Život nám prinesie do cesty mnoho ľudí. Prídu, odídu. A zvyčajne nám nechajú tašku alebo rovno batoh rozličných skúseností, aj prekvapení. Ak máme šťastie, ešte sa pri tom aj zabavíme.

Premýšľam nad životom. Čo chcem od seba, čo by som mal chcieť, čo si od neho môžem pýtať. Všímam si okolie. Na chvíľu ma strhne panika. Kam sa to už dostali všetci a ja sa neustále cítim ako keby stojím na tom istom mieste. Stagnujem alebo si len namýšľam také tie príbehy, čo majú tendenciu podkopávať sebavedomie? Možno chcem dobrovoľne trpieť.

Každú situáciu môžeme popísať kladne, záporne alebo neutrálne. Aj tie, ktoré sa odohrávajú v našich mysliach. Lenže bacha: ono to zoberie miestami celoživotné sily, aby sme uverili alebo neuverili.

Je veľmi ľahké trpieť. Stačí uveriť príbehom, ktoré si dokonale vymyslím, zmanipulujem, pretransformujem, na niekoho sa nahnevám. Nájdem si nepriateľa, zradcu a akceptujem rolu obete. Depresie sú na svete. Jedna maličkosť. Môžu tu vzniknúť oveľa náročnejšie stavy ako sú depresie, ktoré budú trvať nekonečné obdobia. Preto sa snažím nepodliehať, nerobiť závery, dýchať, pozorovať.

Náročné je nenechať sa strhnúť, uveriť, že sme najlepší a nik na nás nemá. V takýchto situáciách je taktiež možné zrútiť sa do priekop života. Dostať sa z nich môže byť mimoriadne náročné. Obrniť sa zdravím, sebavedomím, veriť si, poznať čo chcem. Takisto je dôležité byť otvorený prijímaniu informácií, vzdelávaniu a v neposlednom rade mať schopnosť odučiť sa od starých nepotrebných vedomostí.

Z času na čas je fajn zastaviť. Obzrieť sa okolo, či je tu niekto, kto by nám pomohol upraviť pohľady. Mnoho z nás si nesieme so sebou cenné lekcie, len nie vždy ich vieme správne posunúť von. Využiť ich múdrosť v ten správny čas. Alebo nie vždy si ich vieme všimnúť. Aj keď stane sa, že sa k nim dostaneme úplne náhodne. U mňa jedna z takýchto náhod je Majster. Ten človek sa zjavil nečakane. Do dnešného dňa nerozumiem, aké som vlastne mal šťastie.

„Michal, môžem ťa zobrať do knižnice. Viem ti podať pomocnú ruku len vtedy, ak sa opýtaš, ak prídeš sám. Tam moja pomoc končí. Nezabudni, že knihy sú fajn, avšak mnoho vedomostí potrebuješ najskôr prežiť. Až potom by si o nich mal čítať v knihách. Lepšie im tak porozumieš.”

Lenže otázka znie: V ktorej knihe hľadať? Čo si z toho všetkého vziať? To je jedna zo záhad života. Miestami sa preto hnevám na seba. Lebo som stavil na rozhodnutia, ktoré boli nesprávne. Cítim hnev, beznádej, zúfalosť. Našťastie len na okamih.

Všímam si, že mnohé katastrofické scenáre, ktoré som už napísal vo svojej hlave sa upravia, nestanú. K tomu pribudnú aj ďalšie, ktoré sú neutrálne a potom aj tie, čo dávajú pocit typu: „ooo áno!”

Možno mám len šťastie. Veď uvidíme, akú knihu si nabudúce vyberiem z majstrovej knižnice.