Sú životné pravdy, pravidlá, múdrosti a je ich mnoho. Nedokážeme ich počas života podľa všetkého vyskúšať všetky. Na niektoré prídeme sami, na ďalšie budeme navedení a ostatné si ani nevšimneme. Pravdepodobne každému z nás bude fungovať niečo odlišné, aj keď budeme mať mnoho spoločného s ďalšími. Máme veľa možností, každá z nich je dobrá, len nie každá z nich je dobrá práve na situáciu, ktorú práve prežívame.

Pre niekoho je život o maličkostiach, pre niekoho o celku. Obe sú správne, len niekedy funguje jedno lepšie ako druhé a opačne. U mňa je to o maličkostiach, ktoré tvoria celok. Inak povedané, po malých krokoch si vytváram celok. Mám rád maličkosti, všímam si ich, len samozrejme nie vždy len na nich záleží.

Najviac si všímam moje kroky v práci, na sociálnych sieťach, blogu, videách, pri behu, v angličtine. Lepšie povedané, pri činnostiach, pri ktorých tvorím. Som presvedčený o tom, že súčasť akéhokoľvek rastu sa začína a končí procesom tvorenia. Akonáhle prestaneme pracovať, tvoriť, začneme sa cítiť menejcenný, vypadneme z kondičky. Aj preto mnohé mamičky po materskej dovolenke sa neľahko zaraďujú do pracovného prostredia. Čím viac vytvárame, tým viac sa cítime sebavedomí, plný síl, nadšenia, chuti po živote (nemám na mysli pracovať celé dni od rána do noci).

Niekto z nás sa cíti  lepšie v roli outsidera a druhí chcú byť za hviezdu. Bolo by veľmi odvážne povedať, ktorá pozícia je lepšia. Začínam tušiť, že sú momentky, kde je rozumnejšie byť v roli podceňovaného, ale tak isto sú pozície, keď je lepšie byť za hviezdu. Každý z nás si môže vybrať pozíciu, v ktorej sa cíti lepšie. *Nezabudnime, že tí, ktorých podceňujeme, môžu vyletieť vysoko (ale aj nemusia) a tí, ktorých považujeme za hviezdy, môžu v dôležitých situáciách pohorieť(ale aj nemusia).

Sme ľudia plní emócií, stresu, napätia, naháňania, ale aj radosti, lásky, porozumenia. Záleží, či sa stretneme trebárs na preplnenej križovatke pred rannou kávou alebo po. Všetko je inak vnímané, keď sme vysmiati a život ide ako po masle, ako keď máme nezmyselný deň, týždeň, rok, obdobie. Dajme si pozor, čo si želáme, za čím ideme, ale aj čomu veríme. On-line svet je plný poloprávd, ktorých účelom nie je vždy podsunúť najlepšie riešenie. Tak isto naši blížni nám môžu podsunúť myšlienku, ktorú nesprávne pochopíme. Samozrejme aj my sami si pokojne ublížime, ak neporozumieme rade, odporúčaniu, oznamu či životnej múdrosti aj toho najmúdrejšieho človeka.

Maličkosti, auto, bývanie, partner, dovolenka, spoločenské postavenie, všetko môže zvonku vyzerať inak ako v skutočnosti je. To platí aj o situácií zvonka, ale aj zvnútra. Pre jedných vyzeráme, že sa nám “darí”, druhí to vidia inak. Lenže nie vždy ide o druhých, skôr ide o nás. Čo v skutočnosti chceme, za čím naberieme odvahu vybrať sa. Pozor, čo si želáme, veríme, môže sa nám to stať a vôbec nemusíme byť šťastní. Možno na začiatku stačí nerobiť unáhlené rozhodnutia, keď prší do topánky, či dať slovo, keď svieti slnko.