Všetko

Ďalší

19. september 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

„Mnoho ľudí Ťa odkopne: jedni preto, lebo nebudú mať na Teba silu a tí druhí, lebo niečo. Vždy rešpektuj ich rozhodnutie. To, že Ťa niekto opustí, znamená, že ešte máš zažiť niečo, čo si nezažil alebo jednoducho k sebe nepatríte. Vždy poďakuj a pohni sa ďalej. Nezabudni, nikomu neubližuj, lepšie povedané, aspoň sa o to snaž.“

Rozhovory s Jožom mali vždy úroveň. Po jeho náhlom odchode som hľadal múdrosti na rôznych miestach. Ten najväčší odkaz, ktorý som si z rozhovorov zanechal, bol o tom, ako každý z nás môže žiť lepší život, a to nielen na úkor druhého. K tomu ma nútil na všetko hľadať vlastné odpovede. Samozrejme, sem-tam poukázal na niečo, čo malo byť povšimnuté. Vlastne, jemu vďačím za to, že píšem blog, pôvodne som s tým chcel začať, až keď budem slávny.

Nebol to len Jožo, kto mal akýsi mini vplyv na mňa. Otvoril mi ďalšie dvere, pokiaľ druhí mi tie isté dvere zatvárali. Naozaj som nevedel, čo je správne a čo nie. V istých prípadoch som sa cítil úplne zmagorený, bol som presvedčený, že existuje len jedna správna cesta. Dnes neviem povedať, či zasiahla vyššia moc, ale zrazu všetko bolo inak. Tí, ktorí boli pri mne odišli, no prišli druhí. Nejakým záhadným spôsobom som sa dostal k Jožovi, o malú chvíľu neskôr prišiel Majster. Jožo ma vždy nútil na viac, ako keby vedel, čo ja vtedy nie.

Nemám rád bolesť, som citlivka, a to som bol na vojne. Rozhovory s Jožom vždy boleli, priznávam, nemal to so mnou ľahké. Otvoriť zatvorenú hlavu, poukázať na ďalšie možnosti chce kus práce. Majster používa citlivejšie metódy, teda vlastne na všetkom sa smeje. Vždy si robím poznámky z jeho desaťminútových monológov. Vo všetkom používa veľmi inteligentný humor. Nikoho neuráža, nevyvyšuje sa, aj keby podľa všetkého mohol.

Neporovnávam, ktorý z nich je lepší. S oboma som sa stretol v inej fáze môjho života. Naučili ma mnoho maličkostí, taktiež vždy mi ukázali ďalšie pohľady na rôzne životné situácie. Takisto som od nich dostal balíky lekcií. Mnohé myšlienky od nich maskujem v mojich článkoch. Vlastne, práve teraz čítate zamaskovanú časť z knihy, na ktorej začnem onedlho pracovať. V nej Vám predstavím ďalšie osoby, ktoré ma ovplyvnili a samozrejme podrobnejšie rozpíšem zážitky s Jožom, či Majstrove múdrosti.

Cestou hore na výslnie.

12. september 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Pravdepodobne je dnes streda alebo úplne iný deň. To záleží od toho, kedy ste sa sem dostali. A možno tu vôbec nie ste a nikdy sa Vám sem nepodarí preklikať. Asi takto nejako by som začínal dnešný blog, ak by som ho písal okolo roku 2011. V tom období som život bral ako vážny problém, pre nejaký záhadný dôvod všade okolo mňa bolo všetko vtedy čierne.

V živote každého z nás nastáva, že prichádza obdobie, kedy niečo nie je v poriadku. Jednoducho cítime, ako keby cesta pod každou našou nohou išla iným smerom. Takéto obdobia zvyknú trvať niekoľko dní, týždňov, ale aj rokov. Je viac ako isté, že nejaká nepodstatná maličkosť, ktorá sa nám udiala takéto obdobie spúšťa, ale aj ukončuje.

Všetko naokolo je zlé, mne sa to nikdy nepodarí, deje sa mi to stále, kedy budem mať šťastie ja, všetci naokolo sú už šťastní, ja budem kedy? K tomu spoločnosť, ale aj sociálne siete v nás vyvolávajú obrovský tlak. My často takýmto tlakom aj uveríme. Akonáhle ide ktokoľvek proti prúdu, označujeme ho za čudáka, vyškrtávame si ho zo života. Aj preto radšej zostávame na istých, ale za to horších miestach. Nepreberieme na seba zodpovednosť či riziko, veď čo keď sa to pokašle, všetci sa mi budú smiať.

Na druhej strane naše vlastné obavy môžu byť neskutočný motivátor. Záleží od nás, či im uveríme cestou nahor na výslnie alebo cestou nadol niekam do otroctva. Schválne, pozrime sa na všetkých tých, ktorí dali nabok to, čo v skutočnosti chcú za niečo, čo v skutočnosti nenávidia. Minimálne päťkrát do týždňa k tomu aj nadčasy. Často vravia, že nemajú na výber. Najsmutnejšie na tom je, že sa nikdy nedozvieme, či majú alebo nemajú na výber, lebo sa o nič nepokúsia.

