Pozerám výsledky na úsekoch, na ktorých jazdím. Prvých desať jazdcov je vždy na každom úseku zobrazených aj v základnej verzii aplikacie, kde si meriame výkony. Je fajn vidieť, ako na tom človek je kondične a môže sa porovnať s ľuďmi naokolo. Mne sa občas podarí do nejakého takéhoto úseku dostať. Teda pokiaľ tadiaľ nejazdia profíci alebo chalani, ktorí sú o mnoho lepší ako ja.

Aby som bol v tom úseku, musím poriadne makať. No a je nad slnko jasné, že nie všetky úseky sú vhodné pre mňa. Prichádza sebakritika, plánovanie, ako sa zlepšiť, frustrácia. Častokrát úplne zbytočná a neoprávnená. Vzniká tlak.

Je veľmi veľa faktorov, ktoré tie čísla ovplyvňujú. Ako sú napríklad dĺžka trate, ktorá sa ide v ten deň, vietor, teplota, bicykel, únava, forma a mnoho ďalších. Som typ jazdca, čo jazdí skôr dlhšie a kopcovité trasy a pomalšie ako krátke a rýchle. To sa potom odzrkadľuje aj na mojich výsledkoch.

Oba druhy jázd majú svoje pre a proti. V poslednom období som zaradil do svojich tréningov krátke a intenzívnejšie trasy. Cítim sa o čosi lepšie. To je azda pre mňa najdôležitejšie.

Snažím sa sám sebe vysvetliť, že pre mňa je cyklistika v prvom rade prostriedok na spoznávanie okolia, seba, zábavu a až potom niekde ďaleko sú tepy, kadencia, waty, výkon. Tým však nespochybňujem nikoho, kto má waty na prvom mieste.

Vytváram si vlastné meradlá nielen v cyklistike a podľa toho sa posudzujem. Či už je to zbytočné alebo nie, to je diskutabilné.

No keď chcem prejsť jednu jazdu, 150 kilometrov, trebárs s 3 500 metrami prevýšenia, mal by som trénovať. Najlepšie postupne. Dať si pozor, čo jem, ako oddychujem, vedieť nejako ustáť tlaky, nielen vonkajšie, ale aj vlastné. Taktiež nebáť sa bolesti, ale aj ďalších nástrach.

Veľmi rýchlo ide forma hore, keď človek robí niečo pravidelne. Čo už však je náročnejšie, dostať sa k vlastným maximálnym výkonom a tam aj zostať. To je už však raketová veda a téma na samostatný blog článok napísaný niekým, kto tomu rozumie.

Práve vďaka cyklosvetu si uvedomujem, aké si na seba dávam extrémne nároky. Vnímam ich hlavne na jazdách, o ktorých som pred časom ani len netušil, že ich budem môcť jazdiť. Cyklistika je pri takýchto výkonoch hlavne o bolesti, teda koľko a ako dlho ju dokážem zniesť.

Stále si však pripomínam, že šport je pre mňa hlavne zábava. Nie každý výjazd musí byť krásne zokruhovaný, s dokonalým tempom, fotkou, prepoteným dresom, geniálnou stratégiou na jedlo a vodu.

Nie som profesionálny cyklista a ani typ, ktorý láme rýchlostné rekordy v oranžovej aplikácii pre športovcov. V cyklistike som našiel veci, ktoré mi dávajú zmysel. Aj preto sa snažím vtesnať do mojich dní jazdy, kde ide viac o úsmev a dobré pocity ako o dopotený dres. Vychutnať si výhľady, okolie, možno aj spoločnosť.

Ako som začínal písať články, dával som dokopy návody na život, lásku, vzťahy. Myslel som, že tento blog bude funkčná zbierka, ako cez život bezbolestne prejsť. Aj vďaka tomu si dávam už poriadne dlhú dobu do hlavy vzorce, limity, ktoré sú na jednej strane fajn, no na druhej strane majú aj negatívny vplyv.

Usmievam sa, keď sa ku mne dostane článok z minulosti. Nenadávam si. V tom období som to myslel najlepšie, ako som vedel. Vlastne veď teraz robím to isté, píšem najlepšie, ako viem.

Život ide ďalej, príležitosti sa opakujú, niektoré nie. Sebakritika, rôzne hranice sú taktiež stále tu. No začínam vnímať potrebu, že nie všetko má byť ohraničené, nalinajkované. Sú dni, obdobia, ktoré chcú voľnosť a nechať život len tak žiť.

Sú tu aj také časy, keď je treba zatnúť zuby, nahnevať sa, vyhrnúť rukávy. Napriek tomu nemusí všetko fungovať, ako má. Netreba zabúdať na vyššiu moc, ako sú trebárs poveternostné podmienky, nepriaznivá chvíľa na nesprávnom mieste.

Ak chcem niečo dosiahnuť, musím v sebe nájsť disciplínu, mať odhodlanie a zamerať sa na niečo konkrétne. Dnes viem, že veľmi veľa vecí sa mi nepodarí. Vidím to aj v cyklistike, nie každý výjazd ide podľa plánu. Áno, rozhodí ma to, nahnevá. No napriek tomu pri ďalšom pokuse skúšam ešte raz.

Netuším, ako to majú ďalší ľudia. Postupne však zisťujem, že život sa mení a s ním aj ja, ty či aj niekto ďalší. Možno aj vďaka týmto slovám sa pokúšam odstrániť hlavne také limity, ktoré by tu už nemuseli byť.