Sem tam sa zamýšľam nad minulosťou. Pýtam sa sám seba, čo by asi teraz bolo inak, ak by som sa vtedy rozhodol presne opačne ako teraz. Nerobím žiadne výčitky, čas už nevrátim späť. K tomu rozhodovanie bolo najlepšie ako som vtedy vedel. Tak isto sa pristihujem, keď sa pozerám do budúcnosti. Čo by som chcel, čo mám robiť, ako to má celé vyzerať. Na chvíľu obhliadnuť späť do minulosti je fajn, ak hľadám poučenie, lekcie, rady, aha momenty. Taktiež unášanie v budúcnosti je dôležité, aspoň na chvíľu. Veď o čom by bol život, ak by sme nesnívali.
Mam pocit, ako keby niektoré situácie chceli zničiť moje ego, rozvrátiť sebavedomie, jednoducho niečo vo mne zmeniť zlomiť. Za mnou je kopa rozhodnutí, ktoré nepriniesli to čo mali aspoň zatiaľ. Už niekoľko krát som sa vzdal, upravil kurz, zaťal zuby, šiel preč. Rozhodnutia ktoré sa zdali ako najlepšie, sa ako si neukazujú vôbec tak po čase.
Dobrá správa je, že nie každé zlé rozhodnutie, je zlé rozhodnutie. Prekvapíme svoje ego, dostaneme príručku, niekedy sa nestane vôbec nič. Vlastne, ono každé jedno rozhodnutie robíme najlepšie ako vieme v tej danej chvíli. Takže mám dve možnosti pozerať sa na seba ako obeť, alebo učím sa. Tie lekcie prichádzajú postupne. Niekedy sú tu takmer okamžite, inokedy je potrebné sa za nimi obracať do minulosti. Dosť o tom píše aj v múdrych knihách, životom skúsenejší o tom tiež vedia svoje.
Rozhodnutia, ktoré prišli a prichádzajú, nie vždy si dokážem všimnúť všetky okolnosti, nechal som sa uniesť vplyvom emócii, nevidel ďalej, alebo to bola náhoda. Špárať v minulosti by malo byť povolené, ak tak, len na vzdelávacie účely. Nie žiť v nej. Stalo sa to, neviem to zmeniť, no viem niečo upraviť, poučiť sa a pri najbližšej príležitosti sa rozhodnem lepšie. Možno niektoré situácie, ktoré sa javia beznádejné majú veľmi ľahké riešenia. Kto vie, ako to je. Niekedy je správne vydržať, inokedy sa vzdať, alebo nechať to všetko tak a nejako bude. Taktiež, minulosť vie rýchlo uplynúť. O tom by vedelo hovoriť mnoho generálov na dôchodku.
Nie všetko sa toči okolo nás. To už bolo povedané niekoľko krát. Robíme skvelé rozhodnutia, prácu, lámeme rekordy. Len nie vždy si to niekto všimne. Lenže robíme to v prvom rade pre seba. Sem tam dostaneme pohár, medailu, čokoládu za odmenu. Inokedy si rozbijeme koleno, nos, alebo sa nestane vôbec nič. Zabudnime na počítanie srdiečok, páči sa mi to. Áno je to fajn cítiť pozornosť, ale aj v minulosti naši predkovia dosahovali rôzne výsledky a nie vždy o tom svet vedel.
Sú články ktoré tvorím niekoľko dni, týždňov dokonca mesiacov. Je veľmi ľahké vymazať myšlienky, alebo ich nechať stratiť sa v poznámkach. Lenže viac sa mi páči, popremýšľam nad tým všetkým. Ako by to bolo ak by som, to predsa skúsil? Strach, neistota, neznáme čo ak to dokážem. Čo ak je to začiatok novej kapitoly. Vlastne to neplatí len v článkoch, pre mňa náročných tréningoch, ale aj v bežných situáciách.
Dôležité je pre mňa nežiť v tom čo bolo, ale ani ďaleko v tom čo by mohlo byť. Každý z nás robí skvelé rozhodnutia, odvádza kus dobrej prace, podáva fantastické výkony v niečom, no tak isto sem tam niečo riadne pokašleme, či máme jednoducho smolu. Aj preto vnímam dôležitosť nesprávnych rozhodnutí, snívania, ale aj vychutnávania chvíľ ktoré sa práve dejú. Čo keď sa to už nezopakuje, čo keď je to najlepšie čo by mohlo byť? Pamätám si keď na základnom vojenskom výcviku nám školitelia vysvetľovali, ako budeme do konca života spomínať. Vtedy som sa im smial.
Všetko okolo nás sa deje, my sa dejeme. Čas beží rýchlo, pomaly. Niekto ho má viac, niekto menej. Niekto tvorí, filozofuje, nepýta sa, nevie, že nemôže. Ďalší dúfa, prosí. Sem tam stretneme niekoho kto žije v minulosti, v budúcnosti. Príde aj taký, čo má na všetko odpovede. Ja verím v život, že je možno dobre trochu niečo vedieť, ostatne pozorovať, sem tam niečo vyskúšať, a nie do všetkého sa zapájať. Aj tak všetko nestihnem. Taktiež nosím si so sebou batoh poznatkov, zážitkov, emócii, rán, víťazstiev ktoré sa ku mne nejako dostali. Niektoré z nich bude možné použiť viac krát, ďalšie sa stali iba raz. Bez nich by som podľa všetkého nevedel čo viem teraz, ale zas možno niečo iné. V tomto je ten náš život skvelý, je jedna poprepletaná veľká záhada, ktorá sa žije práve v tejto chvíli.
