Michal Boťanský

“Človeče to dnes ako vyzeráš? Aký to máš účes? Hm a to oblečenie, sako si zobral otcovi? Topánky zaprášené a špinavé? Dnes sa mäso neseká, zapni si predničku.” kričí kamoš z diaľky. Určite nič podobné sa nikomu nestalo. Si predstavme na sekundu, že stalo. Ideme na najdôležitejšie pracovné stretnutie, alebo pohovor. Ako by sme sa cítili?

Teraz opačne, máme to najlepšie možné auto ako chceme mať, skvelé oblečenie, vyzeráme a pôsobíme naozaj senzačne a ideme na to najdôležitejšie stretnutie na svete. Len hups maličkosť, cítime sa úplne pod psa. Naša nálada je mrzutá.

Obe situácie môžu spôsobiť zbytočné nepríjemnosti nám, alebo ľuďom okolo nás. Chceme vyzerať až moc dobre pred druhými. My chalani sa hráme na pánov dokonalých, baby zakrývajú svoju dokonalosť mejkapmi, gélovými nechtami, umelými mihalnicami. Aká si tenká hranica existuje byť skutočným.

Ako ma vníma okolie? Ako sa vnímam ja sám? Ten batoh ktorý nosím je cool? Kravata je, je dnes in? Oblečenie, vlasy, zuby, nechty, držanie tela, úsmev, vôňa, iskra v očiach. O tom sú výzor, myseľ, emócie. Pýtajme sa seba, pociťujme:

Výzor: Čo si všímame na druhých ako prvé? Každý z nás je odlišný. Niekto si všíma úsmev, nechty, pery, zuby, oči alebo úsmev. Čo oblečenie? Hrá dôležitú úlohu, či akokoľvek oblečený? To čo nosím na sebe, cítim sa v tom dobre a pohodlne? Ľudia v mojom okolí sa na mňa usmievajú, cítia sa pri mne dobre, keď mám oblečené to alebo to? Oblek, rifle s mikinou či šortky s voľným tričkom? K tomu, každodenná očista tela, zubov, nechtov (aj na nohách).

“Tvoje okolie(kamoši, rodina), ťa začne brať až vtedy keď uvidia na Tebe zmeny.“

Myseľ: Nie som zástancom swat analýz, ani ničoho podobného. Určite je to dobré. Najlepší spôsob podľa mňa ako spoznať seba, je vykonávanie práce – činnosti / nemyslím zamestnanie/ Môj vzorec na spoznanie seba je: (idem von + driem)  – rozbíjam = pozriem čo som spravil dobre a to zopakujem.

Moje  silne stránky?  Keď som dobrý v útoku a viem dávať góly, nepôjdem predsa do brány. “Všetky cesty sú správne, no nie každá bude fungovať pre mňa – Gary Vaynerchuk”. Koho počúvať,  koho nie? Vzdelávanie, reč tela, sebavedomie, energia, presvedčenia, mnoho maličkostí je v hre. Nie len to čo robíme, ale aj ako to robíme. Obrovský podiel na  nastavení mysle má emočná inteligencia.

“Najdôležitejšie je aby sme dreli na sebe a zároveň v tom istom čase na svojom biznise.”

Emócie: Predstavme, že každé ráno si budeme opakovať svoje úspechy, ktoré sme dosiahli, pridáme k tomu kopu pozitívnych emócii. Všimnime si po krátkom čase  zmenu. Venujme sa svojím emóciám. Neberne nič osobne, veď predsa nikto nám nechce ublížiť. Ovládanie svojich emócií je jedná z najťažších úloh v našich životoch. Nie, nie žiadna bezcitnosť, ale primerané reagovanie na rôzne situácie. Počúvanie svojho srdca, žalúdka, či vnútorného hlasu je prepojené k emóciám. Urážanie, nadúvanie, či zdravá žiarlivosť to nepatrí do našich životov. Zbytočne sa tým ubíjame.

“Môžeme si prečítať Vaynerchuka Gageho, Bransona, vo svojej podstate nás vyžívajú, aby sme sa stali veľkými a dreli na sebe, či na svojich snoch”

 

Otázky, nedokončené myšlienky, mnoho priestoru naokolo. Zoberme si minútu, alebo dve a premýšľajme čo funguje nám a to robme, tvorme.

Ahoj, vieme sa stretnúť v stredu, alebo v piatok? Vyhovuje ti to doobeda, alebo poobede? Dohodnutie stretnutia patrí k najdôležitejším zručnostiam v našich životoch. Stretnutia jeden na jedného, pracovné, súkromné to všetko má významnú úlohu. V dnešnej dobe sa nám naskytujú rôzne vylepšovanie formy stretnutí. Stretnutie osobné bude aj v budúcnosti jedno z najdôležitejších kameňov úspechu. Podanie ruky, vôňa človeka a možné trapasy ako je rozliaty čaj, či rozbitý pohár, to všetko je súčasť osobných stretnutí.

