Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich, takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.
Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.
Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.
Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”
Život je krásny, každý z nás tu má n
iečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.Vlastná značka
O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.
Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.
Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.
Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.
Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.
Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.
O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.
Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.
Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.
Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.
Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.
Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia. Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.
Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.
5 mojich dôvodov prečo písať blog.
Poznáme to: marketing reklama propagácia. Byť na najvyšších priečkach vyhľadávačov. Vlastné nastavené SEO, svoje kľúčové slová a mnoho ďalších maličkosti.
Rád čítam knihy, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, zisťujem čo všetko je možné. Pred dvoma rokmi som sa dozvedel v knihe Ukáž, čo děláš! od Austina Kleona myšlienku: “ak si z tejto knihy mate od niesť jednu vec tak je to tato: kúpte si doménu www.vasemenopriezvisko.sk”
To sa stalo, nerozumel som čo je doména, nevedel som čo je hosting, SEO, kľúčové slova, o prvých miestach na vyhľadávačoch som mohol len snívať. Bol som presvedčený, že písať začnem až keď budem bohatý, slávny a uspešný, lebo aj tak nemám čo dať ľuďom a vôbec, kto by už len čítal moje články.
Nejakou náhodou sme prerábali firemnú stránku, s chalanom, ktorý ju prerábal, mi rozbehol aj tu moju. Vyriešili sme dizajn, prostredie, ukázal mi tipy a triky, povedal, že články sú už na mne.
Prvé pokusy o články boli aké si pokusy o písanie. Písal som s svojich bývalých láskach a o tom aké to bolo na prd, že ma opustili. Keď som sa už vyžaloval do sveta, tak som prestal písať. Nemal som čas. Začal som používal len sociálne siete a na svoju stránku som sa úplné vykašlal.
Lenže tu prišlo prvé aha, koľko emailov denne posielaš? Čo tak do podpisu si dať link na svoju stránku? Začal som písať články. Rok som písal nepravidelne, no tento rok (2017) som sa ukecal, že každú stredu napíšem článok.
Čím viac som sa začal zaoberať písaním, tým viac výhod som vo vlastnom blogu začal vidieť. Tam vonku mnohých kamošov nahováram aby si založili blog, vlastnú stránku. Povedzme si na rovinu, keď príde za nami kamoš s niečím novým, tak ho skľudníme a vysvetlíme mu, že nech si radšej s nami dá pivo.
Nech je to akokoľvek, dnes vnímam výhody písania vlastného blogu. Mám ich päť hlavných a niekedy pri dobrom jedle môžeme sa porozprávať o ďalších vedľajších.
1: Rast – sebarozvoj, osobnostný rast. Vidím čo píšem, o čom píšem, o čom premýšľam, ako píšem, triedim si myšlienky. Keď som mal osemnásť rokov bál som sa báb, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu. Áno, písanie môže zlepšiť komunikačné zručnosti a schopnosti.
2: Vzťahy – marketing, reklama, propagácia. Vzťah s internetovými vyhľadávačmi, so svojimi fanúšikmi, kamošmi, klientmi, kolegovcami vo svete on-line. Články na vlastnom blogu sú skvelý nástroj na propagáciu, ale aj na reklamu seba, produktov či služieb.
3: Práca – moje články vedia za mňa pracovať, budúci klienti, čí kolegovia, ale aj biznis partneri vidia moje názory, postoje, môj spôsob seba propagácie. Môžu sa rýchlejšie rozhodnúť, či isť do spolupráce. Vedia článok posunúť ďalej, ale aj mňa. Články sú kedykoľvek k dispozícií, teda aj keď som na dovolenke.
4: Hobby – biznis, práca, napätie, stres, zhon, je súčasťou našich životov. Blog môže slúžiť ako uvoľnenie od bežného života. Môžeme byť kýmkoľvek chceme. V priamom prenose za podpory ľudí sa zmeníme na bloggera, alebo spisovateľa.
5: Príbeh – čo zažívam, tipy, triky z môjho biznisu, inšpirácia, zážitky. Moja adresa môj príbeh. Tu som si položil otázku, čo očakávam od môjho blogu. K tomu som nastavil jeho vizualizáciu obsah. To o čom píšem je môj biznis, zážitky, teda to čo zažívam tam vonku.
Ľudia okolo nás chcú vidieť čo robíme, ako myslíme, dokonca s čím im môžeme zlepšiť ich život. Jeden fanúšik je viac ako nula fanúšikov. Nečakajme s písaním, začnime hneď. Možností, kde uverejňovať svoje články je dnes neúrekom. No vlastná internetová stránka, nám ponúka mnohé možnosti. Ešte keď ju prepojíme so sociálnymi sieťami, vznikne nám moderný komunikačný nástroj s ktorým vieme zmeniť svet.
Lekcia z biznisu.
Učíme sa spoznávaním, skúšaním, vytváraním – teda tak to vnímam ja.
Pred časom som dostal lekciu z môjho biznisu. Poobede ako som prichádzal autom z pracovného stretnutia pred kanceláriu, šiel za mnou pán na zelenom aute. Zaparkoval som, vystúpil som. Pozdravili sme sa, prehodili sme pár zdvorilostných slov a podal mi poštu pre kolegu. Rozhovor trval okolo 10 minút. Zobral som obálku, podali sme si ruky, pokračovali sme ďalej vo svojich činnostiach.
Po pár krokoch som si uvedomil, čo sa vlastne stalo.
S týmto chlapíkom som aktívne spolupracoval na niekoľkých obchodoch. Niekedy spolupráca bola náročná, vždy sme všetko dotiahli do konca, teda na jednu výnimku. Pred časom som robil pre pána v zelenom aute, poradenstvo z oblasti v ktorých sa pohybujem. Po nastavení kľúčových záležitostí sme sa pustili do spomínaného obchodu. Situácia na trhu bola priaznivá, nič nenaznačovalo, teda na prvý pohľad, že by sa obchod nepodaril.
Teda naznačovalo úplné všetko, necítil som spojenie medzi nim a mnou. Kolegovci sním spolupracovali už dávnejšie a tiež s ním mali rôzne skúsenosti. Začali mi o nich rozprávať. Po čase sa do obchodu zamiešala ďalšia firma. Pri každom stretnutí som mu ukazoval systém, ktorý potreboval, dôležité technické informácie. Stretnutia sme zakončili, tak že nabudúce sa na to pozrieme. Takto to pokračovalo, až do budúceho stretnutia, ktoré sa neuskutočnilo. Veľmi rýchlo som sa z obchodu vyparil, no mal som pocit, že to vyparenie bolo vzájomne.
Moment na parkovisku mal hodnotu 17.000,-€ v podobe poskytnutých služieb v danom obchode, na ktorom sme sa dohodli. Prvé myšlienka, ktorá ma napadla, čo keď tento pán, nechcel prepracovaný systém, super dôležité technické informácie, čo keď chcel kamoša s ktorým bude robiť biznis.
Každý z nás je jedinečný, tabuľky, systém, plány, nástroje, či priateľstvo, to je v našich pomyslených rebríčkoch na rozličných miestach. Rád robím obchod s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre, ešte radšej robím biznis s ľuďmi, ktorí sa stávajú mojimi priateľmi.
Ak by som teraz tvrdil, že ak by sa pán na zelenom aute stal mojím kamošom, obchod by vyšiel, je príliš alibistické. V múdrych knihách sa píše, že vždy nesieme určitú zodpovednosť, no všetko ovplyvniť nevieme. Nech je to akokoľvek, čo som nespravil, neukázal som to v čom som dobrý a to akým spôsobom robím takýto druh obchodu. Uveril som rečiam kolegov, ďalším okolnostiam, zabudol som na seba a neponúkol som to v čom som výnimočný. Zdal som sa bez druhého, alebo tretieho pokusu.
A o čom bol ten rozhovor na parkovisku? O ňom a o jeho rybačke.