Search

Type your search keyword, and press enter

prekonávanie

Vyvolanie pozornosti a trpezlivosť

9. máj 2018 vízie - Všetko

Vyvolanie pozornosti a trpezlivosť

Sedím na káve s kamošom a bavíme sa o všetkom možnom. Je to mladý chalan, dosť intenzívne sa zaujíma o on-line svet. Myslí si, že dnes vybudovať úspešný biznis by malo byť jednoduché, stačí k tomu telefón a pár rokov práce. Preto sme kamoši, mám podobný názor, až na to, že ešte stále verím kombinácií on-line s off-line svetom.

Napísal som niekoľko článkov o on-line svete, dokumentovaní, ísť s kožou na trh, použiť pri tom sociálne siete alebo www.menopriezvisko.sk, popritom nezabudnúť na svet tam vonku. Viete si ich pozrieť v archíve. Bavíme sa na tieto témy neskutočné hodiny. Čím ďalej som presvedčený, že tieto témy sa dotýkajú každého z nás, teda okrem všetkých tých, ktorí už nechcú so svojím životom nič robiť.

Pred časom bol náš spoločný kamoš na pracovnom pohovore. Mal si priniesť so sebou profesionálny životopis, motivačný list, portfólio, názvy účtov na hlavných sociálnych sieťach, ktoré používa najčastejšie. Personálni pracovníci sa najviac zaujímali o jeho pracovné neúspechy a chovanie na sociálnych sieťach.  Vo všetkých požiadavkách prešiel, tak si tľapli. Len pre zaujímavosť, pozícia, o ktorú sa zaujímal, nebola nijak náročná. Pred časom by to mohlo znieť ako sci-fi, no dnes takéto požiadavky začínajú byť súčasťou pracovných pohovorov.

Schválne, keď stretneme nového človeka, však si ho preklepneme na známych sociálnych sieťach, čo tam stvára? Takže to je jeden z dôvodov, prečo neverím len v marketing alebo všetkému, čo na prvý pohľad vyzerá parádne. Preto skôr pozerám všetko to, čo ako robíme a čo je za tým.

Vlastne súčasťou mojej práce je práca aj s on-line svetom. Keď som prvýkrát predstavil smerovanie v on-line, všetkým sa to zapáčilo, no hneď som ich upozornil, že bude treba nejaký čas, aby práca priniesla ovocie. Aj preto ma ide poraziť, keď ľudia okolo mňa sú odborníci v tom, čo robia, no správajú sa nezodpovedne k svojmu okoliu, ktoré ani len netuší, čo v skutočnosti robia. Možno sa tým oberajú o príležitosti. Takže príspevok typu: ,,Jeeéj, tu je krásny výhľad,” jednoznačne patri do tohto sveta, ale pred tým by tam mal byť príspevok: ,,Na tomto teraz pracujem, pozrite sa, lebo možno raz budeme spolu makať na spoločnom projekte.“

Nie som žiaden odborník na on-line svet, no čo som sa naučil od skúsenejších ľudí, že je našou povinnosťou ísť tam von. Žiadne váhanie, odkladanie, jednoducho ukážme svetu náš štýl, makajme dlhodobo, tí správni ľudia si nás určite nájdu, možno to zoberie nejaký čas.

Trpezlivosť bude alebo už je jedna z najdôležitejších vlastností v dnešnom modernom svete. Áno, chceme výsledky, hmotné veci, dovolenky, cítiť sa šťastne a pod. Nie každý má to šťastie, vie sú kúpiť svoje vysnívané auto v dvadsaťdvojke, či zistiť hneď po škole, čo chce robiť. K tomu zvonka tlak nám hovorí, čo máme mať, ako sa máme cítiť, čo máme robiť. Tak je viac ako jasné, že mnoho z nás má trpezlivosť zaradenú niekde na posledných miestach dôležitosti.

Vyvolanie pozornosti, záujmu je tiež jedna z mimoriadne cenných /dobre platených/ zručností, ktorá už dnes vie zarobiť,  nielen balík peňazí, ale aj postavenie, vplyv, rešpekt a mnoho iných VIP vecičiek. Pochopenie, že mobilný telefón je nástroj, vďaka ktorému vieme zmeniť svet, teda pokiaľ stiahneme tie správne aplikácie a pripojíme sa na internet. Jednoduchosť, byť človekom, balík emócii, vzdelanie, k tomu pohotový humor by mala byť pridaná hodnota. Konkurencie je mnoho, sú to videá z mačiatkami, sexi suseda, rodičia, či ten chlapík/kočka v rannom zrkadle, či nesprávne  pochopené myšlienky. Ako “tu a teraz” a pod.

Sme neskutoční konzumenti, malá hŕstka ľudí tvorí. Kupujeme, zaujímame, trávime čas s tým, čo vôbec nepotrebujeme vlastniť, či vedieť. Potom máme v hlave neporiadok, zmätok  úplne sa odkláňame od našich skutočných túžob. Prebúdzame sa niekde v aute na ceste do práce, ktorú neskutočne neznášame, večer sa vyplačeme kamošom na futbalovom tréningu našich detí (česť všetkým, ktorí idú za svojimi snami a na futbalovom tréningu svojich detí pozorne povzbudzujú svoje ratolesti a nerozprávajú o sebe, či topánkach, ktoré si chcú kúpiť, či koľkokrát ich prehnalo na dovolenke z toho čudného jedla.).

Pre aký dôvod by sme nemohli mať lepši život vo všetkých životných oblastiach? Ak niekoho robí šťastným chodiť do práce na 3 zmeny, je to OK. Ale ak neznášame svoju životnú situáciu, prácu, priateľov, tak neviem, či je správne celé dni oddychovať doma na gauči po práci, či okopávať záhradu alebo flákať sa na drinkoch s kamošmi. K tomu na začiatku je ľahšie neurobiť nič, ako urobiť prvý krok.

Zas ideš neskoro..

12. február 2018 Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Zas ideš neskoro..
Michal, mal si prísť skôr, kde toľko trčíš, ideš neskoro. Človeče, ide ma roztrhať pri počúvaní takýchto kecov od ľudí, ktorých chcem mať vo svojom biznisovom ale aj súkromnom živote. Áno, verím na znamenia, tak isto verím, že neskoro neexistuje. Väčšinou prichádzam, ak je niečo pokašľané, horí, či niekto je na konci so silami a treba čokoľvek riešiť. Niekedy sa stane, že aj meškám, lebo niečo ma zdržalo. Vlastne, aj auto som sa učil šoférovať v mojich dvadsiatych ôsmych, dnes sa ale necítim byť menejcenný šofér.

Dnes poznáme mnoho slávnych príbehov o úspešných ľuďoch, ako ich odmietal celý svet, ženy, do ktorých boli zamilovaní, vyhodili ich odtiaľ alebo odtiaľ, boli úplne na dne, nemali za čo jesť a takmer každý sa im smial. Cez deň predstierali, že je všetko v poriadku a po večeroch hľadali riešenia. Cítim sa ako keby som písal/zažíval životopis niekoho slávneho. Tu je môj mini príbeh.

Jeden z najväčších projektov, do ktorého som nastúpil, bol už rozbehnutý, prežíval som ťažké životné obdobie, kde som musel reštartovať svoj biznis. Sem tam sa stalo, že som nešiel na obed, lebo nebolo za čo. Ako každý rozbehnutý projekt, aj tento mal ľudí, ktorí na ňom pracovali. Mimoriadne ťažko sa mi naskakovalo. Neveril som vtedy sebe ani tomu, čo bolo treba urobiť. Prvé stretnutia s biznis partnerom vtedy dopadli katastrofálne. Prechádzal som blatom. Nebol som vtedy jasná jednotka, bol som tretí v poradí, najviac podceňovaný chalan. Aj keď som sa snažil pracovať, nešlo takmer nič podľa predstáv, až v jeden deň som nabral odvahu a zavolal som majiteľa ku mne do kancelárie a nakreslil som mu obrázok, vtedy sa pohli ľady. Začal som ešte usilovnejšie pracovať, predal som najviac bytov zo všetkých. Získal som dôveru do ďalších projektov, kde už bola situácia iná. Nastavili sme systém, prišlo milión dohôd ale aj ústupkov, vyhrnul som si rukávy a prišli výsledky. Zvyšok je dnes už história.

Pred časom vstúpil do môjho života človek, tentokrát nejde o biznis. Človek, ktorý má nado mnou neskutočnú moc. Jednoducho povedané, lietam v tom až po uši. Ťahá sa so mnou už pár rokov. Povedal som jej na rovinu všetky tie kecy o citoch, staromódne som jej napísal listy, kúpil kvety. Išiel som s kožou na trh. Zásadným spôsobom ovplyvňuje môj biznisový život, o tom súkromnom napíšem samostatnú kapitolu v knihe. Dodáva mi energiu a pre nejaký záhadný dôvod ju viem aj počúvať, lebo keď povie doprava, tak Michal ide doprava. Možno ešte budem potrebovať podstúpiť mini kozmetické zmeny, aby všetko klapalo tak ako má. Tak nech to dopadne akokoľvek, raz ak budem mať šesťdesiat sedem, nebudem si nadávať, že som jej to mal vtedy povedať, či o ňu zabojovať.

Netuším,čo sa stane, neviem čo bude ďalej, ale to som nevedel ani vtedy, keď som kreslil tomu developerovi obrázok a situácie na projekte, ktorým som po tretíkrát začínal moje biznisové pôsobenie. Pri prezentácii som mal naložené v gatiach, že ma nakope a ukončí spoluprácu. Dnes viem ako je niekedy dobre mať široké lakte, ale zároveň aj ustúpiť. Vlastne nech sa deje čo má, dôležité si je vyriešiť veci so sebou, ten život nás často prekvapí pozitívnejšie ako sme chceli. Ak robíme veci úprimne, tak sa nám to všetko vráti niekoľkonnásobne späť. Nie som vorkoholik, len milujem ten pocit, keď dosahujem víťazstvá a potom si užívam tie jedinečné pocity dobre vykonanej práce a benefity, ktoré prináša.

A čo tá kočka? Je parádna, ona nepokazila nič, možno ja trochu. No, ale nemá zmysel už dnes obviňovať za to, čo bolo predtým. Viete, ako sa hovorí ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. Podstúpil som cestu mnohých zmien, veď opýtajte sa tých, čo ma poznali pred siedmimi rokmi, aké to celé bolo. Nech sa rozhodne akokoľvek, verím, že keď bude mať šesťdesiat sedem povie si, “bolo to správne rozhodnutie, s tým Mišom.”

Neverím na neskoro, nech ide o biznis alebo o lásku, už som zmeškal mnoho autobusov, vlakov, lietadiel, možno aj raketoplán. No vždy som sa nejakým spôsobom dostal tam, kam som sa chcel dostať. Všetko, čo je skutočné, si k sebe cestu nájde, aj keď niekedy bude treba rozkopnúť dvere, povedať prišiel som si po teba.

Takže ak si na ceste, kde sa ti všetci smejú, ponižujú, odmietajú, daj tomu všetkému čas, ale zároveň šancu, vyhrň si rukávy, lebo je možné, že zajtra ráno sa budú rozdávať nové karty a ty budeš ten, kto dostane eso, ktorým to celé jednoznačne vyhráš.

Strach a motivácia

2. august 2017 Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Michal Boťanský Strach a Motivácia

 

Od života dostávame mnoho rán, niektoré bolia viac, iné ešte viac. Často sa zamilujeme do nesprávnych ľudí, dáme sa dokopy s biznisom, ktorý viac odnesie ako prinesie. V práci sa snažíme, nikto si nás neváži, hm a ešte k tomu doma všetko upraceme a náš partner si to vôbec nevšimne.

Áno, životných okolností, tlakov, ktoré dennodenne zažívame, je mnoho. Milión techník na nás vykrikuje z internetu, presne pozná riešenie našich problémov, k tomu, ak sa zaregistrujeme teraz, získavame špeciálnu cenu, k tomu stostranový e-book s radami zadarmo. Žiadnu z týchto technik netreba spochybňovať, mnoho z nich je funkčných a nápomocných. Tak isto v smetiaku nájdeme dobré jedlo, len komu sa chce prehrabávať všetky tie smetiaky.

Vždy máme dve možnosti, prvá – sadneme si do kúta s plačom, začneme obviňovať celý svet, ľudí, partnera, spoločnosť, či toho suseda, ktorý mal zas šťastie. Druhá možnosť je, že stým niečo spravíme. Obe majú svoje výhody, no pri tej prvej sa naozaj nič nezmení.

Hovorí sa o tom, že existuje 12, 19,100, či 257 vrodených strachov, samozrejme, na prekonanie každého existuje príručka. Čo je viac ako isté, že zabíja, ničí, teda, ak sa mu nechá voľná ruka. Na druhej strane vie byť mimoriadne nápomocný. Trebárs, ak sa rútime rýchlo po rovinke autom a na jej konci je zákruta, tak, ak máme strach, pribrzdíme.

Jihm Rohn povedal: “Ak máme kamoša idiota, namotivujeme ho, tak máme namotivovaného idiota.” Častokrát je to viac ako pravda, keď sa pozrieme na našich kamošov, ktorí začínajú s novým biznisom. Ruku na srdce tí z nás, ktorí si tým neprešli. Motivácia je skvelá, teda ak s ňou vieme pracovať.

Kombinácia strachu a motivácie vie v našich životoch spôsobiť doslova zázraky, teda ak nebudeme sedieť s nimi kúte, tam to ide ťažko. Hovorí sa, že život je o prekonávaní prekážok a seba. Bojme sa koľko chceme, k tomu v sebe nájdime motiváciu, aby sme stlačili ten veľký červený gombík na kamere, zdvihli telefón, šli na stretnutie, predstavili svoj projekt kamošom, či povedali tej krásnej babe, že sme do nej.

Všetko, čo tu je napísané, poznáme. No presne vtedy, keď to máme spraviť, akosi zabudneme na malý okamih na toto všetko. Radšej si zbehneme do obchodu kúpiť knihu ako to prekonať. V múdrych knihách sa píše: prvých dvadsať sekúnd je najťažších. Takže radšej vyzerať dvadsať sekúnd ako blázon, ako celý život si nadávať, že som to mal spraviť.

Mať strach je skvelé, mať motiváciu je bláznivé. No jedno bez druhého funguje ťažko. Do kúta plakať môžeme ísť kedykoľvek. No predtým skúsme dvadsať sekúnd vyzerať ako blázon, aspoň raz do mesiaca. Čo sa zmení? Všetko. Spoznáme nových ľudí, miesta, spoznáme čoho sme schopní, prekonáme sa.  Je super pozrieť sa za seba a povedať ,,A tak som sa báál.”