povedať si, čo konkrétne od života chcem, ale byť pripravený na to, že to môže byť celé inak. Je pred nami mnoho nového, nepreskúmaného, nezažitého. No to všetko sa nám objaví až vtedy, keď spravíme ten prvý krok mimo miest, kde sme do teraz boli.

Ja a koláčiky

27. december 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Slušnosť hovorí o tom, že hosťa sa patrí vždy pohostiť. Človeče a ja ti neviem, čo sa to deje s dobou, nejako na to zabúdame. Často som mal pracovné stretnutia, kde ma nečakal ani len pohár čistej vody. Mohol som za to ja. Nesprávne som sa predal, nedal som dôvod alebo som odflákol dôležitosť stretnutia posunúť druhej strane.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma sa majú vo svojom živote dobre, ale aj s takými, ktorí sa majú ešte lepšie. Tam, kde sa pohybujem je konkurencia a mnohí z nás hľadajú spôsob ako sa odlíšiť jeden od druhého. Skúšame mnohé spôsoby. Najúčinnejší spôsob ako sa odlíšiť od všetkých v biznise, ale aj mimo neho, je byť sám sebou. Toto klišé poznáme z múdrych kníh. No pred tým, ako sa rozhodneme byť sami sebou, je dôležité uvedomiť si, kto vlastne sme, kam smerujeme, čo chceme dosiahnuť, aké sú naše silné stránky, čo máme radi.

Vlastne ono to všetko funguje. Teda pokiaľ nepríde na rad hlad. Vieme, že keď sme hladní, správame sa tak trochu inak, ako keď máme plné brucho. My chlapi vieme, že keď máme doma hladnú ženu, spravíme všetko preto, aby nebola hladná. Radšej jej pôjdeme o polnoci kúpiť na benzínovú pumpu zemiakové lupienky, ako počúvať výčitky typu, ako to zase dýchame. Lenže hlad funguje aj na nás chlapov. Vďaka nemu vzniklo mnoho skvelých vynálezov. Dnes už hrdo môžem tvrdiť, že aj ten môj.

Bol to náročný deň, obed bol veľmi rýchly a ani neviem ako, bol večer a predo mnou posledné pracovne stretnutie. Bol som pohostený šálkou bylinkového čaju a na stole boli pripravené koláčiky. Lenže, mali sme vypísať formuláre. Takže koláčikov som sa ani nedotkol, aby som nič nezašpinil. Našťastie moje písmo je ťažie čitateľné a pani domáca zobrala vyplňovanie formulárov do rúk. Ja som len vtipne poznamenal, že zatiaľ zjem koláčiky. No a tak som ich zjedol všetky. Druhýkrát, keď som prišiel na návštevu s riešením situácie pani domáca vtipne poznamená pánovi manželovi, že príde mladý muž, ktorý im zjedol všetky koláčiky.

Trvalo to niekoľko rokov, čo som hľadal nejakú milú maličkosť k mojej značke. V tento deň sa stal zo mňa chalan, ktorý vyrieši a popritom rád je koláčiky. Dnes už ľudia okolo mňa vedia, že koláčiky musia byť na stole, keď prichádzam na návštevu, či je to pracovná alebo súkromná. Koľko jednoduchosti som vniesol do môjho marketingu, teda prezentácie. To som ešte nespomínal, že vždy aj narozsýpam, veď aby si ma pamätali.

Som zástancom definície, že marketing, ale aj naša práca začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje. Koláčiky som mal rád vždy, stretávanie ľudí sa mi zapáčilo cestou. Všetko, čo robím, robím úprimne, ak sa mi niečo nepáči, tak to nerobím. Každý z nás má niečo, čo má rád, to, čo vie spojiť so svojou prezentáciou, a tak sa odlíšiť od ostatných, ale nie preto, aby sme boli lepší ako ten druhý.

Egoizmus, sebeckosť a zmena

29. november 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Už v Londýne sa mi zapáčil život biznisu. Netušil som, čo všetko prináša. Zapáčilo sa mi, ako sa podnikatelia stretávajú na pracovných stretnutiach, vychutnávajú si jedlo v luxusných reštauráciách, jazdia na skvelých autách a obliekajú sa neskutočne dobre. Začal som túžiť po takomto živote. Netušil som, čo všetko je za tým. Bol som presvedčený, že bude treba odviesť nejakú prácu, mať trochu šťastia, poznať tých správnych ľudí a úspech, teda život, po ktorom som túžil sa dostaví sám.

No mal som to šťastie, že som sa veľmi rýchlo dostal k príležitosti, ktorá zmenila všetko. Okrem internetovej stránky, kde boli spoje autobusov a veľkého foťáku som nič nemal. Prvé mini úspechy prišli pomerne rýchlo, no ešte skôr prišlo obdobie, keď som chcel skončiť. „Mišo, neviem ti nijako pomôcť, ale ak skončíš, nič sa nezmení”, to bola jedna z posledných myšlienok, ktorú mi povedal bývalý “šéf”. Zostal som, dostal som akúsi druhú šancu a tú som už využil.

Arogantný, povýšenecký, namotivovaný, asi tak by ma opísali ľudia, ktorí so mnou spolupracovali. Je pravda, že okrem meškania na stretnutie mi nikto nemal čo vytknúť. Druhá pravda je, že mnoho pracovných úkonov na úradoch som čím ďalej ťažšie vybavoval. Výsledky na tú dobu boli pre mňa skvelé. Často sa stáva, že s výsledkami rastie sebavedomie, v niektorých prípadoch aj ego, sebeckosť. Mladý nafúkaný chalan, ktorý si myslel, že mu patrí svet. Tak rýchlo ako som zažil úspech, prišiel aj neúspech. Ciele, ktoré som v tom období dosiahol, som stratil za takú istú krátku dobu.

Prišla zmena, s ňou vzdelávania, skúšanie, pomoc od kamošov, samozrejme kopec práce. „Ak chceš v živote uspieť, budeš musieť niekedy spraviť dva kroky vzad, aby si mohol spraviť tri do predu”, znela jedna z tých múdrych myšlienok, ktorá ma vtedy nakopávala odznova. Tak som začal od nuly druhýkrát, tentokrát nebolo nič, iba sedemnásť telefónnych čísiel a jeden nepredajný projekt. Sklonil som hlavu, vyhrnul rukávy a šiel som do toho. Z tých čísiel nebolo nič, z nepredajného projektu sa stal nosný produkt a priniesol mnoho partnerstiev, ale aj priateľstiev.

Výsledky prišli tentokrát pomalšie. Vyhodil som z môjho života mnoho ľudí, ktorí zavadzali, spomaľovali, hádzali polená pod nohy, bodali do chrbta. Reštartoval, upravil som hlavu, zoradil priority, vytvoril systém, požiadal som rodinu, biznis partnerov, kamošov o čas a podporu.

Dnes, ak sa pozerám spätne na moje pôsobenie biznise, som presvedčený o tom, že my sme tí, čo majú v rukách svoje životy. My rozhodneme, či uspejeme alebo neuspejeme. My sme tí, ktorí si povedia, či podstúpime risk a postavíme sa dopredu, necháme sa na čas podceňovať alebo zostanú vzadu. My sme tí, ktorí si vytvoria príležitosti, my sme tí, ktorí sa máme zmeniť, prejsť cestou, pokúsiť sa dosiahnuť náš ciel, povedať áno životu, biznisu, príležitostiam. Alebo len tak nezištne pomôcť kamošom. Nie vždy sa nám podarí na prvý pokus trafiť to, čo chceme alebo na druhý, ale to neznamená, že sme neschopní. Tam vonku sú príležitosti, ľudia, možnosti, ktoré môžeme kedykoľvek osloviť, využiť. Častokrát všetko začína stlačením toho veľkého červeného gombíka.

Naše okolie, ja a odvaha.

22. november 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Ono je to celé zvláštne. Milión techník, milión receptov, milión možností, milión múdrych kníh, milión víťazov, milión porazených, milión sexy báb, milión zvodných mužov a k tomu obmedzený čas, ktorý nevieme kedy vyprší. Rob toto a budeš šťastný, prečítaj si túto knihu a tvoj život sa zmení, nájdi rovnováhu v živote, inak budeš nešťastný, ak nebudeš poslúchať šéfa, tak prídeš o prácu.

Všetko čo sa deje tam vonku môžeme využiť v náš prospech alebo nevyužiť. „Ak to nebudeš robiť ty, bude to robiť niekto iný”, tak znela “rada” od môjho kamoša, keď som stál pred rozhodnutím, či sa zaregistrovať do MLM firmy alebo nie. Zapáčil sa mi jeho prístup, lebo rozhodnutie plne prenechal na mňa.

