O tom ako si všimnúť príležitosť

Sú veci, ktoré máme urobiť rýchlo a potom sú tie, kde máme byť trpezliví. V múdrych knihách sa často píše o tom, že rýchlo by sme mali robiť všetko krátkodobé. Staviť na trpezlivosť je správnejšie z dlhodobého pohľadu.

Premýšľal som, ako sa mi podarilo v práci dostať k príležitostiam. Najskôr som bol presvedčený mojej  nenahraditeľnosti, potom prišlo namýšľanie o dokonalosti. Neskôr uvedomenie, že naozaj som nič nespravil. V týchto chvíľach si uvedomujem, ako tie príležitosti už dávno boli na mojom pracovnom stole, len som si ich všimol a niečo s nimi urobil.

Trvalo a ešte trvať bude pokiaľ sa dostanem na miesta, o ktorých snívam a možno okolo nich niečo aj robím. Zo začiatku som sa bál, že nestihnem nič. Akosi som sa obklopil ľuďmi, ktorí sa smiali mojim snom, mne, tomu, čo robím. Jeden z nich som bol aj ja. Dali mi jasne najavo, že som nikto a ak v rýchlosti niečo nedokážem, tak ma vymenia, vyhodia alebo proste nebude o čom. Nevedel som, čo je správne, stavil som na vzdelávanie a k tomu som hľadal ľudí, ktorí namiesto výsmechu podporia.

Priznám sa, uveriť okoliu nemusí byť najsprávnejšie.  Ešte horšie je ísť sám proti sebe. Veľmi ťažko sa verí v seba, vo svoje sny, keď všetko ide proti nám. Neviem, koľko času som stratil, ani získal. To ukáže história, knihy, filmy a podľa všetkého výsledky, ale aj nesprávne rozhodnutia.

Môžeme byť hocijako dobrí, nemusí sa nám nikdy podariť čokoľvek vytvoriť. Okolo nás sú príležitosti, ktoré niekto už dávno vymyslel. Preto jedno z ďalších tajomstiev života by mohlo byť si ich všimnúť. Nie každá bude tá správna pre nás. Možno nás prinesie k ďalším alebo sa nestane nič. Je viac ako isté, že každá bude chcieť čas, prácu navyše a samozrejme bude treba niečo dať. Možno to budú ľudia z okolia, koníček, dovolenka alebo aj náš celý svet.

Za každou všimnutou príležitosťou sa niečo ukrýva. Chcel by som poznať odpoveď, čo by to mohlo byť ešte pred tým, ako si vyhrniem rukávy. Tak isto by ma zaujímalo, prečo som neuspel tam, kde iní áno. Prečo až dnes si uvedomujem, čo mám na pracovnom stole. Vlastne je to nepodstatné, ten čas uplynie tak či tak a aspoň sa niečomu priučím.