Mnoho z nás sa chce predať. Túžime byť za pekných, aby nás druhí videli v najlepšom svetle a následne možno využiť vplyv, aby sme boli kúpení čo najviac. Istým spôsobom je predaj prirodzený. Predávame sa v škole, doma, v práci, na párty či na prechode pre chodcov.
Som na modrej sociálnej sieti a odtiaľ kričí po mne chlapík. Niečo v zmysle, či vlastním reklamnú agentúru, keď stále píšem, hovorím o sebe. Vlastne, ten istý chlapík sa na ružovej sociálnej sieti snaží objasniť, že je správne, aby sme poukazovali na to, čo robíme každý deň. Čo je teda správne v dnešnom svete?
Podľa všetkého by sme mali nejaký čas pracovať asi aj trochu viac. Nielen pre prostriedky, ktoré dostaneme za odvedenú prácu, hlavne za to, kým nás naša práca urobí. Úroda nie vždy prichádza vo formách, ktorým na prvý pohľad rozumieme. Tak isto nie vždy vieme, či sa nám podarí dostať sa tam, kam ideme. Možno nie vždy vieme, kam ideme. Otáznikov, čo je na druhej strane niekoľkoročného úsilia, práce, zostáva záhadou a dostanú sa k nej len tí z nás, ktorí si vyhrnú rukávy a vykročia.
Aktivita, prístup sa počíta viac, ako si myslíme. Robenie domácich úloh nikdy nepatrilo medzi obľúbené činnosti. Radšej sme vonku hrali hokej, futbal, či sme chodili pozerať kombajny. Dnes je situácia odlišná. Pripraviť sa na pracovnú schôdzku nie je nutnosť, ale profesionálnosť. Záškoláctvo sa v práci, ani v živote nenosí. Ja som ten, ktorý roztáča pomyselné koleso, vytváram príležitosti, ukazujem okoliu, ale aj svetu, že som tu a môžu so mnou počítať.
Beh strmým kopcom sa zdá, ako keby vybehnúť ho bolo nemožné. No na vrchole si po chvíli vydýchania povieme, že to nebolo až tak náročné. Vlastne, ak chceme lepšiu kondičku, začnime viac behať. Ak chceme vybehnúť strmšie kopce, trénujme ich. Zodpovednosť s disciplínou sú neobľúbené, bolia, no prinášajú legendárne výsledky.
Je v poriadku, ak snívame po večeroch o výškach, ráno ich trénujeme a cez deň na nich makáme. Tak isto je skvelé, keď sa vzdelávame a čím skôr to, čo sa dozvedáme, aplikujeme v praxi.
Podľa všetkého by sme si mali zobrať voľno, oddýchnuť si. Len tak pofľakovať sa istý čas. Ležať na gauči a pozerať telku, či ísť do mesta na kávu. Možno si nájsť niečo, čo nás bude baviť, posúvať, nútiť tvoriť. Najlepší oddych je pozorovanie, spoznávanie, ale hlavne tvorenie. Ak nebudeme aktívne oddychovať, skôr či neskôr nám hrozia zdravotné ťažkosti, vyhorenie a strata chute ísť ďalej. Čím viac sa prikladá dôraz na zrelaxovanie tela, ale aj mysle. Je viac ako pravdepodobné, že oddýchnutý jedinec dokáže vyprodukovať omnoho viac výkonu, práce, života. Nezabudnime, že nie vždy vyhráva ten, kto najťažšie pracuje.
Život je krásny, možno krátky, možno omnoho dlhší, ako si myslíme. Tam vonku sa niečo deje, lenže deje sa toho viac, ako si myslíme. Maličkosti nás ovplyvňujú, veríme a konzumujeme informácie, ktoré sú nám zbytočné a na seba z väčšej časti kašleme. Aj preto zvyčajne dlhodobé ciele zavážia viac, ako krátkodobé radosti, nachádzame v nich šťastie, úspech, zmysel životov. Čoho sme ochotní vzdať sa? Aké krátkodobé radosti, zážitky posunieme na vedľajšiu koľaj pre dlhodobé? Či sa nám páči alebo nie, mali by sme vytvoriť miesta v našich životoch pre dlhodobé ciele. Ak s tým nezačnem čím skôr, podľa všetkého potom už bude náročnejšie vzdať sa návykov, zlozvykov či nepotrebných vecí.
V tomto období sa dostávame k nástrojom, ktoré nám vedia pomôcť dosiahnuť naše sny, vízie, ciele. Internet, vlastný blog, video kanál či foto stránka majú čím ďalej väčšiu sil. Ak budeme prezentovať naše záujmy, spájať sa s druhými, hľadať to, čo nás baví a v neposlednom rade tvoriť, nezmeníme len svoj život, ale aj život ostatných. Preto ak chceme byť modelmi/modelkami na spodnú bielizeň, stačí zopár fotiek. Ak chceme pozvánku na kemp do výborného futbalového klubu, pripravme videá. Ak predávame produkt, ukážme jeho výhody, prínosy. Ak máme cestovnú kanceláriu, ukazujme našim klientom miesta. To ostatné radšej zvážme. Veď naozaj nie každý z nás má doma reklamnú agentúru, ktorou hlavný produkt máme byť my sami, no bez akéhokoľvek účelu použitia.