V pondelok skoro ráno som šiel na pravidelný beh, po ceste som stretával ľudí, ktorí išli do práce. V duchu som si hovoril, aké je parádne, že takto skoro chodia do práce. Vlastne, obetujú vlastné ranné pohodlie, teda svoj čas, zodpovedne každé ráno sa hlásia v práci. Moju pozornosť som nastavil, aby si všímala a chválila to, čo si dokáže všimnúť, aj keď hneď nevidím všetko, čo je za tým. Po chvíli mi došlo, že tu ide viac o mňa, ako o nich.

Všímam si ľudí okolo mňa, ich prácu, usilovnosť, odvahu, bojovnosť, ťah na bránu, snahu dosiahnuť niečo. Na strane druhej, seba ignorujem, hovorím si, ako som sa mal lepšie snažiť, som na seba prísny, samozrejme, vôbec sa nepobúcham po ramene, ako dobre som to vymyslel, či urobil.  Mám zo seba pocit, že ak spravím čokoľvek parádne, ako keby to nebolo mojim pričinením, ale skôr niekoho druhého. Lenže, keď niečo pokašlem, tak výčitky jednoznačne smerujú mne.

Pravdou je, že niekedy sa prichytím, že mi záleží na názoroch ľudí, aby som sa páčil. Aj preto som na seba prísny. Chcem, aby moja snaha, prístup, ale aj výsledky boli čo najlepšie. Do istej miery je to obrovská škola, lenže tá istá škola ma aj obmedzuje, lebo chcem, aby ma mali radi, a tak trochu zabúdam byť sám sebou.

Som aj za sebca. Chcem byť najlepší, mať najlepšie výsledky, prácu, postavenie, život. Je to mojou súčasťou, možno je to moja namyslenosť, ego alebo aj chuť niečo vybudovať. Otvárajú sa mi týmto dvere k novým príležitostiam. Lenže, tak isto mnoho iných dverí sa predo mnou zatvára. Spoznávam druhých ľudí, ale strácam prvých.

Rád podporujem druhých ľudí, povzbudzujem, zatlieskam, nikdy neviem, ako môže pár úprimných slov toho druhého naštartovať k lepším výkonom. Tak isto sa snažím nájsť správny vzorec na podporu seba. Ide mi o vytvorenie akéhosi prostredia, kde budem vedieť porozumieť situáciám, v ktorých sa mám zlepšiť, zároveň podporiť, aby som skúsil ešte raz, bol odvážnejší a trebárs podstúpil riziko novej príležitosti.

Podľa všetkého je dobré niekedy povoliť, inokedy pritiahnuť život, jeho okolnosti, snahu, seba. Každý je v niečom dobrý. Chyby, neúspešné pokusy sú podľa všetkého súčasťou. Tie by nemali byť v žiadnom prípade nijakým našim vnútorným obmedzením. Práve naopak, mali by sa stať akýmsi kontrolným bodom. Kde sa buchneme po ramene a budeme pokračovať ďalej alebo pôjdeme iným smerovaním.

Povedať si, ako sa veci v skutočnosti majú, mať jasný cieľ a aspoň sa pokúsiť vykročiť napriek okolnostiam, pocitom vpred, by mohol byť jeden zo spúšťacích vzorcov aj životného úspechu. Ešte mnoho dní sa budem musieť pritlačiť k vyšším výkonom, či isť na čas na druhú koľaj, aby som sa uspokojil, že aspoň som sa pokúsil. Ak budem na seba príliš tvrdý, viem že príde deň, keď nebudem môcť isť ďalej. Nech budem seba akokoľvek podporovať, príde čas, keď môj hlas nebude stačiť. Možno práve preto podporuje a vyzývam druhých k činom, aby jedného dňa niekto spravil to isté pre mňa.