Type your search keyword, and press enter

Vedomosti.

foto: www.michalbotansky.com
foto: www.michalbotansky.com

Všímate si dnešný trend? Dnes je moderné učiť sa, mať koučov, čítať knihy, navštevovať semináre osobnostného rozvoja, počúvať nahrávky. Mnoho z nás sme učenie v škole neznášali. Podobne sme na tom boli s telesnou, nosili sme ospravedlnenky, len aby sme nemuseli cvičiť, a dnes sme športovci, kulturisti, či fitnesky.

Na mojich pracovných, ale aj súkromných stretnutiach sa rozprávam o víziách, plánovaní, smerovaní projektov či ľudí. Vedomosti, postupy a riešenia, to je aký si kolotoč, ktorý pravidelne je odo mňa vyžadovaný. Otázka, ktorá ma pred pár dňami zaskočila, bola naozaj k veci. Odkiaľ mám vedomosti a čo sa učím. Som veľkým nadšencom vzdelávania, samo vzdelávania a rôznych ďalších foriem učenia. Nerád sa k ním vyjadrujem, pretože podľa mňa neexistuje jedna správna forma vzdelávania, ale pre každého z nás funguje niečo iné.

Pozor, ak čítaš romány o láske, ktoré sa končia tragicky, je dosť možné, že Tvoj život skonči tragicky.

Vo väčšine prípadov, cestu začína kamoš, ktorý nám odporučí motivačnú knihu. Prichádza cesta objavovania kníh, rôznych seminárov, nahrávok, stretnutí, vyhľadávania koučov, mentorov. Chodíme vysmiaty od ucha k uchu, keď sa nás pýtajú prečo sa smejeme, tak často nevieme odpovedať. Máme zo seba skvelý pocit. Toto je aká si fáza číslo jedna. Tu mnoho z nás končí, lebo je super cítiť sa dobre, no reálne výsledky neprichádzajú tak rýchlo ako sme si mysleli.

Moja cesta je ta najlepšia a najsprávnejšia. To je fanatizmus.

Šport, rodičovstvo, staranie sa o chod domácnosti, filmy, koníčky, patria medzi najlepších učiteľov. Tomuto sa naučíme: trpezlivosť, predvídanie, rozhľad, emočná inteligencia, vyhrnutie rukávov, nebojácnosť, riskovanie, predaj, zvládnutie krízových situácii, uvedomenie svojich silných stránok. Takto začína fáza číslo dva. Už nie je potreba rozprávať o tom prečo sa usmievame, ale ukazujeme dôvod pre ktorý sa usmievame.

Choď von rozbi všetko čo sa dá, vráť sa, pozrieme sa čo si spravil dobre a zopakujeme to.

Na fáze dva je najkrajšie to, že otvára aké si pomyslené nové brány. Možno nás zaujme psychológia, možno budeme hľadať kam smeruje trh, alebo budeme skúšať ako zaujať ľudí. Budeme hľadať viac do hĺbky. Už nebudeme len spotrebitelia, ale pridáme ruku k dielu. Čo je viac ako isté, ten z nás ktorý prestane sa vzdelávať sa a tvoriť veľmi rýchlo je z hry von.

A kam chodím po vedomosti ja? Športujem, stretávam sa s ľuďmi čo tvoria, sem tam si pozriem video zo zámoria, či Slovenska, raz za čas si otvorím knihu. No ten najlepší nástroj na učenie je každodenná tvorba, teda aspoň pre mňa. 

On-line cesta.

Michal Boťanský On-line cesta

Tu, alebo tam vonku často rozpravám o nájdení toho v čom sme dobrí. Rozprávam o tom, ako po pri práci si vyhrnúť rukávy a začať tvoriť niečo svoje.

Dnes je medzi nami mnoho ľudí, ktorí vytvorili svoje biznisy, sny, vízie vďaka on-line svetu. On-line svet a aplikácie, hýbu svetom. Návštevnosť internetových stránok cez mobilne telefóny narastá.

Čí chceme, alebo nechceme mnoho z nás je dennodenne on-line, sociálne siete, informačné portáli, videa. Sme v dobe keď nečakáme na novu časť seriálu do ďalšieho týždňa. Za večer si vieme pozrieme celu sériu on-line.

