Cesta Poznania

Kritizovanie

19. február 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Často sa rozhodujeme zo strachu, a ten nás núti robiť veci pod tlakom, ktorý nie vždy skutočne aj existuje. Rozhodnutia, ktoré takto vznikajú, môžu viesť k úspechom, ale tak isto aj zlyhaniam. Čoraz viac si začínam uvedomovať, že nesprávne rozhodnutia sú v našich životoch kľúčové. Takže čím viac nesprávnych rozhodnutí v živote urobíme, tým je väčšia šanca, že uspejeme.

Nesprávne rozhodnutia sú voda na mlyn pre naše okolie. Všetci sme majstri na život druhých. Polemizovať o tom, ako by sme to robili my, je iba teória, akési vyrozprávanie. Ak chceme dať “radu, vychytávku či vylepšovák”, pred tým, ako ju vypustíme z úst, naozaj sa presvedčme, že poznáme všetky okolnosti. Aby to, čo budeme rozprávať nebola len hra nášho ega. Chyby sú dôležité. Ľudia, ktorí dosahujú svoje sny jednoznačne tvrdia (aspoň veľká časť z nich), že bez chýb by sa nikam nepohli. Našou úlohou je podporovať, nie podkopávať druhých.

Neznášam kritizovanie. Sem-tam sa stane, že niekto sa do mňa naváža a chce mi nanútiť ten jeho pohľad, názor , alebo že by som mal vypočuť názor druhého a aby som si dal konečne povedať. Počúvam ľudí, čítam ich komenty, poznámky, to, čo hovoria a všímam si to, čo robia. Spätná väzba sa dá povedať aj diplomaticky bez toho, aby bolela, či zasiahla miesta, odkiaľ vyráža vášeň, energia pre vec, ktorú sme zapálení. Chyby sa stávajú, robíme ich neustále a všetci. Či sú to nepodstatné maličkosti alebo väčšie zlyhania. Preto som presvedčený, že akákoľvek činnosť začína skúšaním a obrovským množstvom nesprávnych pokusov.

Často sa stáva, že po vojne sme všetci generáli. Naozaj si musíme uvedomiť, že nemáme kľúče od tohto sveta. Sme odborníci len v určitých konkrétnych oblastiach, ktoré sme na vlastnej koži prežili, či zažívame. Ak nepoznáme všetky okolnosti, vnímame len svoj názor, pocity, emócie, pozeráme sa na situáciu zo svojej strany. Mali by sme pre dobro sveta radšej držať jazyk za zubami.

Kritizovanie zabíja sny, vízie, rozhodnutia, prácu, nás, svet. Preto mnoho z nás sa ani len neodváži čokoľvek vytvoriť, či vykročiť do neznáma a už vonkoncom nevyzerať pred svetom ako začiatočník. Takže ak si myslíme, že kritika posúva, sme na veľkom omyle. Ak by kritika bola dôležitá, tak už mnoho kritikov by malo oslavné sochy či pamätníky.

Spätná väzba je dôležitá, ale nezabudnime si ju brať od tých, od ktorých by sme si šli po radu, lebo ten zvyšok možno naozaj ani len netuší. Prosím, nekritizujme, podporme a ak sa nám niečo nepáči a nevieme to zmeniť, jednoducho sa na to vykašlime.

Pozornosť

12. február 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Neznášam predajné techniky a už vôbec žiadne nahováranie druhých o tom, aká je moja služba alebo produkt najlepšia na svete. Mojou povinnosťou je ísť von a dať svetu vedieť, čo robím. Možno budem chvíľu za blázna, lenže skôr či neskôr ľudia sami rozhodnú, či budú chcieť kupovať odo mňa.

Tým, že pracujem na projektoch, ktoré vyrastajú z papiera, často sa stalo, hlavne na začiatku, že okrem projektu sme nemali žiadnu inú dokumentáciu na prezentovanie. Aj preto som zistil dôležitosť rozprávať výhody, ale aj nevýhody ponúk. Samozrejme je nutné rešpektovať, že nie každý ma vyvinutú predstavivosť v tej danej oblasti. Preto je dôležité priniesť na stôl čo najviac možných informácií. Teda aspoň u mňa to tak je. Dnes už máme okrem projektov, fotky, ale aj videá jednotlivých častí. Našou práca je poskytnúť čo najviac informácii, čo najlepšie im asistovať pri rozhodovaní a priniesť výsledky všetkým stranám.

Lenže bez predaja by sme sa nemohli posunúť ďalej. V akejkoľvek činnosti je predaj palivom. Je dôležitý asi tak ako kyslík pre naše životy. Predávame sa všetci, aj keď možno si to neuvedomujeme. Čím lepšie sa predáme, tým máme lepšiu šancu dosiahnuť náš vysnívaný život. Predávame sa rôzne, tým čo hovoríme, čo robíme, ale aj tým, ako pôsobíme na druhých. Veď kto nemá rád usmiatych ľudí, ktorí vedia rozprávať vtipné príhody, dodržia svoje slová a ešte aj vedia tvoriť?

Najdrahší artikel dnešnej doby je pozornosť. Takmer všetci po nej tužíme. Mnohí sa ju snažíme vyvolať našimi produktmi, službami, krásou či rebelovaním. Jedni z nás ju vyhľadávajú aktívne, druhí po nej tajne túžia a malá hŕstka ľudí nechce s ňou mať nič spoločné. Bola tu vždy, len dnes má obrovskú cenu ako kedykoľvek predtým. Chceme zaujať partnera svojich snov, získať prácu, stať sa hviezdou, či len mať pokojnejší život. Pozornosť predáva.

Mnohí z nás zlepšujú životy druhým, len žiaľ robia to na mikro úrovni. Lenže, ak nedáme svetu vedieť o nás, skôr či neskôr budeme nahradení niekým iným, alebo zanikneme. Takmer hocikto dokáže obrovské činy, ak povie celému svetu, čo robí a získa si jeho pozornosť.

Vedieť zaujať a upútať pozornosť len raz nestačí. Aj preto firmy investujú obrovské prostriedky na sebaprezentáciu či tvorbu obsahu pre svojich klientov, ale aj tých nových. Je to každodenná práca, ktorá ak raz skončí, podľa všetkého bude znamenať zánik. Pozornosť nestojí len obrovské prostriedky, ale aj taktiež mnoho úsilia. Televízia, magazíny, noviny, rádio, dnes hlavne on-line svet nám ju vedia rýchlejšie priniesť, ale aj odniesť.

Pútanie pozornosti má aj negatívne stránky, môžeme prísť o súkromie, ak nesprávne odhadneme, kde je hranica publikovateľnosti či rozprávania príbehov z našich životov. Je úplne v poriadku nepútať na seba pozornosť a taktiež nezaujať druhých. Je na každom z nás, či chce žiť život v úzadí alebo sa chce pokúšať o verejný život. Súčasťou pokusov sú aj roky nepoznania, nesprávnych rozhodnutí a neúspechov. Dobrá správa je, že takéto roky nás posúvajú k takým, ktoré sme ešte nezažili.

Zažil som pozornosť vďaka vystupovaniu v televízii, natočili sme video, ktoré vyletelo na sledovanosti (LINK TU). Ľudia ma spoznávali na ulici, ukazovali na mňa, hovorili o mne. Tí odvážnejší sa aj prihovorili. Bolo to príjemné pohladkanie ega. Zatiaľ ani len netuším, aké je to byť slávnym. No čo tuším, že každý deň sa pokúšam osloviť svet mojou prácou, tvorbou. Sú dni, keď dostanem srdiečka, ale sú dni, keď si ma nikto nevšimne.

Pracovné schôdzky či chodiť do práce dnes už nestačia, existujú mnohé vychytávky, ktoré vedia pracovať za nás. Preto vidím obrovskú príležitosť v tvorení a získavaní pozornosti v on-line svete. Pre niekoho to môžu byť odborné témy, vzdelávanie, ale samozrejme patrí sem aj zábava. Možností máme mnoho. Pracovať môžeme z pláže, z terasy či chaty. Stačí vytvoriť produkt, službu a povedať o nej. Možno to bude prepadák, možno práve z nás sa stane najbohatší človek v rodine a nie len materiálnymi prostriedkami.

Mám rád, keď sa ľudia rozhodnú sami, či už s tým že si tľapneme alebo sa v dobrom rozídeme. Tak isto mám rád, keď vyvolám pozornosť a zaujmem mojou prácou alebo videom, článkom či príspevkom. Vyvolanie pozornosti a zaujať svet je súčasťou mojej práce. Baví ma to, vďaka tomu spoznávam ľudí, ktorých som pred tým nepoznal, prináša to k novým zážitkom, pohľadom a samozrejme niečo nové sa naučím.

Ako začať? Skúsme tým, že začneme ukazovať svetu, čo robíme a to, čo nás baví. Ostatné sa naučíme po ceste.

Pracovné schôdzky

5. február 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Neznášam mať plný diár a desiatky pracovných schôdzok za deň. Dva-tri dni v kuse lietam, lenže ďalšie pracovné dni nedokážem robiť nič. Hľadám spôsob, ako dobiť energiu. Vtedy sa uťahujem do kúta a chcem byť sám. Keď mám pracovné schôdzky, nedokážem sa venovať iným činnostiam.

Stav tvorby je pre mňa dôležitý. Ten pocit, ktorý sa dostaví hneď po vytvorení videa, článku, predaja, vykonanej práce, porade s tímom, nájdenie riešenia či po prekonaní vlastného strachu, to ma posúva vpred k ďalším krokom. Mám rád, keď sa musím prekonávať, organizovať, plánovať, vytvárať a pracovať na tom, čo ma baví. Je dobré vedieť, čo posúva vpred a čo má opačný efekt.