Ak chceme v práci či doma podávať výborný výkon, pôjde to veľmi ťažko, ak uveríme všetkým tým nepriamym alebo aj priamym tlakom. Mať skvelý pocit z dobrej hry je fajn, ale držať v rukách taký Stanley cup, to už je iná káva. Nazývajme sa realisti, pesimisti, snílkovia či ľudia s negatívnym myslením. Jedno je isté, ak vyhrať chceme, musíme výhru chcieť. Vyhrať, keď ide všetko ako po masle je ľahké, no vyhrať, keď všetko ide proti, prináša okrem výhry aj ďalšie benefity.

Neverím na pozitívne myslenie, vôbec už nie na návody, ako prekonať strach či mať šťastný život. Vznikol z toho obrovský kolotoč návodov, poučiek, biznis modelov. Často jediný, kto zarába na návodoch je autor programu alebo knihy. Samozrejme, česť výnimkám, ktorí nechávajú priestor, aby sme si našli svoj návod, iba nás jemne postrčia, či poriadne nakopajú.

Jednoducho, verme svojej intuícii, obklopme sa ľuďmi, ktorí v nás veria (stačí jeden či dvaja). Sem-tam si vyhrnieme rukávy, inokedy sa preflákajme, teda už keď sa máme flákať, robme to užitočne. A čo ten strach, negatívne myslenie alebo tlak? Vykašlime sa naň, jednoducho, ak to treba spraviť, spravme to, ak nie, pošlime to všetko čo najďalej. Hlavne nezabudnime nájsť presne to, čo bude fungovať len pre nás. Mne fungujú koláčiky a to vám poviem, to sú parádne pracovné schôdzky.

Pracovná schôdzka a pohľad na začiatok

5. september 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Predsa som ich stretol. Sú ľudia, ktorých si pamätám aj po niekoľkých rokoch práce, potom sú tí druhí. Títo sa ozvali sami, že s niečím potrebujú poradiť. Neváhal som a šiel som do toho. Bolo to úsmevné, ako sme zaspomínali na moje začiatky. Vlastne, aj ich so mnou. Nie je nič krajšie, ako sa pozrieť aké to bolo, keď sme začínali. Veď na začiatku nebolo nič, len odhodlanie.

Pracujem v biznise, ktorý je ostro sledovaný. Nejako sa zaužívalo pracovať dvanásť, niekedy aj osemnásť hodín denne. Reagovať na všetky telefonáty, emaily, správy, mať neskutočné množstvo pracovných schôdzok.

Ľudia majú často prehnané nároky a nie vždy sa správajú ako k ľuďom. Vlastne, mnoho mojich kolegov skončilo v biznise, lebo nezvládli tlak, či kolotoč povinností. Na druhej strane, mnoho mojich kolegov sa stalo a stáva mimoriadne úspešnými.

Od mojich začiatkov prešlo nejaké to pracovné stretnutie, úsmevy, či aj plač. Bolo to vtipné, nudné, ale aj napäté. Často sme sa dostali do situácií, z ktorých vykľučkovať do víťazného konca bolo nemožné. K tomu je mojou úlohou nájsť kompromis medzi jednou a druhou stranou. Nie pracovať za jednu alebo druhú stranu.

Tvrdá práca, rôzne druhy vzdelávania, neskutočne dobrý predaj samého seba, svojich služieb, vedieť premeniť víziu na skutočnosť, bleskovo vyriešiť tomu druhému problém, či niekoho životnú situáciu sú akési kľúče na úspech nielen v mojom biznise. Alebo len balík šťastia, byť na správnom mieste a v správny čas? Nech funguje čokoľvek, pracovať na projekte “Ja”, dať nabok skvelý život na čas chce poriadny kus sebazaprenia.

Nekradnime druhým ich sny, pretože niečo sa nám pokazilo. Verte, hmotné veci sa opraviť dajú, no rozbiť niekomu sen, víziu môže mať doživotné následky. Vieme už dnes všetci, že každému sa všetko vráti. To, ale už nechajme na čas. Pred tým ako na toho druhého spustíme vlnu kritiky a nadávok, radšej napočítajme do desať. Možno ten druhý človek za to naozaj nemôže a chce naozaj pomôcť.

A čo tí ľudia zo začiatku článku? Vtedy som ich podržal a dotiahli sme obchod do úspešného konca. Ako vďaku som dostal parádne pero. Používam ho do dnes na podpisovanie dôležitých dokumentov.

PS: Ďakujem za všetky koláčiky, torty, palacinky, ktoré som dostal ako vďaku za to, že sme dotiahli veci, udalosti, príležitosti, či nekonečné situácie do víťazného konca. Či začiatkov.

PS2: Ak ste na začiatku v akomkoľvek biznise (nie v zamestnaní) risknite to, dajte na chvíľu parádny život nabok, vyhrňte rukávy a pozrite sa späť až keď Vás zavolajú prví klienti, aby sa poradili.

PS3: Povedzte celému svetu, čo idete robiť a nezabudnite doma zapojiť všetkých, keď nebudú chcieť, tak nech načas sklapnú a aspoň žehlia košele, lebo všetko im to vrátite.

Majster a jeho múdrosti.

29. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Deň s.. - Všetko

Väčšina mojich článkov je čerpaná z pracovných schôdzok či všetkých ostatných pracovných aktivít. Môj sen je napísať knihu o všetkých tých múdrostiach, ktoré postupne zbieram. Nepravidelne sa stretávam s človekom, ktorému hovorím familiárne “majster”, je to pán v rokoch, múdry s neskutočným rozhľadom, bielou upravenou bradou a vždy niečo konzumuje. Otáča ma, opravuje, poučuje, vysmieva sa mi, no vždy pripomenie: „Ak odídeš, pribuchni za sebou, ale ak sa chceš dozvedieť, čo je za tým, tu si sadni. Ten čaj je pre teba, samozrejme budeme aj jesť.”

Často sa prichytávam, ako je zo mňa otrok telefónu, emailov a všetkých klopaní na dvere v kancelárií. Niekedy by to chcelo asistentku so súkromnou bezpečnostnou službou. „Nikdy nebuď príliš dostupný pre druhých,“ znela lekcia od majstra. „Nebavíme sa o ignorancií, bavíme sa o tom, ako je dobré si nechať čas aj pre seba. Ponáhľanie, telefón na uchu, nemať na nič čas, možno takéto praktiky boli moderné na začiatku milénia. Dnes túžime po vnútornom pokoji, uvoľnení a pri tom podať čo najlepší výkon.“

Majster mi vraví, že je otázka času, pokiaľ ľudia v aktívnom veku pochopia, že ak chceme zažiť naplnený život tak bez toho, aby sme našli vnútorný pokoj to nepôjde. „Vieš, moji priatelia sú inteligentní, majú mnoho vysokoškolských titulov, rodiny, bohatstvo, ale stále za niečím utekajú alebo od niečoho utekajú. Boja sa spomaliť. Daj si pozor na úteky, je možné, ak budeš utekať, utečie ti život. Hlavne v lete je tu nastavených mnoho nástrah. Čím ďalej robíme zo seba väčších konzumentov. Kupujeme si veci, zážitky, ktoré vôbec nepotrebujeme.”

Chcem byť úprimne šťastný a k tomu mať pocit, ako keď je letná sobota, vonku prijemné teplo, na cestách pokoj, zdravé raňajky, prechádzka so psom, niekde pod stromom písať knihu a večer si dať pohár vína s kamošmi. „Samozrejme, niekde medzitým by si si zajazdil na svojom vysnívanom Ferrari a spravil fotku s tvojou flotilou kombajnov,” uškŕňal sa majster. O snoch sme sa bavili miliónkrát, no začína mi dávať zmysel sen a vnútorné naplnenie. Aj keď to znie všelijako a kamoši si zas budú robiť zo mňa srandu o čom to zas píšem.

“Je to tvoj sen, vidím, že vždy keď sa o tom rozprávame, celý sa chveješ, nemáš na výber, musíš isť za tým, aj keby ťa to priviedlo do miest, ktoré sú pre teba nepoznané.” Pracujem úplne v inom biznise, neviem si predstaviť, že by som jednoducho nechal všetko tak, kúpil si dva kombajny, tri traktory a farmu niekde v Toskánsku. „Mnoho ľudí kecá, odkladá, fláka sa, vidím na tebe hneď, keď máš príležitosť vystrekuješ rožky, som na teba hrdý, ešte zopár maličkostí a môžeš byť tam.”

Majstra poznám päť, či šesť rokov, zo začiatku sa mi vysmieval, chcel zistiť, čo všetko je skutočné a čo nie. Má svojské techniky. Nechce mi povedať, čo robil, keď bol v aktívnom veku. Jeho susedia mi však naznačili, že vraj viedol nadnárodnú spoločnosť v západnej Európe niekoľko desiatok rokov. Všetci ho majú radi, aj napriek jeho nevyspytateľným technikám.

Mňa si získal svojou múdrosťou a pokojom, ktorý vyžaruje. Zažil som ho, ako vrieskal po pani predavačke v obchode, neskôr mi objasnil celú záležitosť, chcel, aby tam nerobila, lebo má najviac. „Všimol si na nej niečo, čo nemá hocikto. Pani predavačka je dnes úspešná lektorka vo svojej firme a chce ma spoznať. ”

„Pozri, buď pôjdeš za tým, čo ťa vzrušuje alebo nepôjdeš. V tvojej práci sa stretávaš s rôznymi ľuďmi. Zažil si skvelé úspechy a samozrejme aj neúspechy. Ukáž celému svetu, čo chceš. Sem-tam to dráždi, inokedy sa na to vykašli.”

Mám rád svoju prácu, no nikdy som nesníval, že budem predávať nehnuteľnosti, nastavovať obrovské developerské projekty, či ľuďom vybavovať peniaze z bánk alebo poisťovať ich. Sú to skvelé skúsenosti. Som vďačný za tieto príležitosti, veď vlastne ma moja práca zaviedla aj k Tebe, či k majstrovi. Teším sa na ten čas, keď sa budem môcť obzrieť na chvíľu späť a pospájať všetky tie body. Verím, že dovtedy sa na mňa nalepí nejaká tá múdrosť od majstra.

Školné

22. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Za seba poviem, že moju zmenu naštartovali mnohé náhodné okolnosti ako základná povinná vojenská služba, náhodná SMS od kamoša z Londýna, kniha o komunikácií a reči tela, náhodné stretnutie s mojím koučom, či známa to vetička od biznis partnera: „Počkajte si, ono to príde, no medzitým usilovne pracujte.“

Lekcie, ktoré dostávame na cestách v našich životoch sú rôzne. Niektorí z nás máme viac šťastia, tí druhí si to viac odmakáme. Nech je to akokoľvek, často zabúdame, ak niečo chceme od života, najskôr musíme dopredu zaplatiť. Aj keď v niektorých prípadoch sa stáva, že sa platí až dodatočne. No to je ten horší prípad. O tom napíšem článok niekedy nabudúce.

Každý z nás sa dostáva k novým príležitostiam neustále. No tie chodia prezlečené väčšinou v montérkach s nápisom práca. Nech ide o partnerský vzťah, pracovné miesto, celoživotný sen, či lístok na futbal. Platí sa vopred a vždy je to inak, ako čakáme. Slúženie druhým, nelákavý život bez bežných radostí, nekonečné štúdium alebo prejdenie miliónov neúspešných pokusov. Ide o akési školné, ktoré si od nás vyžaduje presne práve tá situácia, do ktorej chceme ísť. Volajme to karma, zákon vesmíru, príťažlivosť, pozitívne myslenie, novodobé myslenie, teraz a tu, je to jedno, funguje to bez ohľadu ako to nazveme.

Princíp platenia vopred používam aj v mojej práci, hlavne na dlhodobých projektoch, kde je potreba odmakať neskutočne veľmi veľa práce, ktorú nie je takmer vôbec vidieť. K tomu sa dlho čaká na výsledky. Na začiatku mi chýbala trpezlivosť, odhodlanie, výdrž. Dnes viem, že ak chcem v čomkoľvek uspieť, tak bez tých maličkostí v predchádzajúcej vete to nepôjde a takisto viem, že niekedy sa vyžaduje dať nabok všetky tie dobré veci.

Aj po zaplatenom školnom, teda všetkej snahe, trpezlivosti, usilovnosti nedosiahneme to, čo chceme. Dostávame sklamania, prichádzame o partnerov, prácu, čas, či finančné prostriedky. Tu nás často sám život skúša, či za to stojíme a máme nárok dosiahnuť úspech alebo ešte nie sme pripravení.

Ešte taká maličkosť. Nie môže znamenať aj áno, ale na inom projekte, oblasti, s iným partnerom, no tentokrát už bez školného, ale so štipendiom. Takže, ak by sme náhodou boli na prvý pohľad v strate, tak možno nie pri prvej príležitosti, ale druhej sa všetko dorovná.
skol
Vlastne, čo sme ochotní zaplatiť dopredu predtým ako začneme. Takže naše niekoľkoročné trápenie je cena, ktorú musíme zaplatiť predtým ako trebárs podpíšeme objednávku na to sexi športové auto. No, ale ak sme náhodou už za vodou, nezabudnime na tých, čo tam idú a sem-tam im podajme ruku a ukážme im, čo to školné je.

Zas tie vzťahy

15. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Jedno je isté, nikto z nás nevie, kto aký vplyv a moc má. V dnešnej dobe to platí čím ďalej viac, že úplne neznámy človek môže ovplyvňovať dôležité spoločenské dianie. Veď vlastne sa o tom píše v múdrych knihách o lídrovaní, v zmysle: „Skutočný líder vytvára ďalších lídrov, pozná, v čom je dobrý, no pritom je v úzadí, nevyžaduje si uznanie alebo slávu.” Často chceme byť úspešní, dostávať ocenenia, šéfovať svetu a k tomu byť na titulkoch vplyvných svetových magazínov. Pritom to celé môže byť úplne inak.

Začalo sa diať, že moje články číta čoraz častejšie viac ľudí. Pre nejaký dôvod sú najviac obľúbené tie o vzťahoch. OK, beriem to, o tom dokumentovaní je nuda, o inšpirácii je toho taktiež kopa, ale vzťahy sú čoraz cennejším tovarom. Hm áno, mať dnes s niekým (pracovný, rodinný, priateľský, partnerský, manželský) vzťah je mimoriadne cenný tovar. Vďaka sociálnym sieťam poznáme takmer každý každého, teda aspoň sa to tak zdá. No je rozdiel poznať toho druhého z on-line sveta, z počutia, či vidieť toho druhého reagovať v rôznych životných udalostiach.

Vzťahy sú dôležité, nech ide o suseda, farára, tetu predavačku, frajerku, primátora, či toho nafúkaného veľkého podnikateľa. Veď keď už pre nič iné, tak aspoň keď dostaneme defekt, tak nám ten nafúkanec pomôže vymeniť koleso. Povedzme si to tak, že s niektorými vzťahmi je to ako s kávou, najskôr prekonáme jej horkosť, a potom to už ide.

Často sa dostávame do situácií, kedy potrebujeme nájsť riešenie na našu životnú situáciu. Zvýšeným hlasom, agresiou nikdy nič nevyriešime, možno na krátky čas, ale ono sa to vráti vždy nejako nečakane späť. Určite každý z nás niečo z času na čas pokašle, či je to gólová prihrávka v prvoligovom zápase alebo nesprávne zaparkované auto pred obchodným domom.

Neriešme na modrej sociálnej sieti, že sused nás ráno zobúdza hlasnou hudbou. Choďme rovno za ním, prinesme mu fľašu dobrého vína s prosbou, či by sa nabudúce žúrka mohla začínať ráno po 8 a nie o 6. Vlastne, dnes je moderné sťažovanie a to nielen na modrej sociálnej sieti, k tomu motivačné citáty, na ktoré zabúdame hneď ako prídeme na preplnenú križovatku.

Nepíšem o ničom novom, pripomínam, čo už dávno všetci vieme. Jasné, pokiaľ ide o život, peniaze, ego správame sa inak. Je to prirodzené, no už keď nevieme ovládať svoj hnev, emócie, tak aspoň tomu druhému neubližujme, aj keď za to môže, lebo práve ten človek na druhej strane nám môže v budúcnosti pomôcť vymeniť defekt na kolese.

Nič ma do toho nie je.

8. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Pamätám si to ako dnes, šiel okolo mňa chlapík s úprimným úsmevom, pozdravil ma ako keby sme sa poznali celý život, hneď potom odišiel. O pár minút som toho istého chlapíka mal na pracovnom stretnutí oproti sebe v najlepšej cukrárni v okolí. No už sa toľko neusmieval. Je dobré byť pripravený na všetko, k tomu neočakávať nič a dúfať v najlepšie. Takže jeho stratený úsmev mi bol ukradnutý, jediné čo ma zaujímalo, či ten obchod je pre jeho firmu vhodný alebo nie, to bol dôvod pracovného stretnutia. Jedno si ujasnime, mám rád v živote, ale aj v obchode situácie, keď obe strany odchádzajú s pocitom, že získali niečo, no nikdy nie na úkor druhého.

Z chlapíka sa ukázal mimoriadne vzdelaný muž v stredných rokoch aktívneho života. Ale aj tak ma nezaujal, veď stretávam sa s takýmito ľuďmi často. Môj cieľ bol jasný od prvej chvíle, čo sme si dohodli pracovnú schôdzku. No zmenil som postoj po jeho druhej položenej otázke, či si myslím niečo o ňom za to, že sa ku mne správa odmerane od začiatku. Odpovedal som mu, že to je jeho vec ako sa správa, nemám s tým nič spoločné a odmietam použiť techniky, aby sme sa skamarátili. Zaskočil som ho. Čakal, že budem fňukať. Jeho ďalšia blesková otázka bola ako riešim, čo si druhí myslia o mne. Odpovedal som ešte rýchlejšie: „Nič ma do toho nie je.“ Pracovná schôdzka sa zmenila razom na rozhovor dvoch chlapíkov o mudrovačkách o živote, biznise a koláčikoch.

Celý rozhovor sem písať nebudem, nepatrí sa to. No aj vďaka tomuto pracovnému stretnutiu vznikol námet na článok. Stáva sa mi to často, že na pracovných stretnutiach sa bavíme na rôzne zaujímavé témy. Je to super príležitosť ako spoznať druhých ľudí. Sem-tam niekto vytiahne moje články, či moju tvorbu na sociálnych sieťach ako námet rozhovoru. Veď to je jeden z dôvodov, prečo tvorím.

Vetička všetko bolo inak pred tým, nájde vždy svoje miesto aj u mňa. Doma ma rodičia učili, že je dôležité pozerať sa na iných a vnímať názory druhých. S tým do dnešného dňa súhlasím, no dodávam k tomu, že síce názor druhého človeka je dobré vedieť, ale nemal by nás nijako ovplyvňovať. Lebo iba my presne vieme, čo chceme od života, ten druhý to môže len tušiť a často sa stáva, že niekto blízky, či niekto z okolia by nám mohol nechtiac “pomôcť” zosadnúť z nášho vlaku. Vyjadriť názor je fajn, ale nie vždy je to potrebné. OK, možno niekedy nasýtime naše ego a dostaneme lepší pocit: „ÁNO, povedal som mu to.”

Nikdy nedovoľme nikomu, aby nám povedal, kto sme, v čom sme neskutočne dobrí, zlí a pod. Takisto si nepripúšťajme názor druhých o nás, je to každého osobná vec. Nezabudnime, že ľudia sa menia, tak nesúďme druhých, lebo budeme súdení my sami. Možno to bude ťažké vyrovnať sa s tým, že nám bude úplne ukradnutý názor druhých o nás. Sem-tam nás zabolí na nezvyčajných miestach alebo sa budeme cítiť blbo. Veď čím skôr začneme, tým lepšie, nie je nič horšie ako žiť život podľa očakávaní druhých a nie seba samého.

Chlapík z rozhovoru sa nestal mojim biznis partnerom v tomto prípade, no sem-tam sa stretneme na koláčiku a pokecáme o našom nedokončenom rozhovore z prvej schôdzky. Máme si čo povedať.

Majme na pamäti, že to, čo si myslia o nás druhí, je osobná vec a nás do toho naozaj nič.

OK

1. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Nemusíme byť neskutočne bystrí, aby sme spozorovali, že nie všetko vieme ovplyvniť. Niektoré veci sa nám jednoducho dejú. Obviňovanie seba, či druhých žiadnu situáciu ešte nevyriešilo, akurát sme sa mohli cítiť lepšie.

Pamätám si na lekciu, ktorú som dostal od vplyvného podnikateľa o tom, ako mám bojovať za to, čo chcem. Vravel mi, pokiaľ nebudem bojovať, tak nič nedosiahnem. Tentokrát som nebol nadšený z rady, nakoľko sa spájala so situáciou, kde bojovanie bolo od prvej chvíle zbytočné, stačilo nechať situáciu prirodzene plynúť. O pár týždňov mi ten istý človek telefonoval s oznámením, že sa vzdáva a kašle na ten obchod. Mimochodom, ten pán je neskutočne šikovný.

Buď zabiješ alebo budeš zabitý. Toto pravidlo možno platí v džungli. No my nežijeme na stromoch a nebojujeme o potravu. Podiel dostane každý z nás. No čím viac tlačíme na pílu, či používame rôzne zbrane, tak to ide ťažšie. Jednoducho niekedy je dobré veci nechať plynúť a uhnúť im z cesty.

Samozrejme, že niektoré boje sú v živote nevyhnutné, až na tie zbytočné. Je na každom z nás, za čo je ochotný bojovať, k tomu je to úplne osobná záležitosť. Nie je to dobré, ani zlé, ibaže obe situácie majú mnoho výhod, ale aj nevýhod. Veď už každému z nás sa stalo, že sme nezískali to, za čo sme bojovali alebo získali, ale o krátky čas stratili.

Čakanie niekde v rohu a čakať pokiaľ si nás niekto všimne, nemusí byť dnes správne rozhodnutie. Malo by ísť o akési vábenie príležitosti, ukazovanie svetu, čo robíme, čo vieme vyriešiť, zlepšiť. Takisto je dobré povedať svetu aj to, čo chceme.

Nevydať sa na cestu za tým, čo chceme len preto, že sa objavia prekážky, či bude treba podstúpiť riziko, by nemuselo byť správne. Prekážky sú na cestách neustále, aj rôzne riziká. Každý z nás má svoj príbeh, môžeme byť pekní, múdri, šikovní, ukecaní, či akýkoľvek, no každému z nás príde do cesty niečo, s čím si bude musieť skôr či neskôr poradiť. Môžeme to brať ako skúšku, buď uspejeme alebo pôjdeme skúšať šťastie niekam inam. Opakujem, nie je to dobré ani zlé.

Nestotožnil som sa mať OK život, preto aj cez moje články vyzývam nás všetkých, aby sme dosiahli lepší život a neuspokojili sa s OK životom. Nikdy som nemal rád boje, aj keď som ich mnohokrát podstúpil. Pre mňa najlepší spôsob dosiahnuť to, čo chcem, je usilovná práca a úprimný záujem o to, čo chcem.

Mnoho ľudí ma kritizovalo za to, že mi všetko dlho trvá alebo som podľa nich pomalý. Rozumiem, že niekedy je dobré mať široké lakte, inokedy vábiť príležitosti ukazovaním “farebných pierok” v zmysle: „Haloo, haloo, tu som.” Každý z nás má svoje jedinečné spôsoby, verte aj tí, čo si myslíme, že nemáme, aj my ich máme. Spôsobov existuje nespočetne veľa, no nebude nám fungovať každý.

Tak teda, už keď máme so sebou bojovať, tak nezabudnime, že na druhej strane je človek, pokúsme sa byť gentlemani so štipkou humoru, a keď skončíme, buďme kamoši, teda ak to nepôjde, aspoň si neubližujme.

Mamut a chladnička

25. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Sedím na pracovnom stretnutí s kamošom, na ktorom sa bavíme o prezentácií seba a toho, čo robíme. V tomto mám úplne jednoduchý názor: „Našou povinnosťou je dať vedieť celému svetu, čo robíme, použiť všetko, čo máme k dispozícií.” K tomu dnes nosíme vo vrecku nahrávacie štúdio, ktoré nahrádza niekoľkočlenný štáb. Za pomoci pár aplikácií a internetového pripojenia vieme vytvoriť článok, video, foto, stránku, firmu, či vyvolať pozornosť sveta. Napísal som o tejto téme mnoho článkov, ale aj mnoho ďalších ľudí vyzýva všetkých okolo seba pred príležitosťami, ktoré dnes ponúka moderný svet, teda aj nahrávacie štúdio vo vrecku. No napriek tomuto nám dnes nikto nezaručuje, že pozornosť aj získame.

S tým, ako rozprávame a tvoríme príležitosti sa otvárajú pred nami ďalšie príležitosti. Ide o akýsi labyrint, ktorý môže priniesť obrovské životné víťazstvá, priemerné životy, ale aj celoživotné prehry. Nikto z nás nepozná odpovede, môžeme niečo tušiť, no iba čas ukáže, ako sa v skutočnosti veci majú. Jedna z najlepších možností na zistenie, čo nás čaká za pomyselnými dverami labyrintu je otvoriť ďalšie dvere. Stane sa, že niekedy niekto iný otvorí pre nás dvere, inokedy ich budeme musieť rozkopnúť, teda ak chceme zistiť, čo je na druhej strane.

Určite každý z nás bol v situácii, keď nevedel čo ďalej. Zrazu ako keby všetko zmizlo, aj labyrint s ďalšími dverami. Pri bežných okolnostiach by takáto situácia mohla priniesť vlnu depresií, smútku, melanchólie a iné negatívne pocity. K tomuto stavu nám ešte viac môžu dopomôcť ďalšie vonkajšie vplyvy ako napríklad vysmiate fotky ľudí z nášho okolia, či to, že keď chceme byť šťastní, musíme cestovať a spoznávať svet. Nikdy nepoznáme úplne príbeh druhých, takže možno vysmiata fotka na modrej sociálnej sieti je len volanie o pomoc. No tým, že jej dáme srdiečko, to nezistíme. Tak isto to môže platiť opačne o nás. Ciest ako sa dostať k ďalším dverám, keď svet okolo nás nám žiadne neukazuje, je mnoho. Písali o nich mnohí svetovo uznávaní podnikatelia, psychológovia, teológovia, vedci, či ľudia z duchovnej oblasti. Preto je našou povinnosťou nájsť všetky možné dostupné cesty, ako z takýchto nepríjemných situácii von.

Požiadať o pomoc je nie vždy príjemné. No takisto nie je príjemné žiť život, kde nevidíme možnosti, či iné príležitosti. Zažil som to na vlastnej koži, keď mi istí ľudia tvrdili, že len táto konkrétna cesta je najlepšia. Nehnevám sa na nich, som presvedčený, že konali z najlepšej možnej vôle, veď vďaka nim som objavil cesty, o ktorých sa mi ani len nesnívalo. Istým spôsobom je dôležité zažiť negatívnu skúsenosť, o to si viac vážime tie pozitívne. Nie vždy sa nám podarí vyhrať, či byť za hviezdu, či doniesť domov toho najväčšieho mamuta, samozrejme aj v situáciách, keď sa s nami počíta. Zlyhanie, byť sám, pokašlať niečo je prirodzené. Aj tu máme niekoľko možností. Jedna je, že od teraz to už bude len takto a nijak inak, druhá je, tak zažil som to a od teraz to budem robiť inak.

Rozumiem dnešnej dobe, núti nás intenzívne konzumovať a k tomu odvracať našu pozornosť kade tade. Ako aj nás vyzýva byť dokonalými, či hľadať dokonalých partnerov, či uloviť najväčšieho mamuta. Je viac než isté, že čím väčšieho mamuta ulovíme, tým dlhšie budeme mať čo jesť, no nezabudnime na kapacitu našej chladničky.

Prosím, berte tento článok obrazne, za mamuta a chladničku si dosaďte to svoje. Nech je to akokoľvek, máme dnes fantastické nástroje na náš jedinečný úspech, no zároveň sa nenechajme oklamať, že čím väčší úlovok, tým je život krajší. Tým nevravím, že to tak má alebo nemá byť, na to si nájdime odpoveď každý sám. Veď koniec koncov každému z nás sa páči niečo iné. Nájdime v sebe odvahu nájsť si to svoje.

Dovoliť si uspieť.

18. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Čím ďalej som presvedčený o tom, že ak chceme čokoľvek dosiahnuť, mali by sme vedieť, čo presne chceme, čo sme ochotný za to dať, čo sme ochotný pre to spraviť, takisto vedieť si predstaviť, že to naozaj aj dosiahneme, v neposlednom rade si dovoliť uspieť.

Hneď na začiatku prichádza niekoľko prekážok. Tou prvou je vlastné ego, druhá je trpezlivosť, tretia je výdrž, štvrtá vyhrnúť si rukávy, piatou je vedieť si predstaviť, že uspejeme a šiestou vypustiť z hlavy strach z úspechu. Dať na stranu svoje ego je hračka, s trpezlivosťou je to trochu ťažšie, s výdržou budeme pokúšaní takmer neustále, no predstaviť si, že uspejeme, keď nič tomu nenasvedčuje, bude riadna makačka. Áno, už mnoho z nás skončilo, lebo trpezlivosť alebo sa vzdali príliš skoro, zabudli, že bolo treba urobiť aj nejaký ten krok navyše, či stráviť nejednu polnoc v kancelárií, ale prišlo zľaknutie z úspechu. Presné štatistiky zatiaľ neexistujú, koľko ľudí v živote neuspelo a taktiež sa môžeme len domnievať, čo bolo príčinou neúspechu.

Prosím, nemýľme si úspech s veľkým parádnym autom, pätnásť poschodovým domom s heliportom a bazénom. Skutočný úspech je niečo, čo budeme cítiť len my sami. Pre niekoho je to stáť na prvých miestach v rebríčkoch milionárov, pre iného je mať farmu na odľahlom mieste a žiť pokojný život. Nenechajme sa poblázniť marketingom úspechu, len my vieme, čo je pre nás správne a skutočné.

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme dosiahnuť víťazstvo. Tehla po tehle, krok za krokom, alebo spleť rôznych životných okolností pred nás prinesie príležitosť, ktorá nám nemusí dávať na prvý pohľad žiaden význam, no ak ju zoberieme, môže nás doniesť na miesta, o ktorých sme ani nesnívali. Teórií je viac ako dosť, veď koniec koncov, životopisy mnohých ľudí hovoria za všetko. Niekedy stačí navštíviť ľudí okolo seba, ktorí niečo vybudovali, alebo aj takých, čo stratili všetko.

Mať cieľ je dôležité, vedieť kam chceme ísť takisto, no takisto je fajn skúšať a hľadať, len by to malo byť morálne a nemalo by to byť na úkor druhého. Mnoho vedcov skúma myseľ, mozog, ako funguje a čo všetko dokáže. Sila vedomia a podvedomia čoraz viac vstupuje do pozornosti, a to nielen medzi športovcami, ale aj medzi podnikateľmi, ale je čoraz populárnejšia v osobnostnom seba rozvoji. „Dal som si to do hlavy a šiel som za tým,” to je najčastejšia vetička, ktorú používajú ľudia, ktorí už dosiahli to, čo chceli. No za tou vetičkou sa ukrýva mnoho životných príbehov. Takisto my v sebe ukrývame nejeden životný úspech a niekedy sa stane, že naň zabudneme, či ešte horšie, podceňujeme ho, ale aj seba. Tým si istým spôsobom búrame pod sebou pomyslené schodíky sebavedomia.

Prosím, nemajme záložný plán, ťažké časy sú súčasťou, taktiež neúspechy, prekážky, často aj ponižovanie od kamošov, či životných partnerov. Taktiež si nehovorme, že vždy to tak bolo, lebo to tak vždy bude. Doba, v ktorej žijeme nám ponúka mnoho výhod, je na nás, či ich využijeme alebo nie. Ja používam v praxi všetko, čo je dostupné, mám svojich mentorov, od ktorých sa učím. Učia ma, že usilovná práca, trpezlivosť a predstavivosť majú neskutočnú silu, aj keď robíme chyby, netreba sa vzdať.

Odvaha povedať áno novým príležitostiam, odvaha risknúť všetko, odvaha zmeniť staré vzorce myslenia, prinajmenšom aspoň niečo skúsiť. No tak isto mať odvahu povedať nie, keď máme skákať do hlbokej studni, odkiaľ nie je návratu. K tomu plánovanie výrazne napomáha dosiahnuť život, no tak isto niekedy popustiť uzdy a nechať sa unášať prinesie nečakané výsledky. Je možné, že veľmi dlho sa budeme trápiť, a to všetko čo chceme, dosiahneme naraz. Nevzdávajme sa, buďme trpezliví, dovoľme si uspieť, nikdy nevieme, pre koho sme vzorom, kto nás sleduje. Konajme tak, že uspejeme. A keď uspejeme, tak sa nenechajme strnúť úspechom a pokračujme ďalej.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter