V prvom rade to, čo robím, je, že ukazujem prírodu, hory na cestnom alebo horskom bicykli u nás v okolí. Robím to preto, že keď som začínal, nepoznal som nikoho a ani som nevedel, kam mám ísť. Netušil som, ako to celé funguje. Kde sa môže ísť a kam nie. O technickej stránke som netušil taktiež vôbec nič. Dnes vidím, že ďalší ľudia začínajú s bicyklom a vstupujú do tohto krásneho sveta.

Po ceste som stretol niekoho, kto mi povedal: „Foť, daj fotky on-line, pridaj k nim popis a mapu. Ľudia sa začnú k tebe pridávať.“ Toto mi otvorilo oči.

Po krátkej chvíli som zrazu nebol sám. Prišli ľudia, čo mi ukázali miesta, dali tipy. Rozbehol sa nový cyklosvet pre mňa. No a to nebolo všetko.

Prišla prvá správa, či si spolu pôjdeme zajazdiť niekam. Neskôr ďalšia. Zvyšok je už história. Teraz som tu. Je naozaj pekné, že cyklistika spája ľudí. Na ulici, keď kráčame vedľa seba, sa nepoznáme. Zrazu vďaka sociálnym sieťam sa spoznávame, pretože máme rovnaké koníčky.

To, čo robím, prináša postupne ovocie. Ľudia píšu nielen aby sme spolu jazdili. Posielajú svoje trasy, pýtajú sa na úseky, tipy, skratky, terén. Podarilo sa nastaviť dokonca na fotkách GPS. Keď si niekto pozrie moje mapy, kadiaľ jazdím, tak mu na počítači presne zobrazí miesta, ako to tam vyzerá.

Takéto vychytávky pomáhajú pri plánovaní trás. Lebo nie vždy sa dozvieme, aký je tam povrch, okolie a či je to vôbec priechodné.

Tým, že prezentujem región, trasy a dávam dokopy ľudí. Tak nie každý tomu aj rozumie, čo robím. Nie každý potrebuje vidieť moje fotky, trasy alebo inšpiráciu. Je to však v poriadku. Pre mňa je to spôsob ukázať miesta, ktoré sa oplatí vidieť.

Nastavil som si pravidlá, s kým jazdím, ako jazdím a kam jazdím. Mne to tak funguje. Okolo mňa sú hlavne ľudia, s ktorými si rozumieme nielen jazdením, ale aj po ľudskej stránke. Ďalší sa postupne pridavajú.

Som vďačný, že máme sociálne siete a spájajú nás. Dodnes jazdilo so mnou kopa ľudí. Z toho je 99 % z internetu. Áno, stojí to úsilie, čas, editovať videá, triediť fotky, vytvárať popisy, odjazdiť dačo. No a hlavne to celé žiť. Ono nie všetko vidieť zvonka.

Pre mňa je cyklistika krásny šport, hlavne horská. Naozaj vie dať človeku veľa. Nielen pocit dovolenky, tréning, kondičku, psychickú a fyzickú oddanosť a vie spojiť s ľuďmi, čo majú podobné záujmy.

Chcem, aby ľudia, čo jazdia so mnou, mali dobrý pocit, videli kus sveta, možno aj nového, a mali na tvárach úsmevy.