michal_botansky_blog_viac.jpg

Chcem od seba viac. Chcem byť lepší ako včera, chcem dosiahnuť viac ako včera. Chcem ukázať tomu chalanovi v zrkadle spred niekoľkých rokov, že sa to dá. Pamätám si dni, keď som si myslel, že je nemožné dostať sa na miesta, kde som dnes. Dnes snívam o miestach, o ktorých ako tak tuším, že by mohli existovať.

Vždy sú okolo ľudia, čo frflú na nás, ako sme vykročili niekam. Aj takí, čo pozorujú, ale aj takí, ktorí sú pri nás veľmi blízko. Je len na nás, koho si pustime k sebe. Môžeme sa učiť od každého to, čím sa chceme stať, či to, čomu sa chceme vyhnúť. Akákoľvek skúsenosť je viac ako dobrá.

Pred časom som v práci skoro dostal do nosa za to, že som niekomu nechcel dať výrazne výraznú zľavu. Ten chlapík bol dvakrát tak veľký ako ja a držal ma pod krkom. Nebolo mi všetko jedno. Nejako som sa z toho dostal. No prišla zmena, okrem behania som sa začal kamarátiť s činkami. Je viac ako isté, ak by som nemal skúsenosť, tak k činkám by som sa veľmi ťažko dostal.

Viem, že vždy tu bude niekto, kto bude silnejší ako ja. Keď bude chcieť, tak mi dá nielen do nosa. Lenže cvičenie by nemalo byť, teda aspoň pre mňa, o tom, kto komu dá silnejšie do nosa, ale skôr o životnom štýle. Je super cítiť sa skvelo, mať energiu, chuť do života a k tomu nevymieňať rifle za väčšie čísla.

Práce je veľa, životné tempo je náročné. Na jednej strane je to skvelé, pretože sa môžeme stať najlepšími. Chcem mať okolo seba ľudí, ktorí ma povzbudzujú, aby som bol lepší. Kritikov a frflošov je neúrekom, aj tak sú to oni, čo zvyčajne robia najmenej. Ak robíme veľa, nemáme čas hádzať kamene po každom psovi, ktorý breše. Jednoducho príde situácia, čas, keď sa rozhodneme, čo si všímať budeme a čo nie.

Mne sa páči, že nie všetko vieme ovplyvniť, no snahu, prístup a kopanie na bránu áno. To ostatné možno nejakou šťastnou náhodou a ten veľký zvyšok je mimo nás. Chcem dosiahnuť viac preto, lebo keď som mal sedemnásť rokov dostala sa ku mne infoška, že môžem mať sny a môžem snívať. Že vraj môžem tie sny aj dosiahnuť. V tom období mali hodnotu sedemnásť miliónov korún. Bolo to maximálne nepredstaviteľné číslo.

Teraz sa cítim, ako keby som stál na tom istom mieste, ako keď som mal sedemnásť. Nevidím ani najmenšiu šancu, že sa mi ich podarí dosiahnuť. Lenže niečo mi našepkáva, aby som spravil ešte jeden krok a potom ešte ďalší. Možno to má byť zmyslom chcieť viac od seba.

Čo je pre mňa viac? To je asi najdôležitejšia otázka, ktorú je potrebné čo najlepšie zodpovedať. Každý má okolo seba sny, predstavy o lepšom živote. Či ide o materiálne, duchovné oblasti života. Ak je to pre nás aj správne, to sa však hneď nedozvieme. To zistíme, až keď sa niečo stane, zvyčajne dobré alebo proste o to prídeme.

Nikdy nezabudnem, keď mi niekto od koho sa učím povedal, že nikdy som si nemyslel, ako ten človek bude chýbať. Tak isto som sám zažil, že mi chýbali veci, ale aj ľudia, od ktorých som prišiel svojou nerozvážnosťou. Ak zajtra príde nepredvídateľná udalosť, jediné, čo máme vždy so sebou, to sú naše poznatky a skúsenosti. Tie zvyčajne zažívame tým, čím žijeme. Nesprávne rozhodnutia nám tak isto mimoriadne pomáhajú v ďalšom pohybe vpred.

Chcem od života viac, pretože sa chcem cítiť dobre, poznať seba, svet, možnosti naokolo. Kúpiť si dobré oblečenie, auto, dom preto, že mám rád dobré veci a nie preto, aby som urobil dojem na sexi kamošku, ktorá po mne tajne poškuľuje. Ja som môj život a mojou povinnosťou je skúsiť, nie všetko. Možno iba niečo a to je jedno z tajomstiev, ktoré ležia pred každým z nás.