Tým, že dnešná doba poskytuje mnohé vylepšenia, dostávame sa do pozície, že za menej času stihneme viac. Teda, ak pochopíme, ako všetko funguje. Zo začiatku sa môže zdať, že je toho oveľa viac, lenže hneď ako si nájdeme spôsob, ktorý vyhovuje nám, všetko sa zmení. Nezabudnime, nové vylepšováky sa je potrebné naučiť používať. Najjednoduchší spôsob je tu (odkaz).

Čo sú tie vylepšováky?
+Vlastné on-line portfólio – miesto, kde ukazujeme, na čom pracujeme
+ vlastný blog – miesto, kde zverejňujeme svoje názory, pohľady, myšlienky, vízie
+ vlastná šou – krátke videá, v ktorých ukazujeme našu prácu, život
+ podcasty – zvukové záznamy našich rozhovorov
+ sociálne siete – miesto, kde pútame pozornosť, spoznávame nových ľudí
+ programy, aplikácie, úložiská na zefektívnenie práce
+ mobilný telefón – nahrávacie štúdio, skener, merač takmer všetkého, s internetovým pripojením neobmedzených možnosti

Týchto pár slov má slúžiť na pripomenutie, že to, čo nosíme so sebou vo vrecku alebo v kabelke, nie je len na flákanie, zábavu, ale aj na vytváranie príležitostí, hodnôt a možností dať o sebe vedieť ďalším. Pretože možno tam vonku je niekto, kto práve hľadá to, čo máme my.

Mať pracovné schôdzky dnes už nestačí, no sú stále dôležité. Mnoho príležitostí si práve na pracovných schôdzkach vydiskutujeme. Tak isto je dôležité používať vychytávky ako sú: vlastný blog, sociálne siete, vlogovanie, aplikácie na zefektívnenie práce. V neposlednom rade, ak pochopíme ich silu, môžeme pracovať trebárs aj z pláže. Nezabudnime, že svet napreduje neustále a možno by bolo s ním napredovať taktiež.

Rýchlo alebo pomaly

29. január 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Pri jednom z pracovných rozhovorov som si uvedomil, že chalan o generáciu skúsenejší premýšľa, koná úplne odlišne ako ja. Hrá všetko bez rizika a na istotu. Vôbec nechce ísť von so svojimi nápadmi, jeho taktika je jasná, vydržať, veď nejako sa dostanem k cieľu. Sem-tam spraví niečo navyše.

Rýchlosť, pomalosť, generačné rozdiely, myšlienkové vzorce, viera, poznatky a kopa pokašlaných pokusov, pošramotené sebavedomie a v horšom prípade rozkopané ego. Samozrejme, prehry bolia, len ak prestaneme, tak sa nedostaneme nikam. Neviem, čo je správne pre každého, ale ničnerobenie, nekonanie a ešte k tomu neprispôsobivosť, zatvorené myšlienky môžu byť mimoriadne nebezpečné.

Mnohí z nás sa vždy budú pozerať na mincu zo svojej strany. Chodíme do práce, všade samé účty, navádzanie, aby sme kúpili lepšiu dovolenku, produkt, auto, bývanie, veci a ešte od nás chce niekto, aby sme chápali toho druhého. Uff ,tak to asi nie.

Životné tempo máme nastavené dnes vo vyšších obrátkach, na druhej strane sme obklopení technológiami, ktoré nám zjednodušujú naše každodenné kroky, pohyb, prácu, život. Lenže nie každý z nás je ochotný prijať nové “vychytávky” dnešnej doby. Lepšie povedané, mnohí z nás ani len netušia, že tam vonku je “niečo”, čo by mohlo zjednodušiť naše životy.

Informácií je tak veľa, že orientácia v nich nie je jednoznačná. A stále platí, to, čo bude fungovať nám, tým druhým nemusí alebo opačne. V každom prípade, odmietanie alebo skákanie od vychytávky za vychytávkou môže spôsobiť zrútenie (nášho vlastného) systému. Pohybujeme sa obrovskou rýchlosťou, byť na všetkých miestach naraz chce obrovskú dávku rozvahy, plánovania, skvelý tím okolo seba a schopnosť filtrovať informácie.

Každá generácia je niečím špecifická. Priniesla do svojej doby “vychytávku”, ktorou ovplyvnila životy ďalších generácii. Preto platí, že skôr narodení majú skúsenosti a tí neskôr narodení majú iné pohľady. Je nevyhnutné spájať sa a nie súperiť. Tam vonku je mnoho príležitostí, aby sme si každý postavili svoj mrakodrap bez toho, aby sme si museli brať navzájom tehly.

Naozaj neviem, či je život krátky, pomalý, dlhý alebo neviem aký. Ale čo začínam ako-tak tušiť, že je mojou povinnosťou jednať, pohybovať sa, stúpať vedľa, robiť chyby, kaziť, to je jediný spôsob, ako sa posuniem dopredu.

Mnohí z nás nemáme ciele, bojíme sa výziev, hráme na prežívanie a už vonkoncom sa nepohybujeme za naše hranice možnosti Možno nám nechýba motivácia posunúť sa vpred, ale skôr sa pohybujeme v móde prežitia. To nás stojí obrovské sily a nedokážeme sa vytiahnuť vpred.

Prosím, nežime rýchlo a už vonkoncom nie pomaly. Nájdime si svoju vlastnú rýchlosť, je úplne jedno, aká generácia sme. Možností máme všetci a možno stačí, keď začneme tu (ODKAZ)

Nepodstatná úloha

22. január 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Áno, viem že je to dnes ťažšie a že je málo času. Tlak je obrovský, tempo neúnosné a nie je možné všetko urobiť na sto percent. Lenže tak ako je mnoho životných situácií ťažkých, tak tie ďalšie poskytujú výhody, vďaka ktorým žijeme životy podľa seba. Taktiež vždy tu bude niekto, kto na nás bude ukazovať prstom preto, lebo niečo robíme inak, alebo nerobíme.

Jedna z najkrajších, zároveň najťažších prác je pracovať s ľuďmi. Za seba poviem, mám šťastie a ako tak začínam vnímať, chápať, že mať okolo seba parťákov, s ktorými ťahanie za jednu stranu povrazu, prináša neskutočné životné výsledky, výhody, benefity, skúsenosti, poznatky, ale aj osobnostný rast všetkých zúčastnených. Však iba pod podmienkou, že na seba zoberieme zodpovednosť a úlohu lídra.

Líder je pre mňa človek, ktorý pracuje, hľadá, vyzýva a asistuje druhým na ich ceste stať sa lídrami. Vidí ľudí na miestach, o ktorých často oni nevedia, že by mohli existovať. Pozor, nemýľme si lídrovanie so šéfovaním, sú to dve odlišné pozície. O lídrovaní nájdeme mnoho kvalitnej literatúry a tak isto mnoho materiálov v on-line svete. My sami si môžeme vybrať štýl, ktorý nám bude vyhovovať najviac, no cieľ je pri každom rovnaký: vytvárať lídrov.

Líder je istým spôsobom každý z nás. Otázka je, či si to uvedomujeme a či s tým aj chceme niečo konkrétne urobiť. Lebo môžeme byť generál, ale len samotná pozícia nám víťazstvá neprinesie. Za každým víťazstvom je kopa odrobenej práce, milión nepodstatných maličkostí a vždy minimálne dvaja ľudia (ten, čo to odmaká a ten, ktorý motivuje, obaja sú dôležití). Svet je plný príbehov o tom, ako uspievame, či ide o nešťastnú lásku, pošramotené ego, či chceme niekomu niečo dokázať.

Stať sa vedome lídrom chce obrovské sebazaprenie, naznačovať cestu, napredovať, vzdelávať sa, vytvárať (príležitosti, podmienky, nástroje). Rozhodnutie vydať sa na cestu, ktorú nikto iný neuvidí. Sľúbiť si, že z kameňov, ktoré budú po nás hádzať ostatní, si vytvoríme vyhliadkovú vežu. Prehlásiť, že dáme vlastné emócie na stranu a niečo dlhšie vydržíme neisť na vécko.

Prečo píšem o líderstve? Možno na druhej strane tejto obrazovky je niekto, kto má v sebe niečo, čo by mohlo zlepšiť, zmeniť životy druhým v tom najpozitívnejšom význame, alebo možno takého človeka poznáme. Za seba poviem, že je nás viac, ktorí chcú a naozaj sa odvážili vstúpiť do nových, ešte neprebádaných oblastí svojich životov. Mnohé takéto cesty začínajú tým najťažším telefonátom, schôdzkou či prekonaním seba v zdanlivo nepodstatnej úlohe.

Nezabudni si spraviť fotku

15. január 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Ale aj pätnásť sekundové video, veď viete, siete. Nikomu nehovor, prečo to robíš, čo je za tým, len tvor, skúšaj, hľadaj možnosti a prosím ťa, nikdy, ale naozaj nikdy nezastavuj. Veľmi ťažko sa rozbieha. P.S: Mnohí nebudú rozumieť, je to OK, nevysvetľuj.

Môžeme mať fajn život alebo skúsiť niečo navyše. Znamená to byť na miestach, na ktorých sme pred tým nikdy neboli, robiť veci, ktoré sme nikdy nerobili, zažili to, čo sme pred tým nezažili a hlavne prekonáme samého seba. Nech ide o cestovanie, študovanie, podnikanie alebo vytvárať svoj život naplno.

Keď začneme, to neznamená, že sa máme vyvyšovať či ponižovať pred druhými. Stále sme takí istí ľudia, len možno máme iné ciele, vízie, postupy, názory. Jednoducho povedané, chceme dosiahnuť niečo, o čom si myslíme, že je pre nás teraz nedosiahnuteľné.

