Príbehy

Ja a koláčiky

27. december 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Slušnosť hovorí o tom, že hosťa sa patrí vždy pohostiť. Človeče a ja ti neviem, čo sa to deje s dobou, nejako na to zabúdame. Často som mal pracovné stretnutia, kde ma nečakal ani len pohár čistej vody. Mohol som za to ja. Nesprávne som sa predal, nedal som dôvod alebo som odflákol dôležitosť stretnutia posunúť druhej strane.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma sa majú vo svojom živote dobre, ale aj s takými, ktorí sa majú ešte lepšie. Tam, kde sa pohybujem je konkurencia a mnohí z nás hľadajú spôsob ako sa odlíšiť jeden od druhého. Skúšame mnohé spôsoby. Najúčinnejší spôsob ako sa odlíšiť od všetkých v biznise, ale aj mimo neho, je byť sám sebou. Toto klišé poznáme z múdrych kníh. No pred tým, ako sa rozhodneme byť sami sebou, je dôležité uvedomiť si, kto vlastne sme, kam smerujeme, čo chceme dosiahnuť, aké sú naše silné stránky, čo máme radi.

Vlastne ono to všetko funguje. Teda pokiaľ nepríde na rad hlad. Vieme, že keď sme hladní, správame sa tak trochu inak, ako keď máme plné brucho. My chlapi vieme, že keď máme doma hladnú ženu, spravíme všetko preto, aby nebola hladná. Radšej jej pôjdeme o polnoci kúpiť na benzínovú pumpu zemiakové lupienky, ako počúvať výčitky typu, ako to zase dýchame. Lenže hlad funguje aj na nás chlapov. Vďaka nemu vzniklo mnoho skvelých vynálezov. Dnes už hrdo môžem tvrdiť, že aj ten môj.

Bol to náročný deň, obed bol veľmi rýchly a ani neviem ako, bol večer a predo mnou posledné pracovne stretnutie. Bol som pohostený šálkou bylinkového čaju a na stole boli pripravené koláčiky. Lenže, mali sme vypísať formuláre. Takže koláčikov som sa ani nedotkol, aby som nič nezašpinil. Našťastie moje písmo je ťažie čitateľné a pani domáca zobrala vyplňovanie formulárov do rúk. Ja som len vtipne poznamenal, že zatiaľ zjem koláčiky. No a tak som ich zjedol všetky. Druhýkrát, keď som prišiel na návštevu s riešením situácie pani domáca vtipne poznamená pánovi manželovi, že príde mladý muž, ktorý im zjedol všetky koláčiky.

Trvalo to niekoľko rokov, čo som hľadal nejakú milú maličkosť k mojej značke. V tento deň sa stal zo mňa chalan, ktorý vyrieši a popritom rád je koláčiky. Dnes už ľudia okolo mňa vedia, že koláčiky musia byť na stole, keď prichádzam na návštevu, či je to pracovná alebo súkromná. Koľko jednoduchosti som vniesol do môjho marketingu, teda prezentácie. To som ešte nespomínal, že vždy aj narozsýpam, veď aby si ma pamätali.

Som zástancom definície, že marketing, ale aj naša práca začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje. Koláčiky som mal rád vždy, stretávanie ľudí sa mi zapáčilo cestou. Všetko, čo robím, robím úprimne, ak sa mi niečo nepáči, tak to nerobím. Každý z nás má niečo, čo má rád, to, čo vie spojiť so svojou prezentáciou, a tak sa odlíšiť od ostatných, ale nie preto, aby sme boli lepší ako ten druhý.

“Medové impérium”

20. december 2017 Michal Boťanský Denník z biznisu - Príbehy - vízie - Všetko

Je o mne známe, že budujem svoj sen. Stretávam sa často s ľuďmi, ktorí budujú alebo už vybudovali svoje sny. Učím sa od nich alebo si vymieňame skúsenosti. „Michal počuj máme vážny problém s ľuďmi,” znel začiatok rozhovoru kamošky, ktorá vedie nádejnú firmu v Nitre.

Keď som sa začal pohybovať vo svete biznisu, tak mi bolo povedané, že si môžem vybudovať svoju firmu. Mal som osloviť svoje okolie, možno sa to niekomu zapáči a pridá sa ku mne. Vtedy som sa šťastnou náhodou prvýkrát obklopil ľuďmi. Moje správanie, teda prístup k nim, nebol najšťastnejší. Myslel som si, že mojou úlohou je ľudom dávať príkazy, poučovať ich. Takmer všetci odišli. Mne nezostávalo nič iné, ako reštartovať svoju filozofiu, biznis, hlavu a vlastne všetko. Nesypem si popol na hlavu za to, že som niečo pokazil, veď vlastne takéto lekcie nás posúvajú dopredu.

„Líder nie je šéf, líder je pozícia, kde sa človek neustále učí a slúži ľudom,” bola cenná lekcia z môjho prvého pokusu v biznis svete, ktorú som dostal. Mal som vtedy dve možnosti, vykašlať sa na to alebo to skúsiť ešte raz. Povedal som si, že sa premôžem a vybudujem niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Vyhrnul som si rukávy, chvíľu som sa aj zamestnal, pre mňa to bola jedna z najhorších skúseností za posledné obdobie. Na mimoriadne nenápadnom stretnutí s kamošom, ktorý podnikal už niekoľko rokov, som sa dozvedel myšlienku: „Použi všetko čo máš, veď koniec koncov už teraz robíš to, že ak uspeješ ty, tak uspeje aj ten druhý.” Nech to znie akokoľvek hnusne, vytriedil som ľudí, začal som nadväzovať nové kontakty. „Nezaujíma ma čo máš, zaujíma ma kam ideš.” To je otázka, ktorú si kladiem pri novom stretnutí. Prestal som hľadať vzory a od každého si niečo zoberiem.

Vtedy som sa rozhodol, že nemusím byť najlepším obchodníkom, ani článkom, ale obklopím sa lepšími ako som ja. Keď prišiel prvý takýto šikovný, tak som sa zľakol, že naozaj bude lepší ako som ja sám. Našťastie rýchlo odišiel. Vtedy som sa skamarátil s dôležitým človekom, ktorý vedie svoj tím ľudí a začal som si sním vymieňať vedomosti, lepšie povedané, skôr som od neho vyťahoval všetko čo sa dalo. Myšlienka, ktorá ma nadchla bola “medové ríše”. Začal som tento výraz viac študovať a časom aj používať tam vonku. Samozrejme, hneď ma okolie zaradilo do ďalšej skupiny bláznov. No tentokrát som sa z toho začal tešiť viac, lebo výsledky dlho na seba nenechali čakať.

Moja definícia úspechu je vedieť komu zavolať pri akejkoľvek situácií s tým, že keď budem vedieť nabudúce ja, tak mi zavolaj . No pred tým by bolo super sa zoznámiť a priniesť ľudí do môjho života. Neuvedomoval som si, že kľuč k tomuto mám ja vo svojich rukách. Ak používame to, čo robíme, zároveň ako aj vzdelávanie, nikdy sa neprestaneme učiť. Krásna myšlienka, však?

Filozofia “medového impéria” je úplné jednoduchá. Chcem, aby sa ľudia okolo mňa mali dobre, tým pádom budú pracovať efektívnejšie, možno aj kratšie, zostane im viac času na ich život, rodinu, koníčky. Aké jednoduché na pohľad. „My nebudujeme biznis, my budujeme ľudí, ktorí budujú náš biznis,” Zig Ziglar, jeden z velikánov obchodu minulého storočia. Začal som si spájať maličkosti, jedného dňa som prestal chodiť do práce. To, čo tvorím, sa netvorí iba v kancelárii, nie je to práca, ktorú môžem dať nabok a odísť niekam len tak. Je to celok, ktorý tvoria ľudia okolo mňa. Mojou úlohou je všetkých týchto ľudí dať dokopy, aby vytvorili to, čo sa od nás vyžaduje. Preto používam humor, ospravedlnenie, preberanie zodpovednosti za tímovú prácu na seba, rozprávanie jazykom toho človeka, s ktorým som. Zjednodušovať prácu, navádzať ľudí na riešenia, vypočuť si ich, pochváliť ich, odmeniť za dobre vykonanú prácu, či prístup. Teraz prichádza najťažšia časť, zapojiť ľudí do diania

Ukázať ľuďom skutočnú tvár, keď sa niečo nepodarí, ale aj keď sa niečo podarí. Nepíšem o sťažovaní, prehnanej motivácií. Jednoducho, ak ma ide roztrhnúť, ľudia okolo mňa to vedia, ale aj ak sa podarilo skórovať. Sme na jednej lodi. Ja ako líder sa zaujímam, či niečo v tíme chýba alebo je prebytok. Schválne, všimnime si, ako sa k nám správa spoločnosť (firma, kamaráti), keď nás prijímajú medzi seba, všimnime si, ako sa neskôr okolnosti často zmenia. Tak isto sa pozrime na mnohé firmy, rodiny, ktoré z ničoho vybudovali impériá, dynastie aj bez peňazí, kontaktov, šťastia. Nie, neodbáčam od témy, medové impériá vieme vybudovať v biznise, ale aj v rodine.

Tam vonku je vážny problém, týka sa mnohých firiem, rodín, teda aj nás. Metóda cukor bič spôsobuje viac dobra ako zla, motivácia začína byť nebezpečná, zo šťastia sa stal produkt, kritika je často osobná, valí sa na nás z každej strany, na všetko máme dnes návody, riešenia. Vzniká obrovský tlak na nás ako jednotlivcov. Potom chceme od svojich kolegov, zamestnancov, šéfov, manželov, frajeriek, aby boli dokonalí a k tomu podávali super výkony v práci.

Medové impérium nie je žiadna novinka, nie je to žiaden návod typu “toto ti zmení život.” No takéto správanie môže spôsobiť značné rozdiely doma, vo firme, ale aj s kamošmi na futbale. Veď vždy sa “ide” ľahšie, ak máme spoločný cieľ. Čaká nás transformácia vzťahov, biznisov, partnerstiev a toto bude jedna z hlavných tém, ktorá sa začína riešiť. Jednoducho, buďme lepší, milší, humornejší, prístupnejší, empatickejší, vypočujme si, začnime ísť príkladom. Vlastne, naštudujme si, použime a porovnajme.

Ako vyriešila problém s ľuďmi moja komoška? Jej zamestnanci nedostali vianočné prémie, lebo spôsobili svojou nedbalosťou škodu. Napriek tomu sa stretla s každým členom jej tímu, vyčistili stôl a začali od začiatku. Medzitým sa stala lídrom vo svojej firme aj vďaku tomu, že chce vybudovať “medové impérium”.

Egoizmus, sebeckosť a zmena

29. november 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Už v Londýne sa mi zapáčil život biznisu. Netušil som, čo všetko prináša. Zapáčilo sa mi, ako sa podnikatelia stretávajú na pracovných stretnutiach, vychutnávajú si jedlo v luxusných reštauráciách, jazdia na skvelých autách a obliekajú sa neskutočne dobre. Začal som túžiť po takomto živote. Netušil som, čo všetko je za tým. Bol som presvedčený, že bude treba odviesť nejakú prácu, mať trochu šťastia, poznať tých správnych ľudí a úspech, teda život, po ktorom som túžil sa dostaví sám.

No mal som to šťastie, že som sa veľmi rýchlo dostal k príležitosti, ktorá zmenila všetko. Okrem internetovej stránky, kde boli spoje autobusov a veľkého foťáku som nič nemal. Prvé mini úspechy prišli pomerne rýchlo, no ešte skôr prišlo obdobie, keď som chcel skončiť. „Mišo, neviem ti nijako pomôcť, ale ak skončíš, nič sa nezmení”, to bola jedna z posledných myšlienok, ktorú mi povedal bývalý “šéf”. Zostal som, dostal som akúsi druhú šancu a tú som už využil.

Arogantný, povýšenecký, namotivovaný, asi tak by ma opísali ľudia, ktorí so mnou spolupracovali. Je pravda, že okrem meškania na stretnutie mi nikto nemal čo vytknúť. Druhá pravda je, že mnoho pracovných úkonov na úradoch som čím ďalej ťažšie vybavoval. Výsledky na tú dobu boli pre mňa skvelé. Často sa stáva, že s výsledkami rastie sebavedomie, v niektorých prípadoch aj ego, sebeckosť. Mladý nafúkaný chalan, ktorý si myslel, že mu patrí svet. Tak rýchlo ako som zažil úspech, prišiel aj neúspech. Ciele, ktoré som v tom období dosiahol, som stratil za takú istú krátku dobu.

Prišla zmena, s ňou vzdelávania, skúšanie, pomoc od kamošov, samozrejme kopec práce. „Ak chceš v živote uspieť, budeš musieť niekedy spraviť dva kroky vzad, aby si mohol spraviť tri do predu”, znela jedna z tých múdrych myšlienok, ktorá ma vtedy nakopávala odznova. Tak som začal od nuly druhýkrát, tentokrát nebolo nič, iba sedemnásť telefónnych čísiel a jeden nepredajný projekt. Sklonil som hlavu, vyhrnul rukávy a šiel som do toho. Z tých čísiel nebolo nič, z nepredajného projektu sa stal nosný produkt a priniesol mnoho partnerstiev, ale aj priateľstiev.

Výsledky prišli tentokrát pomalšie. Vyhodil som z môjho života mnoho ľudí, ktorí zavadzali, spomaľovali, hádzali polená pod nohy, bodali do chrbta. Reštartoval, upravil som hlavu, zoradil priority, vytvoril systém, požiadal som rodinu, biznis partnerov, kamošov o čas a podporu.

Dnes, ak sa pozerám spätne na moje pôsobenie biznise, som presvedčený o tom, že my sme tí, čo majú v rukách svoje životy. My rozhodneme, či uspejeme alebo neuspejeme. My sme tí, ktorí si povedia, či podstúpime risk a postavíme sa dopredu, necháme sa na čas podceňovať alebo zostanú vzadu. My sme tí, ktorí si vytvoria príležitosti, my sme tí, ktorí sa máme zmeniť, prejsť cestou, pokúsiť sa dosiahnuť náš ciel, povedať áno životu, biznisu, príležitostiam. Alebo len tak nezištne pomôcť kamošom. Nie vždy sa nám podarí na prvý pokus trafiť to, čo chceme alebo na druhý, ale to neznamená, že sme neschopní. Tam vonku sú príležitosti, ľudia, možnosti, ktoré môžeme kedykoľvek osloviť, využiť. Častokrát všetko začína stlačením toho veľkého červeného gombíka.

Naše okolie, ja a odvaha.

22. november 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Ono je to celé zvláštne. Milión techník, milión receptov, milión možností, milión múdrych kníh, milión víťazov, milión porazených, milión sexy báb, milión zvodných mužov a k tomu obmedzený čas, ktorý nevieme kedy vyprší. Rob toto a budeš šťastný, prečítaj si túto knihu a tvoj život sa zmení, nájdi rovnováhu v živote, inak budeš nešťastný, ak nebudeš poslúchať šéfa, tak prídeš o prácu.

Všetko čo sa deje tam vonku môžeme využiť v náš prospech alebo nevyužiť. „Ak to nebudeš robiť ty, bude to robiť niekto iný”, tak znela “rada” od môjho kamoša, keď som stál pred rozhodnutím, či sa zaregistrovať do MLM firmy alebo nie. Zapáčil sa mi jeho prístup, lebo rozhodnutie plne prenechal na mňa.

Takýto prístup ma zaujal, samozrejme som s tým nespravil nič. Veď prečo by som si z toho mal zobrať niečo pre seba? Vtedy som nemal dôvod. Vlastne dlho som ho nemal. Zmena prichádzala veľmi pomaly, čo mi pomohlo najviac bolo stretávanie sa s novými ľuďmi a to nie hocijakými.

Prestal som čas tráviť s kamošmi na káve, prestal som sledovať bulvár, susedov, televíziu som nahradil za knihy, či články z biznisu, módy, technológií, komunikácie, či ďalšie. Moja práca sa pre mňa postupne stávala životným štýlom. Našiel som si nových kamošov, ktorí sa stali mojimi klientmi, kolegami, ale aj biznis partermi.

Súbojov, ktoré som viedol bolo niekoľko, hlavné boli dva. Prvý bol s mojou hlavou, ten druhý bol makať aj vtedy, keď sa na mňa nikto nepozerá. Tu vzniká moja poučka “Vyhraj nad sebou v hlave a potom ešte tam vonku.” Pre istotu si nájdite vlastnú. Vraví sa, že najjednoduchší spôsob ako sa naučiť plávať, je skočiť do vody. Tu je to podobné. Až na to, že nemusíme do nikoho kopať, teda okrem seba.

Možno by som na toto celé prišiel sám, to už teraz nezistím. Mám okolo seba dve skupiny ľudí, tí čo mi ukazujú, že môžem isť ešte ďalej a dosiahnuť viac a tých, čo mi ukazujú, že by som nemal. Inšpirácie je vonku kopa. No našou povinnosťou je stačiť ten červený gombík (nie od televízora), dohodnúť si stretnutie, nájsť si čas, využiť príležitosť.

Jeden z ľudí, od ktorého čerpám inšpiráciu mi povedal: „Robme to, čo máme, či vieme, aby nás ľudia spoznali a keď príde príležitosť, využime ju”. Nepovedal nič nové, ale trefné. Povedať, či je niečo správne alebo nesprávne, je dnes náročné. Ale zavolať niekomu, či by to tak mohlo byť, je úplne jednoduché. Teda, ak prevezmeme za seba zodpovednosť a budeme sa radiť s ľuďmi, ktorí už dosiahli to, čo chceme dosiahnuť my.

Mať človeka, o ktorého sa vieme oprieť, ale aj vymieňať skúsenosti v biznise a v živote je nesmierne dôležité. Niektorí z nás majú to šťastie, že sa pri takých narodia, tí ďalší z nás takých stretávajú po ceste životom. No je už na každom z nás, či sa odvážime postaviť, požiadať o ich čas a výmenu skúseností.

Futbal a ja.

18. október 2017 Michal Boťanský Denník z biznisu - Nezaradené - Príbehy - vízie - Všetko

Predstava sadnúť si pred televíziu a pozerať akékoľvek športové podujatie, je pre mňa hrôzostrašná. Mnoho mojich kamošov je športovo založená. Dokonca aj moji obchodní partneri sú fanúšikovia športu. Často sa stávalo, že som im nerozumel, keď sa rozprávali na športové témy.

V múdrych knihách sa píše, že jediná istota v našich životoch je zmena. Tak sa udialo aj v tom mojom živote. Do môjho života vstúpil futbal. Teda, začal som spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú futbalom, hrali futbal, fandia futbalu, a zrazu bol futbal všade.

Moje prvé pokusy boli zábavné, keď som sa na futbalovom stretnutí, spýtal, akej farbe dresov fandíme. Áno, myslíte si správne, chalani mali zo mňa radosť. Ďalšie pokusy boli priaznivejšie, hrala naša reprezentácia (foto). Trvalo to takmer dva roky a vstúpil som oficiálne do prvej ligy slovenského futbalu, zatiaľ len ako fanúšik. Samozrejme, podmienka bola, koláčiky.

Atmosféra, životný štýl, spoločnosť, spoznávanie nových ľudí, nové zážitky, to všetko som si našiel na futbalových zápasoch. Stáva sa zo mňa fanúšik futbalu. Futbal je obrovská škola, psychológia, motivácia, drina, pokusy, premené šance, nespravodlivosť, fair play, či – nikdy nepodceňujme súpera, je úplne jedno, na ktorom mieste tabuľky sa nachádza.

Je o mne známe, že nič nerobím len tak bezdôvodne. Začínam byť presvedčený, že s futbalom ide ruka v ruke mnoho biznis príležitostí, ktoré vedia zlepšiť životy mnohým z nás. Biznis je pre mňa všetko, čo produkuje hodnotu, z ktorej máme my ľudia úžitok, vedľajší prvok biznisu je príjem teda materiálne zabezpečenie a lepší život. To je moja definícia biznisu.

Vážim si ľudí, ktorý majú svoje sny a napredujú za nimi. Som obklopený takýmito ľuďmi, ukazujú mi ako sa oni dostali k svojim cieľom, posúvajú mi príležitosti a ak niečo, stoja za mnou. Futbal je obľúbený šport takmer všade vo svete. Doma pred televíziou si môžeme pozrieť zápas, no zažiť na štadióne atmosféru, je nádherný zážitok.

Futbal nás ako fanúšikov učí ako ovládať svoje emócie, pozerať sa na situáciu objektívne, rešpektovať súpera, snívať, podporovať aj vtedy, keď sa nedarí. Pravidlá biznisu a futbalu sú v mnohých prípadoch podobné. A tak sa zrodil môj najbláznivejší sen, vlastniť prvoligový futbalový klub, ale o tom už niekedy nabudúce..

Komunikácia, vzťahy a počasie.

4. október 2017 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Šli sme dole schodmi, vravel som jej o tom, že chcem v tomto meste robiť biznis. Zasmiala sa, povedala, že tu nikoho nepoznám, tak ako to chcem spraviť. Vtedy som sa zmohol iba na to, že ak ma podporí mohli by sme to dokázať..

Keď sa obzriem za seba, komunikácia je skoro vždy kľúčom ku vzťahom, teda aj spoznávaniu nových ľudí. Netvrdím, že komunikácia má byť najdôležitejšia, ale zohráva obrovskú rolu v našich vzťahoch, životoch, v práci a možno aj na parkovisku pred obchodným domom.

Som prototyp človeka, ktorý vôbec nevedel rozprávať, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu, mal som nevýrazný hlas, častokrát som bol radšej ticho, aby sa mi nikto nesmial. Vôbec som nenadväzoval vzťahy, vždy som bol niekde v kúte. Nedostal som žiaden dar reči, vystupovania pred ľuďmi ani nič podobné.

Volanie na zlaté stránky, oslovovania ľudí na ulici, stretnutia s kamošmi, kde som ponúkal produkty, ale aj spoluprácu. Veď mnohí z vás ste boli pri mne, videli ste ma ako som šaškoval. Takmer nič nefungovalo. Kopa prečítaných kníh, desiatky vystúpení pred ľuďmi, stretnutia s koučami, odborníkmi na vzdelávanie, milión pokusov niečo spraviť.

Počas pracovného stretnutia v nedeľu pršalo, preto som povedal majiteľom, že prídem vo štvrtok a spravím fotografie, veď bude pekne. Zasmiali sme sa, vo štvrtok som prišiel fotografovať. Majitelia sa ma spýtali, že ako som to spravil, že na oblohe nie je ani jeden mrak. “Je to o vzťahoch” odpovedal som im bez zaváhania. Samozrejme, že nastal výbuch smiechu.

Veľmi ťažko sa mi robí s niekým, s kým neviem nadviazať pracovný, priateľský vzťah. No dnes na to poznám skratku: pozdravenie, podanie rúk, pár priateľských viet, úprimný záujem, zvedavosť o toho na druhej strane. Nie s každým robím biznis, ale s každým, koho poznám, sa môžem v obchode pozdraviť a podať si ruku.

To znamená, že postaviť úspešný biznis, mať skvelé manželstvo, super kamošov okolo je o vzťahoch? Je to dosť možné, teda ja tomu verím čím ďalej, tým viac. Ak začíname robiť biznis, či hľadať nových kamošov, partnerov, zabudnime na telefonáty na zlaté stránky, písania správ na sociálnych sieťach, ale dostávajme sa do príležitostí, kde sa ľahko zoznamujeme s ľuďmi. Vždy slušne pozdravme, podajme ruku a úprimne sa zaujímajme. Nezabudnime pridať štipku humoru.

Ja som si vytvoril príležitosť “Bývanie” (reality a finančné poradenstvo). Pre mňa je to skvelý nástroj na spoznávanie nových ľudí, ale aj budovania biznisu a mojej značky. Takže ak by som sa mal vrátiť na začiatok k tým schodom, podporme ľudí na ktorých nám záleží alebo im aspoň nezavadzajme. Veď ak sa to podarí, bude dobre a keď nie, tak aspoň sme to skúsili.

3x nástroje

27. september 2017 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Bývanie, finančné poradenstvo sú pre mňa nástroje, vďaka ktorým sa dostávam na miesta, ktoré som predtým nepoznal. Svet online nám dnes všetkým umožňuje rozširovať svoju prácu ešte ďalej. Preto sú moje články pre mňa obrovskou pomôckou v mojej práci. Súčasťou môjho sveta je vytvárať okolo seba tímy ľudí, ktorí budú ťahať za jednu stranu povrazu v biznise ale aj v živote. No pred tým ako to celé začne, rozoberám s každým človekom tieto otázky:

Nájdenie toho, čo nás baví.

Na gauči, na sociálnych sieťach, s kamošmi možno nájdeme kopec inšpirácie. No iba makaním vieme nájsť to, čo nás baví. Niektorí z nás majú “šťastie” a nájdu skôr to, čo ich napĺňa, tí ďalší to nájdu nakopaním do zadku, zlyhaním a skúsením všetkého možného. Nech sme tu akokoľvek dlho, nemali by sme strácať čas v práci, v živote, ktorý nás nebaví. Dnes máme dostatok možností, ktoré nám umožňujú začať rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Dve hodiny denne na začiatok je vždy viac ako nula. Tip ako to nájsť: skúsme všetko.

Opustime svoje okolie.

OK, toto bude kruté, predsa máme radi svojich kamošov, rodičov, ale nenormálna časť z nich rieši aké je drahé maslo. Tá druhá časť sa robí, že robí, aby mali od každého pokoj. Ten zvyšok aj tak neoslovíme, lebo sú čudní. Naše okolie je naša najväčšia brzda. Tam sa zázraky pravidelne nestávajú. Častokrát ani len netušia, čo skutočne robíme. Nič nevysvetľujme, poďakujme za ich čas a pomaly ich nahraďme inými ľuďmi. “Veď koniec koncov sme kamaráti, tak hádam od nás peniaze pýtať nebudeš.” To je pekné, že sme kamaráti, ale na benzínovej pumpe nám bez peňazí nenatankujú. Tip ako opustiť svoje okolie: skúsme všetko.

Vzdelávajme sa.

Potrebujeme noty, aby sme vedeli, podľa čoho máme hrať, je jasné, že čím budeme dlhšie tam vonku, budeme potrebovať nôt menej. Technické informácie sú dôležité, no nie najdôležitejšie. My ľudia sme emočné tvory a podľa toho aj reagujeme. Bez vzdelania vybuchujeme, nevieme správne komunikovať, často ani premýšľať a vôbec, ako chceme niečo robiť, keď nepoznáme teóriu. Systém vzdelávania je dobrý, no najlepší systém vzdelávania na nás čaká tam niekde vonku. Pozrime sa na ľudí, ktorí sú svetoví lídri, či odborníci, koľko času venujú vzdelávaniu. Vzdelávanie, to je viac ako prečítať si knihu o komunikácii. Je to nekončiaci proces. Tip ako sa vzdelávať: skúsme všetko.

Či chceme alebo nechceme, každý z nás by mal niečo robiť. Je úplne normálne, že toto všetko bude bolieť. Tak isto nás bude bolieť, keď zistíme o desať, či dvadsať rokov, že sme mali ísť inou cestou. Tak prečo nerobiť to čo nás baví, tam kde nás to baví, s tými, ktorí s nami ťahajú za ten istý koniec?

Zaseknutia, Proxy, disko príbeh.

20. september 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Tento článok bude pre tých z nás, čo sa niekedy v živote zasekli, či sú zaseknutí a nechcú isť ďalej, lebo im chýba presne tá nepodstatná informácia, ktorá aj tak nič nezmení.

Môj príbeh zaseknutia začal nenápadne. Mám to šťastie, že pri mne stoja ľudia, ktorí ma podporujú. Na začiatku, keď som začínal s biznisom, obehal som všetkých mojich kamošov, povedal som im, čo idem robiť. Zopár z nich uverilo, ale bolo aj ohŕňanie nosom. Mnohí viete, aký som bol. Kto vie ako by som sa ja zachoval na ak by som bol ich(Vašom) mieste.

Pani doktorka bola vždy mimoriadne múdra, rozhovory s ňou mali hlavu aj pätu pre mňa. Počas jedného z rozhovorov ma varovala pred falošnou vonkajšou motiváciou, zadubeným počúvaním druhých ľudí a syndrómom vyhorenia. Upokojil som ju, aby bola úplne pokojná, pretože viem, čo robím. Všetko som mal pod kontrolou.

Ako som sa mýlil. Sexi žlté auto som nikdy nechcel, na zrazu sa ocitlo v mojej knihe snov, ktorú som zmenil na ciele spolu s ďalšími vecami. Bol som úplne šťastný, žiaril som, všetko som videl v ružových okuliaroch, teda navonok som tak pôsobil. Začal som počúvať všetkých tých “úspešných”. Jedného dňa som sa prebudil, nevedel som ísť ďalej.

Začal som čítať knihy, pozeral som online semináre. Bolo to bolestivé obdobie, keď som si uvedomil, že vlastne nežijem to, čo chcem. Musela prísť životná zmena. Vyhľadal som profesionálnych koučov, psychológov a človeka, ktorý mi dal jedno telefónne číslo, aby som skúsil robiť to, čo ma baví.

Pokašľal som toho veľa, mnoho ľudí odo mňa odišlo. Nečudujem sa im. Veď som bol “parádny”. Je úplne jedno, čo napíšem, minulosť nezmením. Čo viem zmeniť, je to, čo robím teraz a to, čo budem robiť zajtra.

Mnoho z nás je zaseknutých, pracujeme v prácach, ktoré neznášame. Častokrát za almužnu. Jediný, kto z nás profituje, sú majitelia korporácií, ktoré zarábajú obrovské peniaze, majú čoraz väčší zisk. My riešime svojich 160 (pracovných hodín), žabomyšie vojny a prečo zdraželo maslo.

Pozri, zaseknutie je úplne prirodzená súčasť života. Knihy, kurzy, ľudia, kamoši, nakopanie zadku. Neexistuje jednoznačný recept ako sa z toho dostať. No ak zostaneme stáť vo dverách, nepôjdeme dopredu ani dozadu. Jeden môj kamoš často vraví: ”Ak chceš ísť dopredu, musíš byť ochotný ísť pár krokov dozadu.”

Majstri sveta, kamoši, naše okolie, sú často prekážkou za naším úspechom. OK niekedy sme to aj my sami. S najväčšou pravdepodobnosťou naše okolie nám ten úspech nedopraje. Preto si dajme pozor na ľudí, s ktorými trávime čas, od koho si berieme informácie, vedomosti. Úspech môže prísť po nás odvšadiaľ, aj v obývačke na gauči, ale to budeme musieť spraviť niečo senzačné.

Skutočný úspech nás vyvedie za hranice našich bežných dní, na nepoznané miesta, prinesie nových ľudí. Začneme vymieňať svoj čas, vedomosti za úspech ďalších ľudí. Ako hovorí Kevin Spacey: “Ak máme dostatok šťastia, že sme sa dobre pracovali, je našou zodpovednosťou poslať výťah späť.” Pozri, ak sa nechceme podporovať, tak si aspoň nezavadzajme a neubližujme si. Lebo o pár týždňov možno ty budeš potrebovať to, čo mám ja a ja to, čo máš ty.

Nech sme akokoľvek zaseknutí, našou povinnosťou je vyhľadať takých ľudí, ktorí si zaseknutím prechádzajú dennodenne a držať sa ich, pokiaľ nám poriadne nenakopú zadok, aby sme pochopili, že ten prvý krok robíme my. No nikdy nezostávajme s ľuďmi, ktorí nám nahovárajú, akí sme neschopní, pretože po čase im uveríme a staneme sa naozaj neschopnými.

Skutočný úspech nie je veľké auto, či dom, ale je to premôcť seba a dosiahnuť, čo sa nám ani v tých najlepších snoch nesnívalo. Hmotné veci sú toho prirodzenou súčasťou. Naša práca je dať svetu Proxy, “pozri toto funguje mne, zober si z toho niečo ty a použi to v tvojom disko príbehu, len tam dočerta nezostávaj stáť.”

Dve možnosti

6. september 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Zatiaľ som bol v telke dvakrát, raz som si to odmakal a druhýkrát, lebo si niekto všimol fotku u mňa v kancli z prvého natáčania. Zatiaľ som natočil deväť videí, začalo sa hovoriť o projektoch, na ktorých robím: Vráble, Zlaté Moravce, Štiavnica, čo je vlastne super, lebo to chcem. Začína to prinášať ľudí, developerov, lastovičky a samozrejme kamošov, čo mudrujú, že robím marketing, PR, predaj, hlúposti a pod. Nie som kameraman, režisér, strihač, moderátor. Robím videá preto, lebo dokumentujem to, čím prechádzam, tvorím si online portfólio a makám na sebe takmer “v priamom prenose”. Čo je najdôležitejšie – budujem svoju vlastnú značku.

Kamera v mobile, aplikácia na strihanie videa, internetové pripojenie a môžeme zmeniť svet. No ten veľký červený gombík sa nezapne sám. Kecov už bolo dosť.

Napísal som 55 článkov o láske, biznise, vzťahoch, online pomôckach, aj o tom, ako môžeme zmeniť svet. Zo začiatku som nevedel, o čom mám písať, nemal som systém, pravidelnosť, robil som chyby. Dnes viem, aké je napísať prvý článok, druhý, tretí a potom dlho nič. Niektoré články majú väčší úspech, iné menší. Neznášal som písať slohy v škole a už vôbec by som nepovedal, že ja raz začnem písať. Áno, písanie berie čas, ale prináša to omnoho viac ako berie, ale to zistíme vtedy, keď začneme.

Fotoalbumy na sociálnych sieťach sú výborné pomôcky ako uchovávanie spomienok na zážitky, ktoré sme zažili so svojimi kolegami, kamarátmi, ale aj rodinou. Tak úplne spontánne vznikol projekt Naše zážitky. Je to miesto, kde zaznamenávame zážitky, ktoré zažívame v podobe fotografií. Zmysel projektu je jednoduchý, mať všetky fotografie na jednom mieste, nezaťažovať sociálne siete, ktoré možno aj tak raz zaniknú. Samozrejme skamarátiť sa s internetovými vyhľadávačmi.

Všetko, čo robím, je pre mňa biznis. Prečítal som mnoho múdrych kníh. No vždy po zavretí knihy sa nestalo v mojom živote nič, teda okrem dobrého pocitu z prečítanej knihy. Začal som tvoriť, dokumentovať, skúšať.

To, čo tvorím, nie sú to reality, financie. To sú nástroje. To, čo robím, tvorím, je pre mňa niečo viac. 7/24/365 žiadne dovolenky, prázdniny, choroby, výhovorky. Budujem svoju značku, pretože je to jedna z cenností, ktorú máme vo svojich životoch. Využívam na to online svet, reálny svet, všetky tie pomôcky, algoritmy, ktoré sú nám častokrát bezplatne ponúkané. Chce to kopu práce, trpezlivosti, času, odhodlania.

Veď vždy máme dve možnosti, buď to vytvoríme alebo nevytvoríme, lebo ten čas prejde tak či onak.

Marketing

16. august 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

O marketingu sa toho píše veľa, študuje sa na vysokých školách, je dôležitou súčasťou každého z nás, aj keď si to neuvedomujeme. Som zástancom definície, že marketing začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje.

Odosobnime sa na chvíľu od všetkého, skúsme sa pozrieť na seba. Všetko začína a končí nami. Môžeme mať špičkový produkt, službu, mať úžasný systém, zázemie, no keď sa správame ako idiot, je dosť možné, že ľudia si na miesto nás nájdu niekoho iného. Funguje to aj opačne. Preto sa mnoho z nás schováva za marketing.

Možnosti, ako dnes robiť marketing, sú takmer neobmedzené. Sociálne siete, blogy, videá, články, písanie kníh, spoločenské udalosti. Robiť jedno alebo druhé nestačí. Čím lepšie sa zvýrazníme, odlíšime, tým sú naše šance dosiahnuť náš vysnívaný život väčšie.

Dobrá správa je, že vieme začať trebárs aj hneď, veľké firmy, či 55 ročný človek. Na veku, pozícii, postavení už viac nezáleží. Dnes vyhráva rýchlosť, to znamená, za aký rýchly čas dokážeme vyriešiť niekoho problém. Dnes vyhráva hodnota, to znamená, ako sa zlepší môj život, keď budem používať tvoju službu, či produkt.

Zabudnime na manipulačné techniky, programovanie hláv, my ľudia chceme zážitky, emócie, chceme mať vyriešené naše problémy presne tou službou, ktorú poskytuje Jožko z červenej kancelárie, Majka zo zeleného obchodíku. Samozrejme, čím ďalej, tým viac chceme vidieť ako sa to vyrába, aké sú postupy, chceme vedieť dôvod majiteľa firmy, čo nám prinesie používanie jeho služieb, produktov.

Môžeme budovať svoj produkt, službu, seba alebo všetko naraz. Ešte stále mnoho z nás váha, či s tým ísť už von, alebo ešte počkať. Často sa stáva, že sme si ešte nie istí v tom, že to naozaj chceme robiť. Dobrá správa je, že dnes nemusíme prezentovať produkt, službu, ale čo môžeme, je, ísť von a dokumentovať, čím dennodenne prechádzame.

No najväčší problém nás ľudí je lenivosť, rozprávanie len tak do vetra. Aj vďaka tomu si budujeme okolo seba marketing, marketing kecálkov a lenivcov. Čim ďalej, tým viac odkladáme, ignorujeme to, čo sa deje tam vonku. Riešenie je jednoduché, naozaj. Fotka s pár slovami, čo sme dnes robili, krátke video zo zákulisia, článok o našich názoroch, postojoch, vie zmeniť všetko.

Preto chceme mať okolo seba ľudí, ktorí nás podporia, ukážu smer, idú príkladom. Máme niekoľko možností ako začať. Môžeme osloviť kamošov, profesionálne agentúry, naštudovať si kurzy, ísť von vyskúšať všetko, alebo kombináciou viacerých. Každá z nich má výhody, no tie zistíme iba vtedy, keď začneme.

Pravidlo, podľa mňa nielen v marketingu, znie jasne: ak mi ty nedáš riešenie môjho problému, nájdem si ho u niekoho iného. Preto už viac neváhajme a ukazujme, v čom sú naše silné stránky, v čom sme odborníci. Zabudnime na kritiku, “kamarátsku” spätnú väzbu. Vstaňme z gauča, vyhrňme si rukávy, dajme sa do práce.

Tak teda, ak sa bavíme o tých, ktorí nám idú príkladom tam vonku, tak určite treba spomenúť rodinné vinárstvo v Tajnej. Ak k nim prídete, dostanete viac ako len pohár červeného.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter