Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich, takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.
Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.
Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.
Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”
Život je krásny, každý z nás tu má n
iečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.Algoritmus života
Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí, vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.
Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú.
To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.
Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.
“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe” znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?
Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.
Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”. Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”
Marketing
O marketingu sa toho píše veľa, študuje sa na vysokých školách, je dôležitou súčasťou každého z nás, aj keď si to neuvedomujeme. Som zástancom definície, že marketing začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje.
Odosobnime sa na chvíľu od všetkého, skúsme sa pozrieť na seba. Všetko začína a končí nami. Môžeme mať špičkový produkt, službu, mať úžasný systém, zázemie, no keď sa správame ako idiot, je dosť možné, že ľudia si na miesto nás nájdu niekoho iného. Funguje to aj opačne. Preto sa mnoho z nás schováva za marketing.
Možnosti, ako dnes robiť marketing, sú takmer neobmedzené. Sociálne siete, blogy, videá, články, písanie kníh, spoločenské udalosti. Robiť jedno alebo druhé nestačí. Čím lepšie sa zvýrazníme, odlíšime, tým sú naše šance dosiahnuť náš vysnívaný život väčšie.
Dobrá správa je, že vieme začať trebárs aj hneď, veľké firmy, či 55 ročný človek. Na veku, pozícii, postavení už viac nezáleží. Dnes vyhráva rýchlosť, to znamená, za aký rýchly čas dokážeme vyriešiť niekoho problém. Dnes vyhráva hodnota, to znamená, ako sa zlepší môj život, keď budem používať tvoju službu, či produkt.
Zabudnime na manipulačné techniky, programovanie hláv, my ľudia chceme zážitky, emócie, chceme mať vyriešené naše problémy presne tou službou, ktorú poskytuje Jožko z červenej kancelárie, Majka zo zeleného obchodíku. Samozrejme, čím ďalej, tým viac chceme vidieť ako sa to vyrába, aké sú postupy, chceme vedieť dôvod majiteľa firmy, čo nám prinesie používanie jeho služieb, produktov.
Môžeme budovať svoj produkt, službu, seba alebo všetko naraz. Ešte stále mnoho z nás váha, či s tým ísť už von, alebo ešte počkať. Často sa stáva, že sme si ešte nie istí v tom, že to naozaj chceme robiť. Dobrá správa je, že dnes nemusíme prezentovať produkt, službu, ale čo môžeme, je, ísť von a dokumentovať, čím dennodenne prechádzame.
No najväčší problém nás ľudí je lenivosť, rozprávanie len tak do vetra. Aj vďaka tomu si budujeme okolo seba marketing, marketing kecálkov a lenivcov. Čim ďalej, tým viac odkladáme, ignorujeme to, čo sa deje tam vonku. Riešenie je jednoduché, naozaj. Fotka s pár slovami, čo sme dnes robili, krátke video zo zákulisia, článok o našich názoroch, postojoch, vie zmeniť všetko.
Preto chceme mať okolo seba ľudí, ktorí nás podporia, ukážu smer, idú príkladom. Máme niekoľko možností ako začať. Môžeme osloviť kamošov, profesionálne agentúry, naštudovať si kurzy, ísť von vyskúšať všetko, alebo kombináciou viacerých. Každá z nich má výhody, no tie zistíme iba vtedy, keď začneme.
Pravidlo, podľa mňa nielen v marketingu, znie jasne: ak mi ty nedáš riešenie môjho problému, nájdem si ho u niekoho iného. Preto už viac neváhajme a ukazujme, v čom sú naše silné stránky, v čom sme odborníci. Zabudnime na kritiku, “kamarátsku” spätnú väzbu. Vstaňme z gauča, vyhrňme si rukávy, dajme sa do práce.
Tak teda, ak sa bavíme o tých, ktorí nám idú príkladom tam vonku, tak určite treba spomenúť rodinné vinárstvo v Tajnej. Ak k nim prídete, dostanete viac ako len pohár červeného.
Strach a motivácia
Od života dostávame mnoho rán, niektoré bolia viac, iné ešte viac. Často sa zamilujeme do nesprávnych ľudí, dáme sa dokopy s biznisom, ktorý viac odnesie ako prinesie. V práci sa snažíme, nikto si nás neváži, hm a ešte k tomu doma všetko upraceme a náš partner si to vôbec nevšimne.
Áno, životných okolností, tlakov, ktoré dennodenne zažívame, je mnoho. Milión techník na nás vykrikuje z internetu, presne pozná riešenie našich problémov, k tomu, ak sa zaregistrujeme teraz, získavame špeciálnu cenu, k tomu stostranový e-book s radami zadarmo. Žiadnu z týchto technik netreba spochybňovať, mnoho z nich je funkčných a nápomocných. Tak isto v smetiaku nájdeme dobré jedlo, len komu sa chce prehrabávať všetky tie smetiaky.
Vždy máme dve možnosti, prvá – sadneme si do kúta s plačom, začneme obviňovať celý svet, ľudí, partnera, spoločnosť, či toho suseda, ktorý mal zas šťastie. Druhá možnosť je, že stým niečo spravíme. Obe majú svoje výhody, no pri tej prvej sa naozaj nič nezmení.
Hovorí sa o tom, že existuje 12, 19,100, či 257 vrodených strachov, samozrejme, na prekonanie každého existuje príručka. Čo je viac ako isté, že zabíja, ničí, teda, ak sa mu nechá voľná ruka. Na druhej strane vie byť mimoriadne nápomocný. Trebárs, ak sa rútime rýchlo po rovinke autom a na jej konci je zákruta, tak, ak máme strach, pribrzdíme.
Jihm Rohn povedal: “Ak máme kamoša idiota, namotivujeme ho, tak máme namotivovaného idiota.” Častokrát je to viac ako pravda, keď sa pozrieme na našich kamošov, ktorí začínajú s novým biznisom. Ruku na srdce tí z nás, ktorí si tým neprešli. Motivácia je skvelá, teda ak s ňou vieme pracovať.
Kombinácia strachu a motivácie vie v našich životoch spôsobiť doslova zázraky, teda ak nebudeme sedieť s nimi kúte, tam to ide ťažko. Hovorí sa, že život je o prekonávaní prekážok a seba. Bojme sa koľko chceme, k tomu v sebe nájdime motiváciu, aby sme stlačili ten veľký červený gombík na kamere, zdvihli telefón, šli na stretnutie, predstavili svoj projekt kamošom, či povedali tej krásnej babe, že sme do nej.
Všetko, čo tu je napísané, poznáme. No presne vtedy, keď to máme spraviť, akosi zabudneme na malý okamih na toto všetko. Radšej si zbehneme do obchodu kúpiť knihu ako to prekonať. V múdrych knihách sa píše: prvých dvadsať sekúnd je najťažších. Takže radšej vyzerať dvadsať sekúnd ako blázon, ako celý život si nadávať, že som to mal spraviť.
Mať strach je skvelé, mať motiváciu je bláznivé. No jedno bez druhého funguje ťažko. Do kúta plakať môžeme ísť kedykoľvek. No predtým skúsme dvadsať sekúnd vyzerať ako blázon, aspoň raz do mesiaca. Čo sa zmení? Všetko. Spoznáme nových ľudí, miesta, spoznáme čoho sme schopní, prekonáme sa. Je super pozrieť sa za seba a povedať ,,A tak som sa báál.”
Vlastná značka
O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.
Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.
Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.
Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.
Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.
Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.
O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.
Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.
Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.
Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.
Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.
Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia. Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.
Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.
Čas zažiariť.
Poznáš to, nie som dosť dobrý nemám na to. Začnem s tým, keď si kúpim novy foťak, kameru, keď si prečítam tuto knihu, po tom kurze.
O strachu sa už popísalo mnoho. Existuje nespočetné množstvo kurzov, pomôcok ako ho prekonať, ale aj natrvalo zbaviť sa ho. Všetko funguje, no nevieme, čo konkrétne funguje presne pre nás.
Každá rana bolí, no každá rana sa zahojí. Možno nie hneď, ale časom určite. To čo sa hojí najťažšie, sú všetky tie nepremenené šance, ktoré sme sa báli premeniť, lebo sme nemali dobré auto, skvelý telefón, dosť peňazí na účte.
Bojím sa veľmi. Prebúdzam sa so strachom, zaspávam zo strachom. Od všadiaľ sú na mňa tlaky. Každý chce odo mňa výsledky, výkon, predaje, riešenia. Samozrejme včera bolo neskoro a čim viac tým lepšie.
Sám som si vybral moju prácu. To čo robím je môj životný štýl, moje poslanie, baví ma to. Pár krát do roka to všetko chcem zahodiť do koša a už nepokračovať. Viem, že by som sa k tomu aj tak vrátil, pokračoval ďalej.
95% ludi v mojom okolí ma nepodporuje, lebo nehrám podľa ich pravidiel. Teba aspoň to tvrdia, keď sa rozprávame. Tak som začal hľadať podporu na iných miestach. Ten zvyšok ma poháňa vpred, prihráva mi prihrávky, kontakty, obchodné príležitosti, koláčiky, či ma posúvajú na miesta o ktorých sa mi nesnívalo.
Áno, je to ťažké, keď kamoš ti môže dať like, no nedá ti ho. Áno, je ťažké, keď ti povie tvoj šéf aký máme super spoločný biznis model a nepodporí ťa, keď sedíš na druhej stoličke. Áno, je ťažké keď sa ti všetci v krčme smejú, ako šaškuješ pred kamerou a natáčaš video.
Tvrdá práca je súčasťou toho všetkého. Prekonávanie samého seba, prekonávanie strachu. Riskovanie a milión kilometrov krokov navyše. Žiadne sťažovanie, každý z nás ma svoje životné situácie, každý z nás chce niečo dosiahnuť, no a každý z nás niečo dosiahnuť môže.
Nečítajme knihy prečo to tak nerobíme, prečo to tak nejde, ale choďme von, skúsme to. Všetky tie kecy o strachu už raz a navždy nechajme doma. Nastal čas, nastal čas zažiariť.
5 mojich dôvodov prečo písať blog.
Poznáme to: marketing reklama propagácia. Byť na najvyšších priečkach vyhľadávačov. Vlastné nastavené SEO, svoje kľúčové slová a mnoho ďalších maličkosti.
Rád čítam knihy, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, zisťujem čo všetko je možné. Pred dvoma rokmi som sa dozvedel v knihe Ukáž, čo děláš! od Austina Kleona myšlienku: “ak si z tejto knihy mate od niesť jednu vec tak je to tato: kúpte si doménu www.vasemenopriezvisko.sk”
To sa stalo, nerozumel som čo je doména, nevedel som čo je hosting, SEO, kľúčové slova, o prvých miestach na vyhľadávačoch som mohol len snívať. Bol som presvedčený, že písať začnem až keď budem bohatý, slávny a uspešný, lebo aj tak nemám čo dať ľuďom a vôbec, kto by už len čítal moje články.
Nejakou náhodou sme prerábali firemnú stránku, s chalanom, ktorý ju prerábal, mi rozbehol aj tu moju. Vyriešili sme dizajn, prostredie, ukázal mi tipy a triky, povedal, že články sú už na mne.
Prvé pokusy o články boli aké si pokusy o písanie. Písal som s svojich bývalých láskach a o tom aké to bolo na prd, že ma opustili. Keď som sa už vyžaloval do sveta, tak som prestal písať. Nemal som čas. Začal som používal len sociálne siete a na svoju stránku som sa úplné vykašlal.
Lenže tu prišlo prvé aha, koľko emailov denne posielaš? Čo tak do podpisu si dať link na svoju stránku? Začal som písať články. Rok som písal nepravidelne, no tento rok (2017) som sa ukecal, že každú stredu napíšem článok.
Čím viac som sa začal zaoberať písaním, tým viac výhod som vo vlastnom blogu začal vidieť. Tam vonku mnohých kamošov nahováram aby si založili blog, vlastnú stránku. Povedzme si na rovinu, keď príde za nami kamoš s niečím novým, tak ho skľudníme a vysvetlíme mu, že nech si radšej s nami dá pivo.
Nech je to akokoľvek, dnes vnímam výhody písania vlastného blogu. Mám ich päť hlavných a niekedy pri dobrom jedle môžeme sa porozprávať o ďalších vedľajších.
1: Rast – sebarozvoj, osobnostný rast. Vidím čo píšem, o čom píšem, o čom premýšľam, ako píšem, triedim si myšlienky. Keď som mal osemnásť rokov bál som sa báb, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu. Áno, písanie môže zlepšiť komunikačné zručnosti a schopnosti.
2: Vzťahy – marketing, reklama, propagácia. Vzťah s internetovými vyhľadávačmi, so svojimi fanúšikmi, kamošmi, klientmi, kolegovcami vo svete on-line. Články na vlastnom blogu sú skvelý nástroj na propagáciu, ale aj na reklamu seba, produktov či služieb.
3: Práca – moje články vedia za mňa pracovať, budúci klienti, čí kolegovia, ale aj biznis partneri vidia moje názory, postoje, môj spôsob seba propagácie. Môžu sa rýchlejšie rozhodnúť, či isť do spolupráce. Vedia článok posunúť ďalej, ale aj mňa. Články sú kedykoľvek k dispozícií, teda aj keď som na dovolenke.
4: Hobby – biznis, práca, napätie, stres, zhon, je súčasťou našich životov. Blog môže slúžiť ako uvoľnenie od bežného života. Môžeme byť kýmkoľvek chceme. V priamom prenose za podpory ľudí sa zmeníme na bloggera, alebo spisovateľa.
5: Príbeh – čo zažívam, tipy, triky z môjho biznisu, inšpirácia, zážitky. Moja adresa môj príbeh. Tu som si položil otázku, čo očakávam od môjho blogu. K tomu som nastavil jeho vizualizáciu obsah. To o čom píšem je môj biznis, zážitky, teda to čo zažívam tam vonku.
Ľudia okolo nás chcú vidieť čo robíme, ako myslíme, dokonca s čím im môžeme zlepšiť ich život. Jeden fanúšik je viac ako nula fanúšikov. Nečakajme s písaním, začnime hneď. Možností, kde uverejňovať svoje články je dnes neúrekom. No vlastná internetová stránka, nám ponúka mnohé možnosti. Ešte keď ju prepojíme so sociálnymi sieťami, vznikne nám moderný komunikačný nástroj s ktorým vieme zmeniť svet.
Tridsať eur a dôchodok.
Predstavme si nachvíľu, že nám každý mesiac zostáva 30 eur, čo s nimi spravíme? Teraz si predstavme, že ak každý mesiac budeme týchto 30 eur rozumne investovať, zarobíme milióny. Odvážne tvrdenie, však?
Dnes je najlepšia doba na rozbehnutie svojej vízie, sna. Online svet nám nahráva čím ďalej, tým viac príležitostí. Trh neustále chŕli nové firmy, ľudí, ktorí sú odhodlaní uspieť. Napriek tomu máme mnoho príležitostí ako zmeniť svoj život a život iných k lepšiemu.
Dnes vyhráva rýchlosť, vytrvalosť, vyňuchanie príležitosti a dlhodobosť.
Ak budeme investovať tridsať eur mesačne po dobu tridsiatich rokov do dobrého finančného produktu, môžeme zarobiť okolo tridsaťtisíc peňazí pri priemernom úroku 6%, teda, ak sa nebojíme risknúť. Aký budeme mat dôchodok o 30 rokov s takou finančnou čiastkou? Nie je to málo? Aká bude mena o 30 rokov? Aká bude inflácia? Aké budú ceny potravín, energií, zdravotnej starostlivosti? Čo bývanie?
Riskovanie je súčasť osobnostného rastu, samozrejme aj kariérneho.
Ak si teraz povieme, že sa dôchodku nedožijeme, tak sa pravdepodobne mýlime, veď schválne, koľko rokov sa dnes priemerný dôchodca dožíva? Koľko rokov sa bude priemerný dôchodca dožívať o 30 rokov? Čo tak mať skvelý život o 10, 15 alebo 30 rokov? Áno, povieme si, že my chceme žiť tu a teraz, užívať si teraz hneď. Veď dovolenka v Afrike, či predlžený víkend každý mesiac v Chorvátsku už je otázkou pár klikov, možno dvoch, či troch mesačných výplat.
Najčastejšia chyba, ktorej sa dopúšťame je, že neukazujeme svetu, v čom sme dobrí.
Život je plný prekvapení, áno je možné, že zajtra na chodníku nás zrazí vodič, ktorý práve smskuje svojej rozzúrenej manželke, že zabudol na výročie. No tak isto je možné, že sa dožijeme 80, 90 či 100 rokov. Vnútorný hlas, intuícia, nazvime to ako chceme, je to v každom z nás. No určite nám nehovorí, aby sme ležali na gauči a pozerali sexi fotky susedy alebo rozkošné video malého mačiatka. Zobudili sa v päťdesiatke a v panike si začali odkladať peniaze na dôchodok.
Každý, naozaj každý je v niečom dobrý.
Či máme 13, 19, 29 alebo 45 rokov, už sme niečo v živote dosiahli, či je to v hmotnej, alebo nehmotnej forme. Máme svoje názory, myšlienky, nápady, vízie ale aj tajné sny. Mobilný telefón, aplikáciu na upravu fotiek, videí, a kamoša na úpravu gramatiky pre svoje články. Odvahu vyjsť von. Toto môže naozaj robiť každý. Nezabudnime, máme čas, lebo keď si o 22.00 večer zapneme známu aplikáciu na komunikáciu s kamošmi, tak mnoho z nás svietime na zeleno. Nech sme v akejkoľvek životnej situácii, správne investovaných tridsať eur mesačne nám vie priniesť skvelý život.
Využime príležitosti už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro.
Áno, mám riešenie. Je úplne jednoduché. Vieme začať ešte dnes z pohodlia gauča, no budeme musieť isť von ukázať sa svetu. Toto je reklama na lepši život, na náš lepší život. No pred tým zoberme svojich tridsať eur a zavolajme na kávu toho chlapíka, majiteľa podniku, futbalistu, tú sexi modelku a spýtajme sa na ich životný príbeh. Požiadajme ich o radu a hneď potom začnime tvoriť, mapovať, skúšať.
Vedomosti.
Všímate si dnešný trend? Dnes je moderné učiť sa, mať koučov, čítať knihy, navštevovať semináre osobnostného rozvoja, počúvať nahrávky. Mnoho z nás sme učenie v škole neznášali. Podobne sme na tom boli s telesnou, nosili sme ospravedlnenky, len aby sme nemuseli cvičiť, a dnes sme športovci, kulturisti, či fitnesky.
Na mojich pracovných, ale aj súkromných stretnutiach sa rozprávam o víziách, plánovaní, smerovaní projektov či ľudí. Vedomosti, postupy a riešenia, to je aký si kolotoč, ktorý pravidelne je odo mňa vyžadovaný. Otázka, ktorá ma pred pár dňami zaskočila, bola naozaj k veci. Odkiaľ mám vedomosti a čo sa učím. Som veľkým nadšencom vzdelávania, samo vzdelávania a rôznych ďalších foriem učenia. Nerád sa k ním vyjadrujem, pretože podľa mňa neexistuje jedna správna forma vzdelávania, ale pre každého z nás funguje niečo iné.
Pozor, ak čítaš romány o láske, ktoré sa končia tragicky, je dosť možné, že Tvoj život skonči tragicky.
Vo väčšine prípadov, cestu začína kamoš, ktorý nám odporučí motivačnú knihu. Prichádza cesta objavovania kníh, rôznych seminárov, nahrávok, stretnutí, vyhľadávania koučov, mentorov. Chodíme vysmiaty od ucha k uchu, keď sa nás pýtajú prečo sa smejeme, tak často nevieme odpovedať. Máme zo seba skvelý pocit. Toto je aká si fáza číslo jedna. Tu mnoho z nás končí, lebo je super cítiť sa dobre, no reálne výsledky neprichádzajú tak rýchlo ako sme si mysleli.
Moja cesta je ta najlepšia a najsprávnejšia. To je fanatizmus.
Šport, rodičovstvo, staranie sa o chod domácnosti, filmy, koníčky, patria medzi najlepších učiteľov. Tomuto sa naučíme: trpezlivosť, predvídanie, rozhľad, emočná inteligencia, vyhrnutie rukávov, nebojácnosť, riskovanie, predaj, zvládnutie krízových situácii, uvedomenie svojich silných stránok. Takto začína fáza číslo dva. Už nie je potreba rozprávať o tom prečo sa usmievame, ale ukazujeme dôvod pre ktorý sa usmievame.
Choď von rozbi všetko čo sa dá, vráť sa, pozrieme sa čo si spravil dobre a zopakujeme to.
Na fáze dva je najkrajšie to, že otvára aké si pomyslené nové brány. Možno nás zaujme psychológia, možno budeme hľadať kam smeruje trh, alebo budeme skúšať ako zaujať ľudí. Budeme hľadať viac do hĺbky. Už nebudeme len spotrebitelia, ale pridáme ruku k dielu. Čo je viac ako isté, ten z nás ktorý prestane sa vzdelávať sa a tvoriť veľmi rýchlo je z hry von.
A kam chodím po vedomosti ja? Športujem, stretávam sa s ľuďmi čo tvoria, sem tam si pozriem video zo zámoria, či Slovenska, raz za čas si otvorím knihu. No ten najlepší nástroj na učenie je každodenná tvorba, teda aspoň pre mňa.