Každý z nás má svoj názor, odskúšané niečo iné. Radíme si, vymieňame názory, poúčame sa, hľadáme odpovede, chceme sa mať lepšie, teda aspoň to tvrdíme. Poznáš ten pocit, keď si zamilovaný, keď si celý deň si nejedol, alebo potrebuješ ísť veľmi na záchod, svet je úplne iný, však? Inak sa pozeráme na svet, ak máme všetko v poriadku a inak, ak nie. Vždy máme dve možnosti, buď sa staneme lepšími alebo sklamanými.

Nech sme na tom akokoľvek, verme, že mnoho z toho, je dočasné, teda pokiaľ s tým nezačneme niečo robiť. Často stačí menej ako si myslíme. Jedna myšlienka, hodina, stretnutie, jeden krok navyše a sme na tom mieste, o ktorom sme ani len nesnívali. So strácaním toho dobrého je to ako s hračkami, ak si ich nevážime, dostane ich niekto iný.

Hovorí sa o tom, že častokrát sa karty vedia nečakane obrátiť. Lepšie povedané, pamätáš, keď si prosil o pomoc svojich kamošov, oni ťa poslali kade ľahšie? Teraz oni chcú pomoc, peniaze, radu, riešenie, čas od teba. Preto si dajme pozor, koho odmietame, komu sa smejeme, koho podceňujeme.

Neverím na “len tak” pomáhanie. Všetko, čo robím vedome, robím to ako moju investíciu do budúcnosti. Ak ťa púšťam na križovatke, či podržím Ti dvere, robím to preto, lebo to chcem urobiť, možno ty mňa nabudúce pustíš na križovatke, keď sa budem ponáhľať za svojou frajerkou na večeru.

Život je záhadný, skladá sa z milión maličkostí. Našou povinnosťou je ukázať svetu, že sme tu a môže s nami počítať. Ukážme ako sme pripravení isť o level vyššie. Preto sa postavme z gauča, vyhoďme zo seba svoju obeť a začnime byť víťazmi. Najskôr prekonávajme samého seba, až potom všetko ostatné. Len prosím ťa nepovedz: “OKI, zajtra sa na to pozriem.”