Teraz neviem, či čas tak rýchlo uletel, alebo sa vliekol. Je tu článok číslo štyristo. Priznám sa, že na začiatku som si nevedel predstaviť takúto métu, vlastne žiadnu. Veď predsa o čom sa bude písať, aké budú témy, čo fotky k článkom. Ako budem mať s časom, chuť, vôľa.
Pri rozsiahlych tréningoch platí niekoľko dôležitých pravidiel. Jedno z nich je rozložiť trasu na úseky. Hlava lepšie prijíma záťaž, telo taktiež.. Vždy na konci každej etapy príde menšia odmena. Nech je to jedlo, výhľad, vydýchnutie, alebo fotka. Vlastne takéto myšlienky je dôležité používať aj v ďalších činnostiach. No a tu sú, v článkoch. Každý týždeň jeden článok. Okrem krátkych prestávok.
Mám veľkú radosť k tomu, že to sem nejako prišlo. Boli tu obdobia, skúšky, krátke prestávky, lenivosť, nechute tvoriť, nevedel som nájsť nápad, cítil som sa zle. Našťastie takýchto dní bolo menej, ako tých tvorivých. Áno, zaťal som aj zuby, niečo napísal, pridal fotku. Inokedy som nevedel dopísať článok, lebo myšlienky stále prichádzali.
Najlepšie sa mi tvorí v dňoch, keď vôbec nemám tvoriť. Vtedy prichádza myšlienka nenápadne. Snažím sa takéto nápady vždy zapisovať, rozpisovať, ulietavať, vykričať slovami. Následne neskôr upraviť tak, aby dávali zmysel. Sú tu dni, keď nemám chuť na nič. Vtedy si zoberiem voľno, inokedy sa premôžem. Písanie je na konci dňa pre mňa dôležité a má svoje miesto.
Zatiaľ blog stále vnímam ako “bokovku”, ktorá sa bezcieľne plaví v internetových vodách. Ide o akú si bútľavú vŕbu, kde sa vykričím, no pred tým vidím svoje myšlienky napísané, môžem o nich popremýšľať, následne ich obrusujem. Upraviť slovosled, gramatiku, čiarky a pod. Snažím sa vyhýbať témam ktoré by zbytočne rýpali. Tie nemajú u mňa miesto. Takáto tvorba je dosť dôležitá. Pomáha zlepšovať komunikáciu, pravopis, vytĺcť zo seba niečo.
Namieste je aj dôležité poďakovať. Prvom rade ďakujem sebe, za to že tvorím. Stále netuším, kam to celé môže priniesť. Známym aj neznámym čitateľom. Podporovateľom a tiež ľudom, čo ma inšpirujú aby som pokračoval v písaní ďalej. Ono zatiaľ nejde o nič veľké, možno ani nikdy nepôjde. Ale to je len jedna z možností, ktorá tu je. No tých je o mnoho viac. Ďakujem ti štyristovka.