Takýto prístup ma zaujal, samozrejme som s tým nespravil nič. Veď prečo by som si z toho mal zobrať niečo pre seba? Vtedy som nemal dôvod. Vlastne dlho som ho nemal. Zmena prichádzala veľmi pomaly, čo mi pomohlo najviac bolo stretávanie sa s novými ľuďmi a to nie hocijakými.

Prestal som čas tráviť s kamošmi na káve, prestal som sledovať bulvár, susedov, televíziu som nahradil za knihy, či články z biznisu, módy, technológií, komunikácie, či ďalšie. Moja práca sa pre mňa postupne stávala životným štýlom. Našiel som si nových kamošov, ktorí sa stali mojimi klientmi, kolegami, ale aj biznis partermi.

Súbojov, ktoré som viedol bolo niekoľko, hlavné boli dva. Prvý bol s mojou hlavou, ten druhý bol makať aj vtedy, keď sa na mňa nikto nepozerá. Tu vzniká moja poučka “Vyhraj nad sebou v hlave a potom ešte tam vonku.” Pre istotu si nájdite vlastnú. Vraví sa, že najjednoduchší spôsob ako sa naučiť plávať, je skočiť do vody. Tu je to podobné. Až na to, že nemusíme do nikoho kopať, teda okrem seba.

Možno by som na toto celé prišiel sám, to už teraz nezistím. Mám okolo seba dve skupiny ľudí, tí čo mi ukazujú, že môžem isť ešte ďalej a dosiahnuť viac a tých, čo mi ukazujú, že by som nemal. Inšpirácie je vonku kopa. No našou povinnosťou je stačiť ten červený gombík (nie od televízora), dohodnúť si stretnutie, nájsť si čas, využiť príležitosť.

Jeden z ľudí, od ktorého čerpám inšpiráciu mi povedal: „Robme to, čo máme, či vieme, aby nás ľudia spoznali a keď príde príležitosť, využime ju”. Nepovedal nič nové, ale trefné. Povedať, či je niečo správne alebo nesprávne, je dnes náročné. Ale zavolať niekomu, či by to tak mohlo byť, je úplne jednoduché. Teda, ak prevezmeme za seba zodpovednosť a budeme sa radiť s ľuďmi, ktorí už dosiahli to, čo chceme dosiahnuť my.

Mať človeka, o ktorého sa vieme oprieť, ale aj vymieňať skúsenosti v biznise a v živote je nesmierne dôležité. Niektorí z nás majú to šťastie, že sa pri takých narodia, tí ďalší z nás takých stretávajú po ceste životom. No je už na každom z nás, či sa odvážime postaviť, požiadať o ich čas a výmenu skúseností.

Naše okolie, hodnota a príležitosť

15. november 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Jedna z tých smutných právd je, že mnoho ľudí z nášho okolia, keď má možnosť pomôcť, podporiť, tak nepomôže ani nepodporí. Deje sa to nám všetkým, či je to na sociálnych sieťach alebo tam vonku. Často sa prichytávame, ako sa sťažujeme, aká je doba ťažká, rýchla, akí sú ľudia zlí a sebeckí.

Áno, mnoho veci v našich životoch nemusí byť na prvý pohľad príjemných. Je ľahké mudrovať o tom, ako sa máme chovať v rôznych životných situáciách. Ak sa niečo stane nám, tak reakcie na seba dlho nenechajú čakať. Veď schválne, aká malichernosť nás naposledy rozzúrila? Všetci vieme, že my ľudia nie sme bytosti, ktoré jednajú logicky, ale emočne, teda česť výnimkám.

Nikdy nevieme, čo je za tým. Za tou reakciou, za tým ignorovaním, za tou neochotou. Reagovať je ľahké, ale pochopenie tej druhej strany často býva náročnejšie. Pamätáme si, keď sme prišli prvýkrát za ľuďmi, ktorých máme radi a predstavili sme im náš projekt, myšlienku, partnera? Z najväčšou pravdepodobnosťou sme dostali výsmech s vysvetlením, že toto nie je pre nás.

Keď sa dnes obzrieme späť, často prichádzame na to, že dnešným úspechom vďačíme aj odmietnutiam nášho okolia. Akýkoľvek úspech je ťažké dosiahnuť v miestach, kde sa každý deň pohybujeme. Sebavedomie a skúsenosti získavame pri každodenných činnostiach, ktoré nás posúvajú ďalej.

My sami máme v rukách to, či nás okolie podporí alebo nie. Tak isto je na nás ísť von a obklopiť sa ľuďmi, ktorí nám dajú čas, ich pohľad, názor, skúsenosti. Možností máme mnoho. Internetové fóra, spoločenské udalosti, biznisové príležitosti. K tomu sa nahoďme najlepšie ako vieme, prečítajme si knihu o komunikácií, ale v prvom rade dajme tomu druhému niečo.

Ak prinesieme hodnotu tomu druhému, nájde si na nás čas, možno sa stane s nami aj doživotný priateľ. Pokusov máme milión, náš život nie je pretek. Áno, je lepšie plakať v luxusnom aute, ako starom autobuse, no skutočné priateľstva často vznikajú na začiatku, keď nie je ísť za čo na teplý obed.

Mladý pánko, mladí ľudia a dospeláci

8. november 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Nezaradené - Všetko

„Dobrý deň, mladý pánko, neviete koľko je prosím vás pekne hodín? A viete mi dať drobné, celý deň som nič nejedol ani nefajčil.” Niekedy sa zľutujeme, siahneme do vrecka po drobných, aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili mladého pánka a ďalej sa vrátili do svojho sveta.

Ak chceme kamoša, máme si kúpiť psa, máme veriť sebe, život je príliš krátky, všetci raz zomrieme, žiadne istoty nie sú. Rozširujeme motivačné citáty, radíme druhým ľudom, ako keby sme poznali všetku múdrosť sveta. Áno, motivačné citáty nám prinesú veľa pozornosti na sociálnych sieťach, ale čo s nimi keď sme na preplnenej križovatke a kričíme po sebe?

Pozrime sa na to takto, mnoho ľudí rozpráva o zmene, aby sme netrčali na jednom mieste, pohli sa ďalej a keď sa pozrieme na nich, tak oni sami takmer nič nemenia. Schovávajú sa za dobré auta, pekné šaty, zvyčajne sú ich životy viac utrápené ako veselé. Majú všetko naplánované alebo používajú čarovnú formulku veď nejako bolo, nejako bude.

Žiadne sťažovanie, no je viac ako dobré si povedať, že kde presne sme, aby sme sa mohli pohnúť ďalej. Píše sa ľahko o tom, že mnoho našich kamarátov, členov rodiny, dokonca šéfovcov nás brzdí alebo ukazuje nesprávny smer. Nie neobviňujme ich, to my sme im naleteli, pretože sme potrebovali niekoho, o koho sme sa potrebovali oprieť, lebo sme to vtedy nedokázali sami.

Dnes tam vonku je milión príležitostí na vzdelávanie, ďalší milión príležitostí na vytváranie a ešte zostali nejaké príležitosti aj na pokašľanie. Vždy sa nám robí akákoľvek činnosť ľahšie vtedy, keď nám niekto z nášho okolia uverí. Na druhej strane je ťažké uveriť človeku, ktorý si povie, že ide zmeniť svet, ale jeho výsledky nie a nie prísť. Preto častejšie takýchto ľudí opúšťame, pridáme sa k nim až keď uspejú, teda ak vôbec uspejú.

Lenže možno to celé je niekde inak. Už cele stáročia sa my dospeláci sťažujeme na vyrastajúcu mládež. Často práve my dospelí môžeme za to, ako sa správajú mladé generácie. Áno, tam vonku je vražedné tempo, preto radšej dáme pár centov mladému pánkovi, aby sme sa ho zbavili, no niečo podobné robíme svojim deťom. Dostavajú od nás rôzne pútače pozornosti a nezáujem. Čo keby sme najbližšie darovali svojím deťom farbičky, knihu, foťák, tablet, či iné výdobytky dnešnej doby zo slovami: „S týmto môžeš zmeniť svet k lepšiemu. Už teraz sa teším na to, čo vytvoríš.”

Predsa, čo je lepšie ako úprimný záujem a podpora od milovaného človeka? Jasné, nie vždy sa všetko podarí na prvýkrát, ale kto tvrdí, že na prvý pokus to musí vyjsť. Zlyhania sú súčasťou našich ciest. Predsa, aj pred oltárom si sľubujeme v dobrom aj v zlom.

Podpora mladých ľudí od nás dospelých dnes svetu naozaj chýba. Rešpekt iných generácií sa taktiež viac nenosí ako nosí. My sme tí, čo tvoria dobu, trendy, vylepšenia, či život. Podporme ľudí, na ktorých nám záleží, aby zmenili tento svet na lepšie miesto, lebo oni majú v rukách už aj naše životy.

Návod na vzťahy

25. október 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Čím ďalej, tým viac si uvedomujem súvislosť v mojich životných oblastiach, ako sú navzájom poprepájané. Pri pracovných rozhovoroch často prirovnávam balenie báb s biznisom. V prvom prípade, ak sa nám podarí uspieť, tak z toho vznikne láska na celý život. V druhom prípade, obrovský úspech v pracovnej oblasti.

Všetci poznáme, keď prídeme do novej práce, tak najskôr nás zaučia pracovať s nástrojmi, prezentovať produkty, služby, firmu. Tak isto pri balení báb, my chlapi najskôr chceme zaujať humorom, dôležitosťou, nedostupnosťou a potom tým všetkým čo sme dosiahli (auto, dom, značkové červené topánky alebo módne dotrhané rifle). Pri oboch spôsoboch je tu problém z dlhodobého hľadiska. Veľká časť pracovníkov prestane podávať špičkový výkon, zaradí sa do priemeru alebo odíde. Pri babách časom príde niekto iný, kto má väčšie auto, dom, či vie vtipnejšie povedať, aký mal deň.

Už v školách sa učíme základy správania, skúšame nadväzovať prvé priateľstvá, naberáme prvé skúsenosti s podporou svojich kamarátov. Niektorým z nás to ide ľahšie, iným ťažšie. Neskôr v živote tieto skúsenosti zužitkujeme viac alebo menej, teda pokiaľ na ne nezabudneme. Schopnosť vedieť si vytvoriť vzťah, priateľstvo, partnerstvo je jedna z najdôležitejších životných zručností. Stáva sa, že môžeme pre nejaký dôvod prísť o všetok hmotný majetok. No nikdy by sme nemali zabudnúť, čo je dôležité v živote, ako si získať prirodzený rešpekt, získavať priateľov, biznis partnerov, ale si ich aj vedieť udržať a to nie pre sexi červené topánky.

Tieto zručnosti máme v sebe všetci, len každý z nás ich používa iným spôsobom a to nás robí jedinečnými. Dnes nastal čas si ich pripomenúť:

1. Rozprávajme sa o druhých.

Vždy sa zaujímajme úprimne o druhých. Koníčky, práca, sny, ciele, vízie, dovolenky, kam smerujú v živote – teda to všetko čo majú radi. Možno budeme vyzerať čudne, ale ak prejavíme úprimný záujem, budú nás mať ľudia radi.

2. Humor.

Nech je situácia akákoľvek vážna, vždy sa dá použiť štipka humoru na odľahčenie situácie. Je jednoduchšie riešiť aj náročnejšie situácie s uvoľnenou atmosférou, či čistou hlavou a humor je skvelý liek na takéto situácie.

3. Aký problém viem ja vyriešiť Tebe.

Odborné vedomosti sú dôležité, veď preto potrebujeme lekárov, pilotov, zváračov a mnohých ďalších. To, že ja viem niečo iné ako ty, neznamená, že som lepší človek ako si ty, ale viem ti ušetriť čas, možno aj peniaze a vyriešiť tento konkrétny problém.

4. Pravidelné stretnutia.

„Ahoj, idem okolo, prišiel som Ti podať ruku.” Nech to znie akokoľvek, spravme to kamošom, biznis partnerom, životným partnerom a výsledky nenechajú na seba dlho čakať. Veď počuli sme o tom ako jeden úsmev, objatie, či podanie ruky spríjemní deň.

5. Podpora.

„Pozri, je to ťažké, ale zajtra to skús znova.” „Stojím za Tebou.” „Sprav ešte jeden krok.” Veď čo je viac, ako keď náš životný partner stojí za nami, alebo keď nám náš biznis partner dôveruje a podpíše exkluzívnu spoluprácu, alebo keď my podporíme svojho kamoša.

6. Byť človekom.

Peniaze sú dôležité. Mať kde bývať, mať čo jesť, to všetko je nevyhnutné k životu. No dať na prvé miesto človeka pred peniazmi, je znak veľkosti človeka. Veď najlepšia investícia je do ľudí. TU

7. Pýtať si radu.

Pozri, toto sa deje v mojom živote a hľadám riešenie, vieš mi s tým pomôcť? Pýtanie rady, názoru, možno aj skúseností druhého nám nemusí našu situáciu vyriešiť, ale môže nás posunúť o krok bližšie k vyriešeniu celej situácie. Nikdy sa nesťažujme.

Bonus: Sex, politika a náboženstvo sú témy, o ktorých by sme sa nemali v spoločnosti baviť.

Tvrdenie, že skvelé vzťahy sú jediný kľuč k úspechu by bolo nie príliš presné. No vedia nám uľahčiť život, prácu, koníčky, cestu za vytúženými cieľmi a neskutočne zjednodušiť náš život.

O úspechu, motivácií, cieľoch.

22. október 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Dnes je moderné rozprávať o úspechu, motivácií, cieľoch. Z každej strany na nás vyletujú správne rady, poučky, presné návody čo treba urobiť. Knihy, semináre, celoročné diáre sa dnes predávajú takmer bez reklám. Sľubujú nám pomoc a riešenia našich problémov, stačí, aby sme nasledovali ich presné kroky.

My sa chceme ďalej pohnúť vo svojich životoch, kariérach, vzťahoch, no ešte sme neprišli na to, čo chceme. Sme často viac pasívni ako aktívni, bavíme sa, konzumujeme, takmer vôbec na sebe nepracujeme. Ovládanie našej mysle, empatia, byť človekom, koncentrácia na proces, odbornosť v tom čo robíme je pre nás povrchová záležitosť. Zaujímame sa o najlepších, no tých, čo vytŕčajú z radu, ale sú zatiaľ bez výsledkov, odsudzujeme.

Materiálne veci sú dôležité, no nie najdôležitejšie. Lebo aj z nadupaného nového auta sa tešíme možno prvý pol rok. Kombinácia rovnováhy, zvedavosti, odhodlania, rozhodnosti, trpezlivosti, ochota niečo dať na čas nabok a kráľovská disciplína nám môžu do života priniesť zázraky, výsledky, ľudí, materiálne veci, teda ak sme ochotní pracovať. Niektorí z nás majú to šťastie a dosahujú výsledky skôr, ďalší z nás prídu k výsledkom po piatich, ale aj desiatich rokoch práce.

Chytiť príležitosť a zatiahnuť, alebo naviť a povoliť? Použime všetko čo máme k dispozícií, spravme milión jeden pokusov. Príďme čím skôr na to, čo chceme a začnime tvoriť to naše vysnívané. Toto všetko už dávno vieme, preto si pripomínajme každý deň, že môžeme mať lepší život, šťastie, materiálne veci, vzťahy. Posuňme sa každý deň aspoň o jeden krok ďalej, pracujme takto päť, desať, či pätnásť rokov a až potom sa obzrime späť.

Krok navyše ako investícia.

11. október 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Drahé kovy, pôda, nehnuteľnosti, peniaze, fondy, akcie, dlhopisy a dnes už aj kryptomeny, to je niekoľko z možností na zhodnotenie svojho majetku. Pri investovaní platia určité zásady, jedna najdôležitejšia z nich je – vždy investujme len to, čo nám nebude chýbať, ak by sme o to prišli. Pretože s investovaním ide ruka v ruke aj riziko, pre ktoré môžeme prísť o svoje úspory.

Každá investícia má svoje výhody, ale aj nevýhody. Odborníci tvrdia, že najvýhodnejšia investičná príležitosť takmer neexistuje. Ďalej tvrdia, že existuje len nami akceptované riziko, pre ktoré sme ochotní vstúpiť do takejto príležitosti. Taktiež časová návratnosť investície hrá dôležitú úlohu pri výbere spôsobu investovania.

Investovanie na Slovensku vo všeobecnosti nemá medzi nami dobrú mienku. Pretože sme zažili neúspešné spoločnosti, ktoré pohltili mnoho celoživotných úspor. Samozrejme, nezabudnime na nesprávne nastavené produkty, ktoré produkujú viac poplatkov ako výnosov. Napriek tomu, mnoho z nás je investorom, stačí, ak máme zriadený druhý pilier. No investovať tridsať eur mesačne do našej budúcnosti, dôchodok, deti to už nie je pre nás/viac TU/.

Ak by investovanie nefungovalo, dávno by zaniklo. Dnes si môžeme všímať ako ľahko peniaze strácajú svoju hodnotu, ceny potravín v obchodoch rastú, nehnuteľností a luxusných áut taktiež. Možností ako z tejto situácie vykľučkovať je mnoho. Najobľúbenejšie sú: kúpa druhej nehnuteľnosti alebo začať podnikať.

Spôsob ako začať je úplne jednoduchý, stačí začať. No pred tým ako začneme, položme si otázku, či sme šťastní tam, kde sa nachádzame, či sme úplne OK s tým, kam smerujeme. Ak odpovedáme pozitívne, tak je čas prestať čítať tento článok, aj ďalšie iné.

Produkty, systém, pridaná hodnota, rozpoznateľnosť, odvaha, štýl, áno, to všetko je zlomové v podnikaní. No kľúčová v podnikaní je ochota investovať čas, financie do toho najvzácnejšieho a to sú ľudia. Biznis partneri, klienti, odberatelia, dodávatelia, tím svojich ľudí. To znamená ľudia, s ktorými začíname tvoriť biznis, ale aj rodinu, by mali byť naša najväčšia investícia.

Peniaze sú kyslík v podnikaní, no nie vždy si budeme môcť dovoliť vyplatiť bonus, či odmenu. Všetko začína od nás, preto od prvých chvíľ začnime tú najdôležitejšiu investíciu. “S čím Ti treba pomôcť? Ako Ti idú práce? Poď so mnou na kávu. Ďakujem. “

Úprimný záujem, empatia, schopnosť viesť ľudí, vedieť vyčuchať príležitosť, kedy je správny čas zmeniť smer, alebo kedy bude treba udrieť silnejšie. To všetko ovláda líder, teda ten, kto vedie podnik, firmu, obchodný tím, ale aj rodinu.

Od prvej chvíle investujme svoj čas, záujem a ak máme, tak aj financie do našich ľudí. Zábava, vzdelávanie, tréningy, či spoločenské aktivity, bonusy. Hlavnou úlohou takýchto investícií je ľudí podporiť v dobrom aj v zlom, aby mohli rásť. Veď schválne, pozrime sa, koľko úspešných, známych ľudí na začiatku dostalo štartovací balík od svojho sponzora, vedomosti, príležitosť, či jedlo.

Takéto investovanie má najväčšiu návratnosť. Možno sa nám nevrátia žiadne prostriedky z toho konkrétneho človeka, tímu, do konca aj rodiny. No tie mimoriadne skúsenosti, ktoré dostaneme, sú častokrát obrovskej hodnoty. Nezabudnime, hodnoty sa v matematike premieňajú. Tak len na chvíľku si predstavme, aký obrovský dopad budú mať takéto skúsenosti na náš život, hneď ako ich premeníme.

Najlepšia investícia do budúcnosti je spraviť vždy niečo navyše pre našich ľudí, firmu, rodinu. Investovať čas, chuť, snahu, energiu, ešte jeden pokus a častokrát aj finančné prostriedky. Takéto investovanie je už dlhé stáročia našou súčasťou. Preto zabudnime na metódy “Cukor a Bič” a byť kamoš s ľuďmi, ktorým “ide karta”. Toto je najväčšie riziko, pri takomto investovaní.

Práca s ľuďmi je ťažká, mať fungujúcu rodinu je náročné, sme ľudia plný emócií, nie logicky premýšľajúce a konajúce bytosti. No ak by to bolo tak ťažké, náročné, únavné, v skutočnosti bolo, neboli by dlhoročné manželstvá, veľké firmy plné ľudí. Neverme všetkému, čo sa zdá na prvý pohľad ťažké. Spravme krok navyše ako našu investíciu, lebo nikdy nevieme, čo všetko je za tým a možno práve tento krok navyše bude ten najlepší.

Zaseknutia, Proxy, disko príbeh.

20. september 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Tento článok bude pre tých z nás, čo sa niekedy v živote zasekli, či sú zaseknutí a nechcú isť ďalej, lebo im chýba presne tá nepodstatná informácia, ktorá aj tak nič nezmení.

Môj príbeh zaseknutia začal nenápadne. Mám to šťastie, že pri mne stoja ľudia, ktorí ma podporujú. Na začiatku, keď som začínal s biznisom, obehal som všetkých mojich kamošov, povedal som im, čo idem robiť. Zopár z nich uverilo, ale bolo aj ohŕňanie nosom. Mnohí viete, aký som bol. Kto vie ako by som sa ja zachoval na ak by som bol ich(Vašom) mieste.

Pani doktorka bola vždy mimoriadne múdra, rozhovory s ňou mali hlavu aj pätu pre mňa. Počas jedného z rozhovorov ma varovala pred falošnou vonkajšou motiváciou, zadubeným počúvaním druhých ľudí a syndrómom vyhorenia. Upokojil som ju, aby bola úplne pokojná, pretože viem, čo robím. Všetko som mal pod kontrolou.

Ako som sa mýlil. Sexi žlté auto som nikdy nechcel, na zrazu sa ocitlo v mojej knihe snov, ktorú som zmenil na ciele spolu s ďalšími vecami. Bol som úplne šťastný, žiaril som, všetko som videl v ružových okuliaroch, teda navonok som tak pôsobil. Začal som počúvať všetkých tých “úspešných”. Jedného dňa som sa prebudil, nevedel som ísť ďalej.

Začal som čítať knihy, pozeral som online semináre. Bolo to bolestivé obdobie, keď som si uvedomil, že vlastne nežijem to, čo chcem. Musela prísť životná zmena. Vyhľadal som profesionálnych koučov, psychológov a človeka, ktorý mi dal jedno telefónne číslo, aby som skúsil robiť to, čo ma baví.

Pokašľal som toho veľa, mnoho ľudí odo mňa odišlo. Nečudujem sa im. Veď som bol “parádny”. Je úplne jedno, čo napíšem, minulosť nezmením. Čo viem zmeniť, je to, čo robím teraz a to, čo budem robiť zajtra.

Mnoho z nás je zaseknutých, pracujeme v prácach, ktoré neznášame. Častokrát za almužnu. Jediný, kto z nás profituje, sú majitelia korporácií, ktoré zarábajú obrovské peniaze, majú čoraz väčší zisk. My riešime svojich 160 (pracovných hodín), žabomyšie vojny a prečo zdraželo maslo.

Pozri, zaseknutie je úplne prirodzená súčasť života. Knihy, kurzy, ľudia, kamoši, nakopanie zadku. Neexistuje jednoznačný recept ako sa z toho dostať. No ak zostaneme stáť vo dverách, nepôjdeme dopredu ani dozadu. Jeden môj kamoš často vraví: ”Ak chceš ísť dopredu, musíš byť ochotný ísť pár krokov dozadu.”

Majstri sveta, kamoši, naše okolie, sú často prekážkou za naším úspechom. OK niekedy sme to aj my sami. S najväčšou pravdepodobnosťou naše okolie nám ten úspech nedopraje. Preto si dajme pozor na ľudí, s ktorými trávime čas, od koho si berieme informácie, vedomosti. Úspech môže prísť po nás odvšadiaľ, aj v obývačke na gauči, ale to budeme musieť spraviť niečo senzačné.

Skutočný úspech nás vyvedie za hranice našich bežných dní, na nepoznané miesta, prinesie nových ľudí. Začneme vymieňať svoj čas, vedomosti za úspech ďalších ľudí. Ako hovorí Kevin Spacey: “Ak máme dostatok šťastia, že sme sa dobre pracovali, je našou zodpovednosťou poslať výťah späť.” Pozri, ak sa nechceme podporovať, tak si aspoň nezavadzajme a neubližujme si. Lebo o pár týždňov možno ty budeš potrebovať to, čo mám ja a ja to, čo máš ty.

Nech sme akokoľvek zaseknutí, našou povinnosťou je vyhľadať takých ľudí, ktorí si zaseknutím prechádzajú dennodenne a držať sa ich, pokiaľ nám poriadne nenakopú zadok, aby sme pochopili, že ten prvý krok robíme my. No nikdy nezostávajme s ľuďmi, ktorí nám nahovárajú, akí sme neschopní, pretože po čase im uveríme a staneme sa naozaj neschopnými.

Skutočný úspech nie je veľké auto, či dom, ale je to premôcť seba a dosiahnuť, čo sa nám ani v tých najlepších snoch nesnívalo. Hmotné veci sú toho prirodzenou súčasťou. Naša práca je dať svetu Proxy, “pozri toto funguje mne, zober si z toho niečo ty a použi to v tvojom disko príbehu, len tam dočerta nezostávaj stáť.”

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter