Učíme sa spoznávaním, skúšaním, vytváraním – teda tak to vnímam ja.

Pred časom som dostal lekciu z môjho biznisu. Poobede ako som prichádzal autom z pracovného stretnutia pred kanceláriu, šiel za mnou pán na zelenom aute. Zaparkoval som, vystúpil som. Pozdravili sme sa, prehodili sme pár zdvorilostných slov a podal mi poštu pre kolegu. Rozhovor trval okolo 10 minút. Zobral som obálku, podali sme si ruky, pokračovali sme ďalej vo svojich činnostiach.

Po pár krokoch som si uvedomil, čo sa vlastne stalo.
S týmto chlapíkom som aktívne spolupracoval na niekoľkých obchodoch. Niekedy spolupráca bola náročná, vždy sme všetko dotiahli do konca, teda na jednu výnimku. Pred časom som robil pre pána v zelenom aute, poradenstvo z oblasti v ktorých sa pohybujem. Po nastavení kľúčových záležitostí sme sa pustili do spomínaného obchodu. Situácia na trhu bola priaznivá, nič nenaznačovalo, teda na prvý pohľad, že by sa obchod nepodaril.

Teda naznačovalo úplné všetko, necítil som spojenie medzi nim a mnou. Kolegovci sním spolupracovali už dávnejšie a tiež s ním mali rôzne skúsenosti. Začali mi o nich rozprávať. Po čase sa do obchodu zamiešala ďalšia firma. Pri každom stretnutí som mu ukazoval systém, ktorý potreboval, dôležité technické informácie. Stretnutia sme zakončili, tak že nabudúce sa na to pozrieme. Takto to pokračovalo, až do budúceho stretnutia, ktoré sa neuskutočnilo. Veľmi rýchlo som sa z obchodu vyparil, no mal som pocit, že to vyparenie bolo vzájomne.

Moment na parkovisku mal hodnotu 17.000,-€ v podobe poskytnutých služieb v danom obchode, na ktorom sme sa dohodli. Prvé myšlienka, ktorá ma napadla, čo keď tento pán, nechcel prepracovaný systém, super dôležité technické informácie, čo keď chcel kamoša s ktorým bude robiť biznis.

Každý z nás je jedinečný, tabuľky, systém, plány, nástroje, či priateľstvo, to je v našich pomyslených rebríčkoch na rozličných miestach. Rád robím obchod s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre, ešte radšej robím biznis s ľuďmi, ktorí sa stávajú mojimi priateľmi.

Ak by som teraz tvrdil, že ak by sa pán na zelenom aute stal mojím kamošom, obchod by vyšiel, je príliš alibistické. V múdrych knihách sa píše, že vždy nesieme určitú zodpovednosť, no všetko ovplyvniť nevieme. Nech je to akokoľvek, čo som nespravil, neukázal som to v čom som dobrý a to akým spôsobom robím takýto druh obchodu. Uveril som rečiam kolegov, ďalším okolnostiam, zabudol som na seba a neponúkol som to v čom som výnimočný. Zdal som sa bez druhého, alebo tretieho pokusu.

A o čom bol ten rozhovor na parkovisku? O ňom a o jeho rybačke.