🇸🇰 je to jednoduché. Žiadne filozofovanie, žiadne prázdne slová. Učíme sa tým, že “to” robíme. Chceme byť skvelí v predaji? Poďme von a predávajme. Chceme byť výborní vo fotografovaní? Zoberme fotoaparát a urobme stovky záberov každý deň. Chceme vedieť viesť ľudí? Buďme im príkladom. Práca, práca, práca. Práca na našich snoch a samých sebe. Nie som fotograf, filozof, ani realitný maklér. Rád fotografujem, rád píšem príbehy zo svojho života, budujem svoje impérium, budujem seba. Tu zaznamenávam svoje cesty k mojím snom a víziám. Chcem vyhrať, dávam do toho všetko. Inšpirujem mojím príkladom. Varovanie: Len sa neprebuďme v šesťdesiatke,  neľutujme to, čo sme mohli urobiť pred 30, 20, 10 rokmi. Ako väčšina našich rodičov, či starých rodičov. Prosím riskujme, pracujme na sebe a nasledujme svoje sny.

Príliš veľa motivácie, syndróm vyhorenia, ľudia okolo nás, osobné neúspechy, ľudské potreby – toto všetko nás ovplyvňuje. Neskôr sa prichytávame nad myšlienkami: “ už mi to nejde ako pred tým” “môj tím nepracuje tak výkone” “chyba je tam a preto to nejde”  Nie vždy prichádzajú odpovede, ktoré hľadáme. Častejšie sú negatívne pocity, v horších prípadoch bloky. To je jeden z dôvodov pre ktorý opúšťame prácu, životných partnerov, seba.

Je dobre poznať svoje slabé stránky, aspoň z časti. Tak isto je dobre poznať svoje silne stránky, čo nás posúva v pred, samozrejme je skvelé vedieť čo chceme. Ak nevieme je prirodzené hľadať to čo chceme. Rozprávanie o dôvodoch pre ktoré sme zaseknutí na mieste, či rozprávanie o tom ako nerobíme desať ale dve činnosti naraz. Je brzdenie seba samých. Žiadne motivačne kecy, aj keď občas sú dôležité.

Bavme sa o tom v čom sme dobrí, aká je situácia ktorú sme vytvorili, pozrime sa na ňu skutočne, no nie horšie ako je.

Ak vidím za barom sexi babu, tak ju oslovim a pozvem na kávu, vtedy premýšľam len nad mojimi silnými stránkami, ak by sa objavila aká kolvek pochybnosť, nemusela by prijať moje pozvanie na kávu.

Stop rozprávaniu v čom sme zlí, čo nám nejde, prečo potrebujeme prísť na dôvod pre ktorý je to tak. Záhada je v tom že každému z nás funguje niečo iné. A tomu sa venujme. Robme to čo nás baví, či robí nám radosť.

Nehľadajme dôvod pre ktorý to nejde, ale hľadajme dôvod pre ktorý nám to robí radosť.

Stretávame sa s rôznymi ľuďmi, ktorý zažívajú svoje príbehy. Mnohé sú inšpiratívne, alebo poučné. Niektoré z nich si zoberieme k srdcu, na iné časom zabudneme. Máme svoj vzory, obdivujeme práce iných. Ako si zabúdame, bojíme sa, vyhovárame sa, nechce sa nám tvoriť, robiť to naše. Ísť za svojimi snami to je najčastejšie podnikanie. Vytvárať pracovne miesta, spájať, najímať si lepších ľudí od seba, mať niečo svoje. Byť dnes už iba zamestnaný je príliš veľké riziko.

Je toho dosť čo je dôležité v našich životoch, ak sa budeme baviť o živote konkrétne. Všetko začína sen, nájdenie toho čo nás baví. To je kam by sme mali smerovať. Počúvanie samého seba, žalúdok, srdce intuíciu, vnútorný hlas, hoci ako to nazvime, len nechoďme proti sebe. Možno na malú chvíľu vzdať sa dočasných potešení dovolenky, super auta, útulného bývania, možno aj tej sexi frajerky, ktorá nás ťahá po výletoch a odoberá našu pozornosť od toho, za čím ideme. Zmieriť sa s tým, že sme často sami. Neskoré nočné príchody domov. Požiadať rodinu alebo frajerku o čas, predstaviť im čo ideme robiť, požiadať ich o podporu, o vytvorenie zázemia. Dôvoď pre ktorý to robíme, vykonávame, tvoríme. Sem tam sa pochváliť výsledkami. Mat človeka s ktorým sa otvorene porozprávame o ceste ktorou ideme – mentora, kamoša, uja. Človeka, ktorý nám ukáže príležitosti, drží nad nami ochrannú ruku v dobrom aj v zlom. Vedieť koho, čo počúvať. Viera v niečo a hlavne v seba. Ísť s kamošmi na pivo. Vedieť povedať nie. Každý nemôže byť náš klient, či člen tímu. Treba na rovinu povedať, čo vieme a čo nevieme spraviť. Riskovať, usmievať sa a mať odvahu ísť za tým svojím.

Najlepšie na tom je to, že o tom premýšľame a preto uspejeme.

Poskytujeme pre ľudí pod jednou strechou služby v oblasti kúpy bývania a finančného plánovania. Aby na našej centrále “vybavili” toto všetko. Predaj domov a finančné plánovanie je pre mňa “beh na dlhú trať”. Deň za dňom tvoríme našu vysnívanú centrálu baví nás to, tešíme sa z toho čo robíme.

Po večeroch sa venujem písaniu článkov na mojej stránke a sociálnych médiach o tom čo ma zaujíma, čo robím, čo si všímam, čo sa učím. Rok som to odkladal, vyhováral som sa na to, že potom keď bude viac času, keď sa naučím písať, keď sa rozbehnú reality a finančné plánovanie. Zaplatil som si kauča povedal mi, že na čo čakám? Opýtal sa ma otázku, ktorá to zmenila: “Čo keď práve ja napíšem článok, ktorý inšpiruje človeka, ktorý zmení svet? Čo keď, práve ja vďaka môjmu článku ušetrím alebo zarobím balík peňazí môjmu kamošovi?”

Odvtedy si každý večer nájdem čas, aby som sa mohol venovať písaniu. Najlepšie na tom je to, že vidím svoj posun. Dokumentujem svoju cestu. Možno inšpirujem práve Teba k tomu, aby si si našiel pol hodinu večer a robil to čo Ťa napĺňa.

Správne otázky a zrkadlo, môžu spôsobiť “zázraky”

Z času na čas si sadnem bokom. Premýšľam čo sa stalo za posledné obdobie, čo sa zmenilo. Premýšľam nad ľuďmi, ktorí prišli, ktorí odišli a ktorí zostali. Premýšľam, kde som bol pred rokom, dvomi. Hľadám záchytné body, čo mi priniesli, čo odniesli. Zamýšľam sa nad svojou víziou. Pozorujem svoju cestu. Premýšľam o tom, kedy pritlačiť, kedy nechať voľnejší priebeh. Premýšľam o tom, kto stojí pri mne, od koho sa učím, to čo robím, premýšľam koho učím. Premýšľam, či každý deň tvorím, nechávam za sebou odkaz, aby som o 20 rokov mohol pozrieť späť a vidieť mladého muža ktorý je na ceste za svojimi snami. Potom sa jednoducho postavím a ďalej pokračujem.

Internetové vyhladávače sú užitočná pomôcka. Pre mnohých z nás aj pracovný nástroj. Vďaka nim sa vieme rychlo dozvedieť aké je počasie na Bali, koľko stojí letenka do Londýna, s kým hrá naše obľúbené futbalové mužstvo zápas, aké hlavné mesto má krajina Samoa, ale aj či náš sused vlastní dom v ktorom býva, alebo je v ňom v prenájme. Intrenetové vyhľadávanie nám na jednej strane neskutočne zjednodušuje život, na strane druhej sa nabúravá do súkromia. Ano, tu môžme viesť dlhé diskusie o tom, či si za to môžme z časti aj my. Možno aj môžeme. Určite nás čaká v budúcnosti vzdelávanie v tejto oblasti.

Používam vyhľadávače denne, sú to pre mňa skvelé pracovné nástroje. Vďaka  nim časť mojej práce môžem prezentovať s internetovým svetom. Zjednodušujú môj pracovný život.

Keď stretneme pre nás nového človeka, vyhľadáme si ho na internete a na základe informácií, ktoré nájdeme sa rozhodneme či sa sním stretneme, alebo budeme naďalej stretávať? No nie vždy, dostaneme správnu informáciu. Veľa informácii, veľa zdrojov, ktorá z nich môže byť tá správna?

Neverim, že internetové vyhľadávanie je len zaležitosťou generačných vývojov. Chýba mi zdravá zvedavosť a záujem o druhých. Nahrádza ich lenivosť a ignorácia. Suseda je dnes ľahšie vyhľadať na internete, ako sním vypiť čaj a úprimne sa zaujímať o neho, čo robí, aké má záľuby a pod.

Nie som proti vyhľadávaniu informácií na internete. Som za to, aby sme sa viac vyhľadávali osobne. Som za to, aby sme viac spoznávali osobne na pive, káve, večeri či opekačke.

Schválne aké je hlavné mesto krajiny Samoa? Ktorý náš kamoš to vie?