Vyhorenie, depresia nás v dnešných dňoch čoraz viac ohrozujú. Už aj psychológovia bijú na poplach, zverejňujú svoje pozorovania a štúdie v bežných médiách. Na sociálnych sieťach dnes môžeme nájsť príspevky o tom, ako ľudia nedokážu zniesť tlak dnešnej doby, jej nástrah a ukončujú svoje pôsobenie medzi nami. Často ľudí v našom okolí trápia rôzne okolnosti, s ktorými si nevedia pomôcť, skrývajú ich za širokým úsmevom. Je takmer nemožné rozoznať akúkoľvek známku sklamania, depresie, vyhorenia, pokiaľ nemáme vyštudovanú psychológiu alebo nevedieme tím ľudí.
Táto skutočnosť nepriamo, ale aj priamo zasahuje aj do mojej práce. Píšem o nej na mojom blogu, tak isto mám rozsiahle rozhovory s mojimi kolegami, aby sme sa týmto situáciám vyhli. Na jednej strane sú vyvíjané tlaky spoločnosti na výsledky, prístup, vysoké pracovné tempo, na druhej strane tu je rodina, čas pre seba, relax, vzdelávanie. Netuším, či dosiahnuť pomyslený úspech je o akomsi plávaní medzi povinnosťami a osobným životom alebo stavenia všetkého na jednu kartu. Podľa všetkého, funguje všetko, len nie všetko bude fungovať každému.
Nech robíme čokoľvek, ak nie sme v poriadku, veľmi ťažko sa nám bude vykonávať činnosti, za ktoré sme ohodnocovaní finančne alebo láskou životného partnera, či rodiny. Či sme na začiatku, v strede, na konci, vždy rozkrúcame pomyselné koleso energie, lásky, vzťahov, povinností. Je prirodzené, že sem-tam sa niečo pokašle, ale to je súčasť procesu, rastu, života. Takisto prídu časy, keď sa nám nebude chcieť. Možno si myslíme/budeme myslieť, že všetko robíme najlepšie, ako vieme. Lenže, ak nás čokoľvek tlačí v topánke, bude náročné zatancovať na koncoročnom plese v opere valčík na jednotku.
Vedomosti, ktoré vieme, nás priniesli na miesto, kde sa presne teraz nachádzame. Tak isto mohlo okolo nás mnoho informácií len tak preletieť, buď sme si ich nedokázali všimnúť, spracovať alebo sme ich len tak ignorovali. Ak sme spokojní, je to fajn, ale ak nie, budeme musieť spraviť niečo, aby sme nezostali na tom istom mieste. Aj zostať je riešenie, len či je to naozaj riešenie pre našu lepšiu budúcnosť.
Ak sme našli to, čo nás napĺňa, jednoducho nebude deň pokiaľ na to nepomyslíme. Aj na pláži na dovolenke sa prichytíme, že myslíme na to, pred čím sme si prišli oddýchnuť. Tlak vyhorenia, vybuchnutia, depresie, riskovania je a bude ešte väčší. Preto mnoho majiteľov firiem, vysoko postavených pracovníkov, profesorov pravidelne športuje, začína presadzovať zdravší životný štýl. Skoršie vstávanie, samovzdelávanie, tvorivé koníčky. Tento trend sa pomaly, ale isto dostáva aj do nižších pracovných pozícií. Začíname si uvedomovať, že hmotné veci sú naozaj dôležité. Na strane druhej, nechceme ich za každú cenu.
Budeme postavení pred otázky, či pokračovať, urobiť kroky navyše, aj keď sa zdá, že všetko naokolo končí, ale aj otočiť stranu v knihe. Jednoducho, niekedy stačí nová iskra, krok navyše, prečítanie knihy, potknúť sa na chodníku, či vynadanie nestranného človeka alebo spraviť rázny koniec bez vysvetľovaní.
Prosím, berme na vedomie, že tam vonku je mnoho ľudí, ktorí zažívajú rôzne situácie, okolnosti a nemusia byť najľahšie. Pred tým, ako si z nich budeme srtrielať, ponižovať, pomyslime si, aké by to bolo pre nás, ak by sme boli na ich mieste. Vlastne, to sa môže skutočne aj stať, ak raz opustíme bezpečný prístav, moria a oceány nás môžu priniesť do rôznych nepoznaných končín sveta.
Prosím, podporme jeden druhého. Hnevom, vyhrážaním, ubližovaním nevyriešime nič. Nikdy nevieme, že kto z nás je budúca hviezda a neskôr nám našu pomoc vráti, trebárs miliónovou poukážkou.