Mal som veľmi rád fotenie, zachytávanie toho čo je okolo. Aj som sa pokúšal niečo vytvoriť. Prvý blog sa založil na platforme internetového prehliadača. Neskôr prišla stránka s kombajnmi. Jedného dňa prišiel email: “Je nám neskutočne ľúto, ale od prvého rušíme stránky. Na nasledujúcom odkaze si môžete stiahnuť váš obsah. Ďakujeme za pochopenie.”
Štvalo ma to. Už v tom období bol pre mňa blog miesto, vďaka ktorému sa niečo dialo. Zrazu stránky niekto odpojil. Moja tvorba pokračovala ďalej. No nezverejňovalo sa nič. Neskôr prišli sociálne siete. Celá tvorba časom dostala nový rozmer. Stala sa z nej závislosť.
Pokus omyl, veď skúsme, uvidíme, možno sa niečo podarí. Tam niekde po ceste ma to celé strhlo. “Rýchlo dajme to von, bude to dobré.” Nechal som sa zlákať modrým, fialovým internetovým svetom. Zrazu zisťujem, že čím viac trávim času v ňom, necítim sa tak ako by som chcel. Všetko čo sa tam deje je neskutočné dobré, srdiečka, reakcie, komenty, zviditeľnenie. Dostali sa ku mne aj negatívne reakcie, posmešky, správy. Je fajn keď niekto niečo poznamená, upraví pohľad, som za. Ten zvyšok nech trávi svoj čas na iných profiloch, blokoch, stránkach.
Asi najviac ma prekvapili nereakcie okolia, kamarátov, ľudí čo ma poznajú. Tu len malé pripomenutie, podporujme sa navzájom, keď už nie aspoň si neubližujme.
Takmer všetko je dobré, ak to nepreháňame a rozumne používame. Za mňa najväčší benefit celej mojej tvorby je priučenie dodržiavať pravidelnosť, pokúšanie, prekonávanie sa a hlavne vydržať. Netvrdím, že viem najlepšie zachytiť moment na fotografi, videu, napísať skvelý článok, napísať najlepší popis k príspevku. To nebol nikdy ciel. Tým cieľom je naučiť sa byť kreatívny, aj keď vonku prší, bolí hlava, či je buchnuté koleno. Možno toto celé brať ako akýmsi tréningom do ďalších životných oblastí.
Môžeme sa baviť o výhodách, ako som spoznal nových ľudí, moje okolie, čo kto rád robí, kto je frfloš, baletka, pán nemám čas a stále svieti na zeleno, vždy za vtipného, nikdy neodpíše a pod. Veľmi ma zaujali komunity, hlavne tie športové. Vážim si všetkých, čo pomáhajú, podporujú, taktiež tých čo idú okolo a neubližujú.
Smutný fakt, viac nás podporí cudzinec, ako najbližšie okolie. Je to akosi pochopiteľné, pre okolie sme srandista, vtipálek, trapko. Ja ti neviem, každý kto niečo dosiahol, asi prešiel niečím podobným. Že vraj niekde po ceste sa to prelomí.
Štyritisíc príspevkov, tristo článkov, stovky pokusov zaujať. Boli obdobia, keď sa darilo, taktiež keď sa nedialo vôbec nič. Najhoršie video sa stalo najpozeranejšie. Najťažšie napísaní článok mal najviac reakcií, najlepšia fotka úplne pohorela. Pokusy zaujať nás jednoznačne pripravia o kamarátov. Po čase takýto kamaráti nám zvyčajne pošlú pozvánku na sledovane ich novo vytvorenej stránky. Neviem čo je správne, či to nechať tak, alebo kliknúť na srdiečko.
“Som nudný, stále o tom istom, radšej nedávaj nič.” Hovorí mi jeden z chalanov. Ten istý chalan pozerá každý príbeh medzi prvými. Tak isto neviem, čo si mám myslieť. Som zástanca, že to čo robíme, žijeme, tvoríme, by nám malo v prvom rade prinášať radosť, dobrý pocit zo seba, drobné na kávu, alebo aj milióny. Možno niekoho pobavíme, inšpirujeme, alebo nič.
Dostal som sa do slepej uličky, kde tvorba mi nerobí viac radosť, namiesto zábavy je to aká si povinnosť. Prišla otázka čo ďalej. Viem, že písanie článkov ma zmysel, fotenie taktiež. Možno by bolo dobré na čas si zobrať prestávku, nájsť novú inšpiráciu, či niečo zmeniť. Odpovede postupne prichádzajú. Jedna z nich je vrátiť sa k začiatkom. Kde každá streda bola výzva, fotky boli o kreativite za foťakom, nie pred. Ten zvyšok sa uvidí po ceste. Na teraz tuším, že budú dni, keď sa mi nebude chcieť, nebudem mať chuť, alebo pôjde všetko po masle. Je to isté ako s tréningami, prácou, životom, možno aj so životným partnerom. Neodložíme ich nabok, keď sa na nich necítime.
Fotka k článku je z dvetisícšesťnásť. Bol som veľmi naštvaný na niekoho koho som chcel mať vo svojom živote. Neuspel som, tak sa šlo na výlet. Bolo to pekne na prd pocitovo. Lenže maličkosť, toto je prvá fotka, ktorá odštartovala moju blogovaciu kariéru. Pozdravujem všetkých čo sú tu od začiatku, prišli po ceste, či sú tu len tak náhodne. Vidíme sa tam niekde vonku, alebo pri ďalšom príspevku, fotke, článku.