Tristodvadsaťpäť kilokalórií mala nedeľná čokoládová wafla. So šľahačkou tesne nad štyristo. Boli časy, keď som ich zjedol na posedenie päť a mal som pocit, že je všetko v poriadku. Až do jedného dňa sa mi kolega začal smiať, ako mi rastie brucho.

Mám rad jedlo, ešte viac ak je dobré. Nebránim sa žiadnym koláčikom, zmrzke, dezertom, burgrom. Viem sa celkom slušne prejesť aj nad sýtosť, poriadne preflákať dni, nič nerobiť. Vôbec z toho nemám zle pocity, výčitky svedomia, nemrzí ma to.

Aktívne športovať som začal v zahraničí, chcel som pribrať zopár kíl, cítiť sa ako chlap. Zadovážili sa činky, veľkú dózu proteínov a začalo sa. Najnepríjemnejšie pre mňa bolo zistenie, aktívnemu pohybu patrí aj pravidelná vyvážená strava. Čim viac som cvičil, tým viac som zjedol. Sedem až desať hodín týždenne trvali tréningy. Päť krát za deň sa jedlo. Naozaj jedlo.

Dnes je pohyb súčasťou mojich dní na pravidelnej báze. Nejako mám pocit, že by to mohlo byť správne pre mňa. Aj keď niekedy vôbec nemám chuť vidieť činky, kopec v hore, či bežkárske palice. Nesmiem zabudnúť pripomenúť zranenia. Tých sa po ceste nazbiera neúrekom. Bolesti na tréningoch, prepotené oblečenie, zabudnuté gély, málo vody, technické komplikácie, zablúdenia, počasie. O áno, počasie vie preveriť nielen fyzickú odolnosť, ale aj hlavu.

Ciel je pohybovať sa každý deň. Pozerať sa na telo ako svoju trofej. Nebáť sa jedla, tukov, cukrov, kalórii. Po čase telo aj tak povie, čo prijme a čo nie. Tak isto na tréningoch, tam to tiež nie je treba prepáliť. Je skvelé dať zo seba maximum, len všetko z rezervou. Teda aspoň ja to tak vnímam. Lebo okrem tréningu sú tu aj iné oblasti života.

Motivácie sú fajn, no nevydržia dlho. Mal som ciel odbežkovať tisíc kilometrov, za desať týždňov. Nabežkoval som za jedenásť tisíc sto kilometrov. Cítil som sa hrozne. Zrazu nebol dôvod pokračovať. Našťastie ma zachránil iný druh športu. Tam mám filozofiu: „však skúsme to, kedykoľvek sa môžeme otočiť domov.”

Pre mňa je šport hlavne o zábave, nejakých vlastných vnútorných pocitoch, prekonávanie samého seba, spoznávanie nových možností, miest, ľudí, komunít. Možno na bruchu sa ukážu kocky, na rukách nárastu svaly. Budem poznať niečo čo som doteraz nepoznal, nezažil.

Zradiť nás môže jeden koláč, kopec, chlad, hlava, náhodný večierok s priateľmi, zranenie, stres, najbližšie okolie, motivácia, ale aj osoba, ktorú stretávame ráno v zrkadle. Čim ďalej verím prepojenie športu s bežným životom. Ak sa pozerám na aktivity z dlhodobého hľadiska, viem ak si ustriehnem kolobeh maličkostí, budem schopný podať najlepšie výsledky, mať radosť z pohybu, zo seba. Niekedy sú to len náhody, dobré fúkal vietor, ale také tiež patrí do životov.