Negatívne správy hýbu svetom čoraz častejšie. Máme potrebu vyjadriť svoje názory aj o úplne nepodstatných veciach, do ktorých nás nič. Aj ja sa pristihnem robiť názory, sem-tam škatuľkovať. Vlastne, robím to aj teraz. Lenže namiesto komentov, rečí, radšej píšem blok. Je to také moje miesto na vyrozprávanie.

Život by mal byť viac ako práca, dovolenka, rodinná oslava, svadba, Vianoce a spŕška negatívnych postrehov. Je super sa tešiť z maličkostí, životných míľnikov, no asi to najlepšie je, tešiť sa z každého dňa. Lenže nie vždy to tak aj je možné. Každá doba prináša so sebou nové výzvy a nie každý z nás sa dokáže dostatočne rýchlo adaptovať.

Rok 2020 a jeho okolnosti rozdelil ľudí na tých, čo sú a tých, čo niečo nie sú. Smutné je, že rozdeľovanie neustále prebieha. Odďaľujeme sa, viac chceme byť sami, viac frfleme. To akési rozdeľovanie tu bolo vždy, či sme chodili do škôlky, na základnú, strednú, vysokú, tak isto aj v rodinách, v práci atď. Len nie vždy delenie malo takú moc v spoločnosti. Možno sa na nás menej obľúbených za chrbtom viac ukazovalo, či hovorilo. Dostávali sme rôzne prezývky, nepopulárne úlohy, ale vždy sme boli v partií.

Sme rozdielni, no nemusíme si za to nadávať. Ten istý človek, ktorého nemôžem vystáť je najlepší kamoš s niekým. No nemusíme sa za naše odlišnosti osočovať, aj tak to nemá zmysel. Ak vyhráme, budeme mať pravdu? Potom sa stane čo? Áno, rozumiem, že hľadáme akési spravodlivosti. Lenže svet tak nefunguje, raz pomôže viac nám, inokedy tomu druhému. Nikdy nevieme, kedy a ako sa situácie obrátia v náš prospech.

Sme všetci rovní, no sem-tam sa odlišujeme od seba lepšou pracovnou pozíciou, odlišnými zručnosťami, postojmi. Niekto vie lepšie tancovať, spievať, rozprávať, vychovávať deti, viesť firmu, či utierať doma prach. To všetko je v poriadku. Ak sa nám nepáči, kde sme, máme len dve možnosti, čo s tým. Keď sa nám nepáči, kde je ten druhý, buď podáme rebrík alebo aspoň nezavadzajme, nerozdeľujme.