Svet je naozaj v bláznivej fáze. Obrovská časť ľudí je zamestnaná, z tej obrovskej časti ľudí o pár rokov zamestnaná nebude. Veľké korporácie vyvíjajú plno automatické fabriky. Mnoho pracovných povolaní zanikne. Už teraz sa hovorí o príležitostiach budúcnosti a kreativite.

Máme 5. až 10. rokov na to aby sme naskočili do rozbehnutého vlaku. Zabudnime na životopisy. Pripravme si on-line portfólia, vlastne blogy s foto, našimi článkami, videami. Naštartujme svoje vedľajšie projekty. Situácia tam vonku nám dáva dostatočné mnoho príležitosti.

Slovo, fotografia, video, on-line, tam vonku, výnimočne služby – to nie je žiadna budúcnosť. To sa práve teraz deje. 

Vyhoďme z hlavy, že nove generácie sú také a také, a nevedia to a to. To je náš obrovsky omyl, ak si myslime čokoľvek zle o nich. Sú jednoznačné skvelé vytvárajú svoje komunity, žijú heslom hľadáme to čo nás spája. Sú niekoľko krokov dopredu.

Dnes máme skvelé zamestnania, kopec zákaziek. Ignorujeme trh, jeho smerovanie. Či chceme, alebo nechceme dnes sa ľahšie stretneme cez on-line hru ako na káve v kaviarni.

Čo riskujeme? Hodinu denne? Že sa budú z nás kamoši a kolegovia smiať? Lepšie je povedať o 30. rokov hups, ako do čerta mal som to spraviť.

Ja viem, že píšeš parádnu poviedku už druhy rok po tajnosti. Prispievaj časti z poviedky do svojho blogu. Pracuješ v Rakúsku ako opatrovateľka niekoľko rokov, už poznáš mnohé tipy a triky? Založ si vlastný blog, dávaj svetu tipy a triky. Si dobrý vo vedení ľudí? Píš o tom na svojom  blogu, alebo natoč o tom videa. Rad počúvaš hudbu? Založ si blog a začni písať o tom.

Zabudnime na svojho šéfa a nosenie práce si domov. Tým nenabádam nikoho aby sme prestali usilovne pracovať. Nabádam, aby sme po večeroch pracovali na svojich snoch, víziách.

Nezabudnime prepojiť sociálne siete so stránkou a blogom. Možno neprerazíme blogom, ani videom. Ale čo sa stane určíte, čaká nás bláznivá jazda, kde sa naučíme ako na pozornosť, čo sa páči ľuďom, čo sa páči nám. Uvidíme svoje myšlienky napísané pred sebou. Budeme sa správať zodpovedne na sociálnych sieťach, k svojmu životu. Zažijeme skutočný osobnostný rozvoj. Možno nájdeme to, čo sme vždy chceli robiť. To je jeden z najväčších benefitov.

Áno, môže to byť zo začiatku ťažké, venovať sa aj svetu on-line. Tak isto to môže byť ťažké, o niekoľko rokov pozerať sa na ujdený vlak. Na veku dnes nezáleži, začnime teraz.

Nevieš o čo ide.

Foto Michal Boťanský
Foto Michal Boťanský

Zabudni na peniaze, úspech, slávu. Bude to vedľajší produkt toho, čo ideme robiť. Ak sa spolu ideme baviť o biznise, sne, spoločnej ceste. Zabudni, že si realitný maklér, poradca, obchodník s liekmi, riaditeľ odbytu.

Si človek, máš svoje potreby, svoje emócie, svoje silne stránky a aj svoje slabé. Určíte si v niečom kurňajs dobrý. To spolu ideme hľadať. Použijeme všetko, čo bude treba. Budeme sa rešpektovať, pôjdeme rovnakým smerom. Keď sa odtrhneš budem pri tebe. Zachránim ta iba vtedy ak mi dáš signál.

Určíte budeš vystrkovať parohy, prejdeš pubertou, budeš majster sveta, dostaneš na držku a možno prídeš o všetko. Ver, že aj tak budem stať za tebou. Nebudeme spolu rozoberať čo kto ma, ako sme ďaleko, čí blízko. S chirurgickou presnosťou sa zameriame na smerovanie trhu.

Vytvoríme komunitu, kde pôjdeme príkladom pre naše okolie. Obkopme sa rešpektom pre druhých. Zameriame sa na to čo ideme robiť, nie na to čo ideme povedať. Prestaneme počúvať kto čo hovorí, nič sa neberie osobne. Na výsledky sa zameriame až po tom, keď zvládneme proces.

Možno nás bude 1000 možno 100. Ak sa nepochopíme podáme si ruky a pôjdeme svojím smerom. Je dosť možne, že odídeš aby si sa mohol vrátiť. Ak sa pochopíme 4, 5, 7 rokov budeme tvoriť, skúšať padať, rozbíjať. Potom sa pozrieme čo sme spravili dobre a zopakujeme to.

Ak hľadáš dovolenky, auta, luxus si na nesprávnom mieste. Najskôr sa staneme lepším človekom. Materiálny svet príde ako výsledok prace, myšlienok, filozofie, teda nás. Viem, máš strach skočiť do neznámeho opustiť svoje pohodlie.

Nedávam Ti žiadne sľuby, ani pekné motivačne kecy. Nemusíš vedieť nič. Chcem vidieť tvoju snahu, vášeň, odhodlanie. O rýchlosť sa nestarajme. Určite váhaš, premýšľaš, analyzuješ, porovnávaš ma s inými možnosťami. Veď vlastne ani nevieš o čo ide. Teraz neporozumieš, ešte nie si pripravený. Netárajme, vyhrnieme si rukávy a poďme na to.

Lekcia z biznisu.

Lekcia z biznisu, michal boťanský

Učíme sa spoznávaním, skúšaním, vytváraním – teda tak to vnímam ja.

Pred časom som dostal lekciu z môjho biznisu. Poobede ako som prichádzal autom z pracovného stretnutia pred kanceláriu, šiel za mnou pán na zelenom aute. Zaparkoval som, vystúpil som. Pozdravili sme sa, prehodili sme pár zdvorilostných slov a podal mi poštu pre kolegu. Rozhovor trval okolo 10 minút. Zobral som obálku, podali sme si ruky, pokračovali sme ďalej vo svojich činnostiach.

Po pár krokoch som si uvedomil, čo sa vlastne stalo.
S týmto chlapíkom som aktívne spolupracoval na niekoľkých obchodoch. Niekedy spolupráca bola náročná, vždy sme všetko dotiahli do konca, teda na jednu výnimku. Pred časom som robil pre pána v zelenom aute, poradenstvo z oblasti v ktorých sa pohybujem. Po nastavení kľúčových záležitostí sme sa pustili do spomínaného obchodu. Situácia na trhu bola priaznivá, nič nenaznačovalo, teda na prvý pohľad, že by sa obchod nepodaril.

Teda naznačovalo úplné všetko, necítil som spojenie medzi nim a mnou. Kolegovci sním spolupracovali už dávnejšie a tiež s ním mali rôzne skúsenosti. Začali mi o nich rozprávať. Po čase sa do obchodu zamiešala ďalšia firma. Pri každom stretnutí som mu ukazoval systém, ktorý potreboval, dôležité technické informácie. Stretnutia sme zakončili, tak že nabudúce sa na to pozrieme. Takto to pokračovalo, až do budúceho stretnutia, ktoré sa neuskutočnilo. Veľmi rýchlo som sa z obchodu vyparil, no mal som pocit, že to vyparenie bolo vzájomne.

Moment na parkovisku mal hodnotu 17.000,-€ v podobe poskytnutých služieb v danom obchode, na ktorom sme sa dohodli. Prvé myšlienka, ktorá ma napadla, čo keď tento pán, nechcel prepracovaný systém, super dôležité technické informácie, čo keď chcel kamoša s ktorým bude robiť biznis.

Každý z nás je jedinečný, tabuľky, systém, plány, nástroje, či priateľstvo, to je v našich pomyslených rebríčkoch na rozličných miestach. Rád robím obchod s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre, ešte radšej robím biznis s ľuďmi, ktorí sa stávajú mojimi priateľmi.

Ak by som teraz tvrdil, že ak by sa pán na zelenom aute stal mojím kamošom, obchod by vyšiel, je príliš alibistické. V múdrych knihách sa píše, že vždy nesieme určitú zodpovednosť, no všetko ovplyvniť nevieme. Nech je to akokoľvek, čo som nespravil, neukázal som to v čom som dobrý a to akým spôsobom robím takýto druh obchodu. Uveril som rečiam kolegov, ďalším okolnostiam, zabudol som na seba a neponúkol som to v čom som výnimočný. Zdal som sa bez druhého, alebo tretieho pokusu.

A o čom bol ten rozhovor na parkovisku? O ňom a o jeho rybačke.