Si predstavme, že sme na stretnutí, oslovujeme jedeného, či dvoch ľudí zároveň. Zatiaľ čo novodobý svet ponuka možnosti ako osloviť ďalších ľudí, takým spôsobom, že nemusíme byt pri tom.

Dnes je nevyhnutnosťou byť v on-line svete. Prezentovať sa, svoje služby, produkty, či svoje hobby. Väčšina z nás ma mobilný telefón, tablet a notebook. Návštevnosť Internetu cez mobilne zariadenia sa každým dňom zvyšuje. Komunikácia, surfovanie, vyhľadávanie, prispievanie, alebo aj krátenie času, možnosti je tam mnoho.

Mnohý z nás sú odborníci vo svojich profesiách. Máme rôzne skúsenosti, zážitky, ale aj cenné informácie. My si tieto informácie najčastejšie vymieňame s našimi kolegami, často krát zbytočne. Zatiaľ čo tam vonku sú ľudia, ktorí hľadajú možno práve tie naše vedomosti. Sociálne média sú jeden z ideálnych spôsobov ako pravidelne prispievať do on-line sveta. Vďaka nim vieme pohodlne z akéhokoľvek miesta osloviť svojich známych, neznámych alebo úplné náhodných ľudí. Zjednodušujú komunikáciu, pomáhajú nám osloviť potenciálnych zákazníkov. A ak si ich správne nastavíme, vedia za nás aj pracovať. Nevyhovárajme sa že nevieme ich používať. Veď aj auto sme nevedeli riadiť, preto sme šli do autoškoly.

Prispievanie, nás naučí mnohým maličkostiam. Utriedime si v hlave myšlienky, naučíme sa pravidelnosti, zistime čo prispievať. A nezabudnime si prepojiť sociálne média s vlastnou internetovou stránkou: www.menopriezvisko.com

Pravidelne dokumentovanie našej práce a koníčkov, vytvára náš vlastný on-line príbeh. Možno ten náš príbeh, inšpiruje človeka, ktorý zmení svet.

🇸🇰 je to jednoduché. Žiadne filozofovanie, žiadne prázdne slová. Učíme sa tým, že “to” robíme. Chceme byť skvelí v predaji? Poďme von a predávajme. Chceme byť výborní vo fotografovaní? Zoberme fotoaparát a urobme stovky záberov každý deň. Chceme vedieť viesť ľudí? Buďme im príkladom. Práca, práca, práca. Práca na našich snoch a samých sebe. Nie som fotograf, filozof, ani realitný maklér. Rád fotografujem, rád píšem príbehy zo svojho života, budujem svoje impérium, budujem seba. Tu zaznamenávam svoje cesty k mojím snom a víziám. Chcem vyhrať, dávam do toho všetko. Inšpirujem mojím príkladom. Varovanie: Len sa neprebuďme v šesťdesiatke,  neľutujme to, čo sme mohli urobiť pred 30, 20, 10 rokmi. Ako väčšina našich rodičov, či starých rodičov. Prosím riskujme, pracujme na sebe a nasledujme svoje sny.

Príliš veľa motivácie, syndróm vyhorenia, ľudia okolo nás, osobné neúspechy, ľudské potreby – toto všetko nás ovplyvňuje. Neskôr sa prichytávame nad myšlienkami: “ už mi to nejde ako pred tým” “môj tím nepracuje tak výkone” “chyba je tam a preto to nejde”  Nie vždy prichádzajú odpovede, ktoré hľadáme. Častejšie sú negatívne pocity, v horších prípadoch bloky. To je jeden z dôvodov pre ktorý opúšťame prácu, životných partnerov, seba.

Je dobre poznať svoje slabé stránky, aspoň z časti. Tak isto je dobre poznať svoje silne stránky, čo nás posúva v pred, samozrejme je skvelé vedieť čo chceme. Ak nevieme je prirodzené hľadať to čo chceme. Rozprávanie o dôvodoch pre ktoré sme zaseknutí na mieste, či rozprávanie o tom ako nerobíme desať ale dve činnosti naraz. Je brzdenie seba samých. Žiadne motivačne kecy, aj keď občas sú dôležité.

Bavme sa o tom v čom sme dobrí, aká je situácia ktorú sme vytvorili, pozrime sa na ňu skutočne, no nie horšie ako je.

Ak vidím za barom sexi babu, tak ju oslovim a pozvem na kávu, vtedy premýšľam len nad mojimi silnými stránkami, ak by sa objavila aká kolvek pochybnosť, nemusela by prijať moje pozvanie na kávu.

Stop rozprávaniu v čom sme zlí, čo nám nejde, prečo potrebujeme prísť na dôvod pre ktorý je to tak. Záhada je v tom že každému z nás funguje niečo iné. A tomu sa venujme. Robme to čo nás baví, či robí nám radosť.

Nehľadajme dôvod pre ktorý to nejde, ale hľadajme dôvod pre ktorý nám to robí radosť.

Stretávame sa s rôznymi ľuďmi, ktorý zažívajú svoje príbehy. Mnohé sú inšpiratívne, alebo poučné. Niektoré z nich si zoberieme k srdcu, na iné časom zabudneme. Máme svoj vzory, obdivujeme práce iných. Ako si zabúdame, bojíme sa, vyhovárame sa, nechce sa nám tvoriť, robiť to naše. Ísť za svojimi snami to je najčastejšie podnikanie. Vytvárať pracovne miesta, spájať, najímať si lepších ľudí od seba, mať niečo svoje. Byť dnes už iba zamestnaný je príliš veľké riziko.

Je toho dosť čo je dôležité v našich životoch, ak sa budeme baviť o živote konkrétne. Všetko začína sen, nájdenie toho čo nás baví. To je kam by sme mali smerovať. Počúvanie samého seba, žalúdok, srdce intuíciu, vnútorný hlas, hoci ako to nazvime, len nechoďme proti sebe. Možno na malú chvíľu vzdať sa dočasných potešení dovolenky, super auta, útulného bývania, možno aj tej sexi frajerky, ktorá nás ťahá po výletoch a odoberá našu pozornosť od toho, za čím ideme. Zmieriť sa s tým, že sme často sami. Neskoré nočné príchody domov. Požiadať rodinu alebo frajerku o čas, predstaviť im čo ideme robiť, požiadať ich o podporu, o vytvorenie zázemia. Dôvoď pre ktorý to robíme, vykonávame, tvoríme. Sem tam sa pochváliť výsledkami. Mat človeka s ktorým sa otvorene porozprávame o ceste ktorou ideme – mentora, kamoša, uja. Človeka, ktorý nám ukáže príležitosti, drží nad nami ochrannú ruku v dobrom aj v zlom. Vedieť koho, čo počúvať. Viera v niečo a hlavne v seba. Ísť s kamošmi na pivo. Vedieť povedať nie. Každý nemôže byť náš klient, či člen tímu. Treba na rovinu povedať, čo vieme a čo nevieme spraviť. Riskovať, usmievať sa a mať odvahu ísť za tým svojím.

Najlepšie na tom je to, že o tom premýšľame a preto uspejeme.

Poskytujeme pre ľudí pod jednou strechou služby v oblasti kúpy bývania a finančného plánovania. Aby na našej centrále “vybavili” toto všetko. Predaj domov a finančné plánovanie je pre mňa “beh na dlhú trať”. Deň za dňom tvoríme našu vysnívanú centrálu baví nás to, tešíme sa z toho čo robíme.

Po večeroch sa venujem písaniu článkov na mojej stránke a sociálnych médiach o tom čo ma zaujíma, čo robím, čo si všímam, čo sa učím. Rok som to odkladal, vyhováral som sa na to, že potom keď bude viac času, keď sa naučím písať, keď sa rozbehnú reality a finančné plánovanie. Zaplatil som si kauča povedal mi, že na čo čakám? Opýtal sa ma otázku, ktorá to zmenila: “Čo keď práve ja napíšem článok, ktorý inšpiruje človeka, ktorý zmení svet? Čo keď, práve ja vďaka môjmu článku ušetrím alebo zarobím balík peňazí môjmu kamošovi?”

Odvtedy si každý večer nájdem čas, aby som sa mohol venovať písaniu. Najlepšie na tom je to, že vidím svoj posun. Dokumentujem svoju cestu. Možno inšpirujem práve Teba k tomu, aby si si našiel pol hodinu večer a robil to čo Ťa napĺňa.

Správne otázky a zrkadlo, môžu spôsobiť “zázraky”

Z času na čas si sadnem bokom. Premýšľam čo sa stalo za posledné obdobie, čo sa zmenilo. Premýšľam nad ľuďmi, ktorí prišli, ktorí odišli a ktorí zostali. Premýšľam, kde som bol pred rokom, dvomi. Hľadám záchytné body, čo mi priniesli, čo odniesli. Zamýšľam sa nad svojou víziou. Pozorujem svoju cestu. Premýšľam o tom, kedy pritlačiť, kedy nechať voľnejší priebeh. Premýšľam o tom, kto stojí pri mne, od koho sa učím, to čo robím, premýšľam koho učím. Premýšľam, či každý deň tvorím, nechávam za sebou odkaz, aby som o 20 rokov mohol pozrieť späť a vidieť mladého muža ktorý je na ceste za svojimi snami. Potom sa jednoducho postavím a ďalej pokračujem.