Môže to trvať niekoľko rokov, budeme meniť názory, ciele, pohľady, ľudí okolo seba. Na druhej strane môžeme spokojne žiť vo svojom priestore bez ohrozenia alebo prekonávania. Návody na takmer všetko nájdeme v najbližšej mestskej knižnici alebo TU: (LINK DOPLNIŤ)

Jedna myšlienka, sen, vízia, stretnutie, sekunda môžu zmeniť všetko. Lenže pozor, čo prijímame, ale aj na to, čo odmietame. Áno, všetko má svoj čas. Nezabúdajme, že včerajšok nám nikto nevráti a nie všetkému budeme hneď od prvej chvíle rozumieť. Odmietaním nespoznáme, bez štúdia, snahy, ale aj pokúšania sa z miesta nepohneme.

Nechcime všetko rýchlo, hrajme, bavme sa, skúšajme, prekonávajme sa a sem-tam nech nás trebárs unesie cesta, po ktorej ideme. Každodenná opakovateľná činnosť nás môže priniesť na miesta, o ktorých sme ani v najlepších snoch nepremýšľali. Pred rokom sme na tom boli inak ako sme dnes (myšlienkami, skúsenosťami, poznatkami).

Napredovanie, cesta, proces, rozhodovanie, robenie chýb má svoje opodstatnenie v našich životoch. Tým, že nebudeme robiť nič, sa nestane nič. Takže malá pripomienka: ak sme začali, tak pokračujme a ak sme pred začiatkom, tak to skúsme.

Čím viac pokazíš, tým viac vytvoríš. Tvorba je jeden z kľúčov života. Vlastne, raz keď budeš na konci, na chvíľu sa pozrieš späť a uvidíš, čím si prešiel. Zbadáš všetky tie fotky, videá. Som presvedčený, že si povieš: to ti bola jazda.

Prekopávať, skúšať a nevzdávať sa

8. január 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Nevzdávajme sa, skúsme to ešte raz. Koniec článku, poďme to spraviť. Koniec starého a začiatok nového roka prináša vždy so sebou nové nádeje na lepší život, lepšie možnosti, tajné dúfania, že konečne by mohlo byť lepšie. Nech je to akokoľvek, rok 2020 prináša so sebou taktiež nové nádeje.

Nové nádeje nie vždy prichádzajú len tak otočením strany. Väčšinou sa musí niečo zmeniť. Môj kamoš Jožo hovorí, že niekedy rozdiel dvoch-troch milimetrov (sekúnd, bodov a pod.) nás privedie na pomyselné prvé priečky. Lenže čo ak nesúťažíme, nepracujeme na meranú rýchlosť, vzdialenosť, nezbierame body? Tu prichádza mnoho vychytávok, ako zlepšiť maličkosti okolo nás, sú všade okolo. Dýchanie, emócie, premýšľanie, vnútorný dialóg, ľudia, ktorými sa obklopujeme, vzdelávanie, možností je mnoho, stačí ich vyhľadať. Čo keď už teraz robíme všetko dobre a nepotrebujeme žiadnu zmenu, len pokračovať ďalej, vydržať? Alebo predsa len potrebujeme posunúť dva – tri milimetre hore doľava?

Prekopávať, skúšať a nevzdávať sa. Okolo nás je mnoho ľudí, ktorí už uspeli a sú o mnoho ďalej ako sme my. Mnoho z nich nebolo na začiatku o nič múdrejších ako ich okolie. Lenže mali niečo, čo ich poháňalo ďalej, aj keď nebolo všetko ružové. Vlastne život by mal byť aj o tom vytvoriť, zlepšiť, spríjemniť naše dni. Mali by sme to robiť hlavne v tých dňoch, keď nie je všetko ružové. Áno, ľahko sa píše, hovorí o napredovaní, pokračovaní a nevzdávaní, keď tečie do topánok. K tomu o hľadaní niečoho pomyselného, čo nás bude poháňať preč. Stop, jednoducho to spravme, ten čas prejde tak či tak.

Prečo potrebujeme počuť o tom, akí sme pekní, múdri, šikovní alebo chceme počuť kritickú spätnú väzbu? Je príliš ľahké, keď sa nám darí pohltiť sa úspechom, slávou alebo akýmsi klamom, ktorý nám bude podsúvať, že sme úplne najlepší. Na strane druhej, taktiež, keď nie sme práve naladení na víťazných vlnách je ľahké si povedať, ako na to nemáme ( často ani nevieme, na čo nemáme), akí sme hlúpi, špatní, nenadaní. Nikdy nepoznáme všetky okolnosti, ktoré sa dejú okolo nás, za naším “chrbtom”, za naším “predkom” a vonkoncom si nevšimneme, čo sa nám deje popod nosom. Veď schválne, najčastejšie, keď niečo stratíme, tak to máme pred očami.

Netvrdím, že je dobré mať z každého niečo a už vonkoncom nie každému z nás bude fungovať, ak sa budeme pohybovať v strede medzi dobrom a zlom. Je viac ako isté, že budeme musieť v konkrétnych oblastiach vynikať. O tom ostatnom ani nebudeme vedieť, že existuje. Začnime rok s tým, že sme naozaj blízko našich vytúžených zmien, úspechov a možno naozaj potrebujeme dva-tri milimetre upraviť naše myšlienky, pohľady, pozornosť, smerovanie. Vlastne veď na konci roka uvidíme, kam sme sa dostali.

Ďakujem #dva #nula #jedna #devina

1. január 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Je u mňa zvykom, ak pokračujem a dodržím prvý deň v roku tradície z predchádzajúcich rokov, tak túto činnosť v priebehu roka nahradí nová. To znamená, že podľa všetkého moje články v stredu budú nahradené niečím iným. Každý z nás má plány na najbližší rok a podľa psychológov sa splnia len také, o ktorých sa nehovorí a iba sa urobia. #plány

Rok 2019 bol pre mňa jeden z najťažších rokov vôbec. Prvýkrát som sa dostal pod zvláštny tlak termínov, práce. Dostával som telefonáty, či žijem, či robím a či robím na tom, na čom mám. Zo začiatku som telefonáty bral ako srandičky, no neskôr, keď ich bolo viac, mi vôbec nepripadali vtipné. Lenže tak, ako som sa dostal pod tlak, tak práca priniesla aj svoje ovocie. Môžem prehlásiť, že výsledky boli naozaj fajn, istým spôsobom som na seba hrdý, pretože o tom, čo sme (s mojím tímom) vytvorili, som pred piatimi či šiestimi rokmi sníval. Samozrejme mohli sme vytvoriť viac, tak isto aj nič. #vďačnosť

Prišlo obrovské sklamanie, nakoľko sa nepodaril dotiahnuť obchod podľa plánu a prišli sme o klientov a aj značnú sumu finančných prostriedkov. Samozrejme sklamanie taktiež bolo obrovské. Čo bolo super, potvrdila sa moja vízia a plán, na druhej strane, tým, že nebola moja akcia podporená dodávateľom, tak som len mal pravdu, ale boli sme v strate. Možno som sa mal viac snažiť o presadenie môjho plánu. #sklamanie

Hovorí sa, že keď zažívame bolesť, má to znamenať dve veci. Tá prvá je: má sa rozbiť niečo v nás, aby sme sa posunuli ďalej. Druhá: stane sa z nás celoživotne zatrpknutá padavka. Lenže tak, ako som dostával kopance, prišli aj poučenia. Niektoré z nich spomeniem a na konci ďalšieho roka sa vrátim späť, či splnili to, čo mali. #lekcie

#snívanie
Nikto nás neobmedzuje v snívaní, či ide o malú vecičku alebo obrovské nepredstaviteľné bláznovstvá. Čo je úplne super, sny nás posúvajú ďalej a čím sú väčšie, tým viac od nás budú vyžadovať. Majme vždy bláznivé sny a už vôbec sa nebojme snívať. Pozor na to, o čom snívame, nie všetko je naozaj pre nás potrebné. Tak isto pozor na zlodejov snov, tým sa vyhýbajme.

#myšlienky
Všade okolo nás je prebytok informácií. Dnes je úplne jednoduché mať rozhľad o dianí v spoločnosti. Lenže všetkého veľa škodí. Ťažko sa kráča s prebytočným nákladom či je v batohu na chrbte alebo v debni na krku. Je dobré byť expertom v jednej oblasti a o ten zvyšok sa zaujímať len okrajovo.

#činy
Môžeme mať najkrajšie sny, myšlienky, ale keď ich nepodporíme prácou, resp. ich vykonaním, skončíme. Možno ani neskončíme, lebo sme ešte ani nezačali. Nikto z nás sa nenarodil ako super hviezda. Často bude treba vykonať aj náročnejšiu prácu, potiahnuť dlhšie, či ísť do “práce” aj v nedeľu. Nezabudnime, to, čo robíme, nám dáva benefity, lepší život či nové životné skúsenosti.

#hlad
Ak sme najedení, je veľmi ťažké byť hladný. Hlad je jeden z najlepších motivátorov a poháňačov vpred. Tu vzniká výhoda, čim väčší hlad máme, tým je šanca, že zabehneme ďalej, a to nielen v behu. Prázdny žalúdok je skvelý poháňač vpred. Nie len za jedlom, ale aj po úspechu, lepšom živote, výsledkoch, uznaní, či ísť na Vianoce na vlastnú chatu do zasneženého lesa.

#nástroje
Ak sme našli poklad, podľa všetkého ho budeme musieť niečím vydolovať. Najzákladnejší nástroj, ktorý máme takmer každý je mobilný telefón. Foťák, aplikácia na úpravu fotiek, videá a internetové pripojenie sú neskutočnou príležitosťou. Sociálne siete nie sú len na zbieranie srdiečok. Vytváranie vtipných videí, fotiť sa, tvoriť príspevky o tom, čo robíme je práca, volá sa to dokumentovanie a budovanie značky.

#daťosebevedieť
Ak naša práca zlepšuje, uľahčuje životy, vzdeláva ostatných, je našou povinnosťou ich o tom informovať. Návšteva spoločenských udalostí, sociálne siete, či oslovenie všetkých ľudí, ktorých poznáme, aj nepoznáme. Možno sa budeme chvíľu cítiť nekomfortne, ale vždy lepšie ako keby sme mohli niekomu pomôcť a nepomôžeme, lebo sme nepovedali, čo robíme.

#energia
Keď štartuje raketa do vesmíru, pod ňou to riadne iskrí. Na všetko, čo robíme, je potrebné palivo a iskra, ktorá spustí pohyb. Vďaka energií sa pohybujeme vpred, obklopme sa ňou. Sem-tam majme v zálohe iskru, nikdy nevieme, kedy bude treba opäť naštartovať.

#dajmespäť
Podporme ľudí v našom okolí, neznámych ľudí, staňme sa ich fanúšikmi. Mnohí naši kamoši nás sledujú z diaľky, nebuďme ako oni, podporujme, postavme sa z radu, ukážme sa, podajme ruku, pošlime správu, srdiečko. Možno aj vďaka nám ten druhý to nabudúce skúsi opäť, a ešte aj lepšie.

Nemažme nepríjemné skúsenosti z minulých rokov, lebo aj vďaka nim sme nabrali nové poznatky, skúsenosti, používajme ich. A možno práve tie nám prinesú očakávané pozitívne zmeny, trebárs aj v novom roku. Rok 2020 má pre každého z nás tristošesťdesiatšesť príležitostí, dnes je tu prvá, nemusíme začať od zajtra, môžeme aj hneď. Nie vždy máme v rukách kocky najbližších príležitostí, ktoré sú okolo nás. Preto neberme život príliš vážne, vieme, čo nás čaká na konci.

Nezabudnime na #zvedavosť #snahu #prístup #ísťpovíťazstvo #nebáťsaprehrať #oslavovať #flákať #spraviťprácunavyše #vedlajšíprojekt #inšpiráciu #byťpríkladom

Prázdniny

25. december 2019 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

OK, sú tu vianočné prázdniny, chvíľka oddychu, nebrania telefonátov, prejedania. Vianočné stromčeky už máme všetci na sociálnych sieťach vyfotené. Tento rok žiaľ bez salóniek, ževraj také sú posledné trendy. Mám rád salónky na stromčeku, pripomínajú mi časy, keď sme ich ako deti potajomky jedli zo stromčeka so setrami a vždy vyhral ten, kto pozlátku zo salónky zabalil najlepšie späť, aby rodičia nezistili, koľko ich vlastne chýba.

Ja ti neviem, ale tento rok mi to s Vianocami nejako nejde. Práce je veľa, tlačia termíny, vedenie, klienti. Vlastne, mnohí to tak majú. Chcelo by to človeka, ktorý tie Vianoce pripraví. Kúpi darčeky, jedlo, výzdobu, uvarí, vyberie filmy, vypne telefóny, on-line svet. Už len prísť za štedrovečerný stôl, navečerať sa, pozrieť vianočné filmy, prepchať sa vianočnými koláčikmi a ešte nejako zvládnuť polnočnú omšu. A k tomu druhý deň to všetko zopakovať, len už bez polnočnej.

Som smutný, že za posledné obdobie je život a pracovné nasadenie o čosi náročnejšie. Nie vždy usilovná práca prináša očakávané výsledky. Na jednej strane je to fajn, rastieme, naberáme skúsenosti, hľadáme nové možnosti a na druhej strane hrozí riziko roztrhania hlavy, srdca či inej časti tela. Niekedy či chceme alebo nechceme, môžeme odviesť najlepšiu prácu, priniesť senzačné výsledky, ale aj tak nie vždy naplníme svoj vlastný pohár šťastia. K tomu ak náhodou príde do nášho života niekto, kto našu prácu neocení, neodmení alebo ani len sa nad ňou nepozastaví, ak nemáme silné kolená, depresia je na svete.

Život je záhada, nikdy nevieme povedať na sto percent, ako to bude ďalej, čo nás čaká za najbližším rohom. Môžeme tak trochu tušiť. Zatiaľ viem veľmi málo o tom, ako svet funguje. Niekedy sa zdá, ako keby sme boli pod akousi ochranou, ktorá nad nami striehne dňom i nocou, inokedy jednoducho máme dostať poriadne naložené, aby sme sa spamätali, či sa máme lepšie snažiť.

Vždy je niekto, kto je na tom horšie ako my, ale aj lepšie. Keď sme na tom zle, ten pocit či situácia prejde. Keď sme na tom dobre, aj to prejde. Máme dve možnosti, buď zostaneme na mieste a budeme do konca života za obeť alebo jednoducho si privodíme nové pocity, zážitky. Jednoduché však?

Lenže sú dni, keď to jednoducho nejde. Nejde sa usmiať, nejde sa zbaviť pocitu, že nám niekto chýba, nejde sa zbaviť pocitu krivdy, nejde sa postaviť z gauča od vianočných koláčikov, nejde sa zbaviť pocitu, že tu už vôbec nechceme byť, či nejde sa zbaviť pocitu, že tu mal byť vedľa nás niekto.

Viete čo? Je to v poriadku na chvíľu nič nerobiť, nechať všetko len tak plynúť, plakať, zúriť, zobrať si voľno, oddýchnuť, flákať sa, pozrieť rodinu, kamošov, či len tak ležať na gauči a pozerať televíziu alebo blúdiť on-line svetom. Neverím, že čas lieči, to my liečime. Máme v rukách našu budúcnosť a pred sebou nové príležitosti, zážitky, emócie, ktoré sú hodné preskúmať. Je úplne v poriadku spadnúť a oškrieť si koleno, zlomiť srdce. Čo nie je v poriadku, je trpieť celý život, pretože niekto nám zavaril. Lenže ten druhý to nespravil s najväčšou pravdepodobnosťou, aby ublížil nám, ale aby sa ochránil on sám.

Zmyslom článku je poukázať, že je fajn byť niekedy pozadu, nič nespraviť, pokaziť, minúť príležitosť, pribrať šesť kilov navyše, neprísť na pracovnú schôdzku. Pozor, ale nie po celý rok, to už fajn nie je. Šťastné a veselé a nielen Vianoce.

Pozor, čo si želáme

18. december 2019 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Sú životné pravdy, pravidlá, múdrosti a je ich mnoho. Nedokážeme ich počas života podľa všetkého vyskúšať všetky. Na niektoré prídeme sami, na ďalšie budeme navedení a ostatné si ani nevšimneme. Pravdepodobne každému z nás bude fungovať niečo odlišné, aj keď budeme mať mnoho spoločného s ďalšími. Máme veľa možností, každá z nich je dobrá, len nie každá z nich je dobrá práve na situáciu, ktorú práve prežívame.

Pre niekoho je život o maličkostiach, pre niekoho o celku. Obe sú správne, len niekedy funguje jedno lepšie ako druhé a opačne. U mňa je to o maličkostiach, ktoré tvoria celok. Inak povedané, po malých krokoch si vytváram celok. Mám rád maličkosti, všímam si ich, len samozrejme nie vždy len na nich záleží.

Najviac si všímam moje kroky v práci, na sociálnych sieťach, blogu, videách, pri behu, v angličtine. Lepšie povedané, pri činnostiach, pri ktorých tvorím. Som presvedčený o tom, že súčasť akéhokoľvek rastu sa začína a končí procesom tvorenia. Akonáhle prestaneme pracovať, tvoriť, začneme sa cítiť menejcenný, vypadneme z kondičky. Aj preto mnohé mamičky po materskej dovolenke sa neľahko zaraďujú do pracovného prostredia. Čím viac vytvárame, tým viac sa cítime sebavedomí, plný síl, nadšenia, chuti po živote (nemám na mysli pracovať celé dni od rána do noci).

Niekto z nás sa cíti lepšie v roli outsidera a druhí chcú byť za hviezdu. Bolo by veľmi odvážne povedať, ktorá pozícia je lepšia. Začínam tušiť, že sú momentky, kde je rozumnejšie byť v roli podceňovaného, ale tak isto sú pozície, keď je lepšie byť za hviezdu. Každý z nás si môže vybrať pozíciu, v ktorej sa cíti lepšie. *Nezabudnime, že tí, ktorých podceňujeme, môžu vyletieť vysoko (ale aj nemusia) a tí, ktorých považujeme za hviezdy, môžu v dôležitých situáciách pohorieť(ale aj nemusia).

Sme ľudia plní emócií, stresu, napätia, naháňania, ale aj radosti, lásky, porozumenia. Záleží, či sa stretneme trebárs na preplnenej križovatke pred rannou kávou alebo po. Všetko je inak vnímané, keď sme vysmiati a život ide ako po masle, ako keď máme nezmyselný deň, týždeň, rok, obdobie. Dajme si pozor, čo si želáme, za čím ideme, ale aj čomu veríme. On-line svet je plný poloprávd, ktorých účelom nie je vždy podsunúť najlepšie riešenie. Tak isto naši blížni nám môžu podsunúť myšlienku, ktorú nesprávne pochopíme. Samozrejme aj my sami si pokojne ublížime, ak neporozumieme rade, odporúčaniu, oznamu či životnej múdrosti aj toho najmúdrejšieho človeka.

Maličkosti, auto, bývanie, partner, dovolenka, spoločenské postavenie, všetko môže zvonku vyzerať inak ako v skutočnosti je. To platí aj o situácií zvonka, ale aj zvnútra. Pre jedných vyzeráme, že sa nám “darí”, druhí to vidia inak. Lenže nie vždy ide o druhých, skôr ide o nás. Čo v skutočnosti chceme, za čím naberieme odvahu vybrať sa. Pozor, čo si želáme, veríme, môže sa nám to stať a vôbec nemusíme byť šťastní. Možno na začiatku stačí nerobiť unáhlené rozhodnutia, keď prší do topánky, či dať slovo, keď svieti slnko.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter