Cesta Poznania

Údaje a riešenia

4. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Vieš, bol som si takmer istý, že viem všetko a neprekvapí ma nič. S takouto myšlienkou som kráčal na pracovné stretnutie. Cítil som sa ako majster sveta. Bolo to jedno z najlepších pracovných stretnutí, ktoré som kedy mal. Jednoducho povedané, nikdy nemôžeme vedieť všetko, takisto nemôžeme vedieť, čo je ta tým a často nepoznáme dôvod, pre ktorý sme povedzme tu. Možno na prvý pohľad otrepané kecy, teda to som si myslel ja.

Starší manželia mali na prvý pohľad jednoduchú situáciu, ktorá sa mala dať vyriešiť lusknutím prsta. Nikde sa nejavili žiadne náznaky komplikácií. Vedeli, čo chcú vyriešiť, boli pevne rozhodnutí, že svoj život zmenia, pri tom využijú moje služby. Pôsobili milo a veľmi pokojne, no medzi rečou spomenuli akési obavy, že nie sú si istí, či sa im to podarí. Ubezpečil som ich, že nevidím dôvod ani žiadne náznaky k neúspechu vyriešeniu prípadu. Dostal som od nich informácie, rozlúčili sme sa a šiel som do kancelárie pripraviť potrebnú dokumentáciu.

V kancelárií som rozložil všetky dokumenty na stôl a začal som ich študovať. Po veľmi krátkej chvíli som zbadal niečo, čo tam nemalo byť. Nikdy som nič podobné nevidel, takže som tomu nevenoval veľkú pozornosť. Lenže, u nás v práci platí pravidlo: „Ak niečo nevieš, nepoznáš, opýtaj sa.” Zavolal som právnikovi, či by si našiel chvíľku na môj obchodný prípad, že je tam niečo, čo mi nie je jasné. Pribehol na druhý deň, no jeho návšteva ma nepotešila, lepšie povedané, vtedy nie, dnes áno. Prestal sa usmievať, popritom ako prezeral dokumentáciu, spravil niekoľko telefonátov. Dostal som niekoľko desiatok otázok, na ktoré som nevedel odpovedať.

Z majstra sveta sa stal zvedavý človek, ktorý sa chcel dozvedieť čo najviac informácií k vyriešeniu obchodného prípadu. Moja zmena prišla okamžite, vôbec som si ju neuvedomil. Vrátil som sa k manželom odkomunikovať nové zistené údaje. Vlastne, tie zistené údaje neboli vôbec novozistené, boli jemne naznačené pri prvom rozhovore, len som im nevenoval dostatočnú pozornosť, bol som zameraný od prvej chvíle vyriešiť situáciu do víťazného konca a nevnímal som takmer nič, čo je na jednej strane potrebné. Po objasnení situácie sme sa opäť stretli s advokátom, kde sme si prešli všetky zistené údaje, naštudovali sme si postupy a našli sme riešenie.

Nijakým spôsobom som ich neohrozil, ani som im nespôsobil žiadnu ujmu. Práve naopak, zachránil som im balík peňazí a podľa všetkého aj čas. V tomto článku nemá ísť o to, čo konkrétne sa stalo, za akých okolností, ani v ktorej pracovnej oblasti. Ochrana osobných údajov a morálny prístup mi zabraňuje pomenovať bližšie okolnosti, ktoré by aj tak tento článok nijakým spôsobom neovplyvnili. Manželia sú do dnešného dňa moji klienti.

Podstata môjho článku je v tom, že ako nesprávne vnímanie seba so štipkou arogancie a nafúkanosti môže spôsobiť zbytočné nepríjemnosti v pracovnej, či v súkromnej oblasti. Popritom obyčajná maličkosť môže zmeniť celú podstatu vnímania, ktorá bude mať takmer okamžitý vplyv na ďalší pracovný, ale aj súkromný osobnostný rast. Teda, aspoň tak to bolo v mojom prípade.

Áno, sú postupy, ktoré ovládam. Takisto mám vedomosti, skúsenosti z mojej profesie, ktoré ma zakaždým posúvajú dopredu. No teraz viem, ako otvorené myslenie, správna zvedavosť, vnímanie maličkostí a súvislostí, ktoré na seba na prvý pohľad nemusia nadväzovať, môžu zistiť mnoho informácií, ktoré môžu mať vplyv na konečný výsledok, nielen obchodného prípadu.

Začiatky

27. jún 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

„Nájdi si prácu, ktorá Ti bude platiť účty, po večeroch pracuj na tom, čo ťa robí šťastným. Nepočúvaj ľudí, ktorí ťa budú kritizovať, takí tu budú vždy, či niečo spravíš alebo nie. Vyhrň si rukávy a choď za tým. “

Áno, v kine ide super film, ten chalan je fešák alebo tá kočka by stála za to. Vlastne, už miliónkrát sa hovorilo o tom, aby sme nepozerali telku, či nečítali správy zo sveta. Vyhýbali sa negatívnym informáciám, ľuďom, myšlienkam, ale aj jedlu. Nebavíme sa o ignorácií, či zakrývaniu očí pred informáciami, lapačmi prachu, či odkladaniu životných radostí na potom. No takisto všetko naraz zažiť hneď nemusíme. Beriem to, že niekoho živia negatívne informácie, aj to, že sú ľudia, ktorí túžia po nich, neobúvam sa do nich, veď každý z nás má nejakú úchylku. Pre niekoho je to cestovanie, jedlo, operácie s negatívnymi informáciami, kritizovanie, koláčiky, lietadlá, chlapi, či vytvoriť miliardové impérium s kombajnom.

Malo by to znieť bláznivo, istým spôsobom by to malo byť morálne. Čas môžeme tráviť hocijako. No mnoho z nás sa ešte neodvážilo ísť za tým, čo by mohlo spôsobovať denné dávky radosti. Lebo ešte nenastal ten ideálny čas, či čo si bude o nás myslieť moje okolie alebo dokonca sa podceňujeme a pokúšame si nahovoriť, ako na to nemáme. Možno je ľahké nahovárať si ako ten druhý je lepší, taktiež ako na to nemáme.

Na začiatku je mnoho prekážok. Jedna z najväčších je, že nikdy nevieme koľko bude trvať začiatok, kedy príde zlom a či vôbec príde. Môžeme mať super auto, či desiatky tisíc sledovateľov na sociálnych sieťach a nemusí sa vôbec nič stať. V tomto nikdy nič nie je isté, resp. ak sa nepokúsime, tak nezistíme, to je jediná vec, ktorá by nás mala poháňať na začiatku.

Budeme sa musieť vyrovnať s tým, že mnoho našich známych sa nám bude smiať, či bude s nami radiť, ale nebude od nás kupovať nič. Takýmto ľudom dajme čas. Osobne som všetkým, ktorí chceli len kamarátsku radu vďačný, lebo aj vďaka nim som musel nájsť nové príležitosti.

Kamoši nikdy nepochopia, že z čoho žijeme, majú nás zafixovaných z minulosti. Raz som chcel radu od niekoho ja, namiesto rady mi dal kráľovské ponaučenie: „Predstav si, že pečieš koláčiky(rád jem koláčiky) a ja ti zavolám, ako sa robí pomarančová plnka, nakoľko moja kamoška pečie tiež koláčiky a idem si od nej objednať niekoľko škatúľ na svadbu. Počuj, aké by to bolo pre Teba?” V mojom biznise sa často dialo, že ľudia odo mňa pýtali informácie ako napríklad číslo na znalca, geodeta. Vždy som číslo ochotne poskytol, aj s odporúčaním a “kamoš” si šiel do banky po úver bezo mňa.

Peniaze by nemali byť postavené nad priateľstvo za žiadnych okolností, ale keď raz budem piecť koláčiky, tak by bolo super, aby okolie podporilo. Lebo možno aj vďaka môjmu okoliu budem raz slávny. Podpor a budeš podporený. Teda, keď nerobíš nič, tak nerob, ale tvoj Like na druhej strane na začiatku potrebuje každý, kto začína, možno aj tvoju objednávku.

Pozri, rozumiem, že okolo nás sú aj negatívne informácie, aj kritika a podobne. No tak isto rozumiem, že každý má právo na svoj názor, ale nie každý názor, či kritiku musíme počúvať obomi ušami. Pozri, možno budeme päť, či desať rokov za blázna a keď sa to nepodarí, povieme si, že aspoň sme skúsili. Je tu aj možnosť, že sa podarí vybudovať z nášho maličkého sníčka celosvetové impérium, a potom tu už bude iná jazda.

Nezabudnime, že nikdy sa nenechajme strhnúť ziskom. Taktiež, keď kritizujeme, tak medzi štyrmi očami a keď chválime, tak pred celým svetom. A ten čas prejde tak či tak, či pôjdeme za tým našim tenkým hláskom alebo nie.

Slová

30. máj 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Ono ti je to zaujímavé, čím lepší príbeh, tým viac likeov, sledovanosti, obľúbenosti. Moje príbehy, teda články, vznikajú pri tých nekonečných rozhovoroch alebo na pätnásťminútových stretnutiach, kde sa bavíme “k veci”. Častokrát nenápadná myšlienka vie posunúť námet na ďalší článok. Tentokrát to bolo zabudnuté pracovné stretnutie.

Prichádza k nám leto a s ním aj ostrejšie lúče slnka, vysoké pracovné tempo je počas letných dní ťažšie udržať. Podráždenie, vyčerpanosť, nestihnuté termíny v práci, ale aj zmeškaný autobus vedia s nami zamávať možno trochu viac ako v inom období. K tomu ešte možno sľúbime kamošovi, v práci, či doma nejakú službičku, termín, a práve vďaka týmto “letným” okolnostiam nie všetko dodržíme tak, ako sme sľúbili.

Po úspešnom ukončení strednej školy som šiel na základnú vojenskú službu. Trvala síce šesť mesiacov, no vtedy to bola pre mňa večnosť. Prvá myšlienka, ktorá sa mi vždy vynára pri spomienkach, bolo akési poučenie, že na tento čas budem spomínať celý život. Bola pravdivá. Druhá myšlienka mala ešte väčší vplyv na moje ďalšie kroky do života. „Slovo robí chlapa.” Myslím, že prvýkrát to bolo niekde v lese pri pochodovaní s plnou poľnou, kde veliteľ po nás kričal, aké je dôležité dodržiavať svoje slová, dohody, sľuby. Vtedy som si myslel o tom veliteľovi čokoľvek, len nie to, že dostávam jednu z najväčších rád do života, veď som mal devätnásť.

„Ahoj, počuj neviem to stihnúť, potrebujem jeden deň navyše.” Znejú moje telefonáty, keď jednoducho neviem splniť to, čo mám. V mojej práci som závislý na druhých ľuďoch. Takmer vo väčšine prípadoch som viazaný na ich prácu, informáciu od toho druhého, ten je na ďalšieho. Pred klientom, ale aj biznis partnerom si odnášam všetko ja, či je to šľahačka z jahodami alebo horká čokoláda. Tým netvrdím, že ja som vždy stopercentný. K tomu sa stáva, že jedna, ale aj druhá strana reaguje podráždene a máme zbytočný oheň na stole.

„Vždy dodrž svoje slovo, keď to nie je možné, daj to tomu druhému vedieť.” Najlepšia škola je vyhrnúť si rukávy a niečo pokašlať, k tomu pozorovanie druhých ukazujú, čo vylepšiť alebo čo nerobiť. Môžeme sa čertiť na iných, ak niečo nerobia tak, ako sme sa dohodli, lenže dostávame akýsi signál, že asi nemáme niečo v poriadku aj my u nás. Takže, ak nabudúce budeme mať možnosť odfláknuť, či nedodržať, tak to radšej spravme poriadne, nech tam vonku pred celým svetom, ale hlavne pred sebou máme čistý štíť.

„Možno sa nestane nič, keď to nedodržím.” O tom, ako maličkosti tvoria celok už dávno vieme. Tak isto tušíme, ak vyvinieme všetko možné úsilie, nie vždy dosiahneme výsledky, ktoré očakávame. Vtip je v tom, že náš život má neskutočný zmysel pre humor, akousi vtipnou cestou nás posúva presne tam, kam máme ísť. Preto mnoho maličkostí začína v tej chvíli, keď sme úplne sami alebo dávame sľub, ktorý vieme, že nemusíme dodržať.

„Nikdy nesľubuj nič, keď sa cítiš dobre, nikdy nerob rozhodnutia, keď je všetko naprd.” Na základnej vojenskej službe som dostal lekciu o tom, ako je dôležité dodržiavať svoje slová. Možno mi to vraveli aj rodičia v detstve, no nespomínam si na to. V živote zažijeme ešte mnoho rôznych situácií, ktoré nás privedú k rôznym miestam, zážitkom, ale aj skúsenostiam. Nech sú naše okolnosti akékoľvek, dodržme svoje slovo, aj keď bude všetko tak, ako nemá byť.

Čo je za tým.

2. máj 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

Často dostávam otázku k mojim snom, cieľom, víziám. Stretávam sa pri tom s ohováraním, výsmechom, konštatovaním ako mi všetko trvá dlho, alebo som sa načisto zbláznil. Nehnevám sa na nikoho, tiež som sa pozeral podobne na rôzne životné situácie pred rokmi. Na druhej strane ma štve, ako namiesto podpory dostávame rôzne prekážky aj od ľudí, ktorí chcú našu lásku, čas, pozornosť či partnerstvo v biznise.

Nevolám ľudí na kávu, na večeru a už vonkoncom s nimi netrávim žiaden čas, ak necítim od nich jednoznačnú podporu. Veď negativity i kritikov je všade naokolo dosť. Rozumiem, že to, čo vidím ja, druhý vidí úplne inak. Nemusí poznať všetky detaily, postupy, skutočnosti. K tomu vonkajšia situácia nemusí zo začiatku napovedať, že my sme tí, ktorí uspejú. Tak, ak chceme zistiť, kto skutočne stojí za nami, vykročme sa svojimi snami, dajme na pár rokov dobrý život na stranu, jazdime na starom aute, pracujme dlho do noci, alebo niečo pokašlime.

“Zvedavosť, hľadajme, čo je za tým a nikdy si nenechajme kradnúť sny. Malí ľudia nám vždy budú kradnúť sny, veľkí vždy podporia.” Jedna z myšlienok, ktorú som dostal od človeka, od ktorého sa učím ja. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za tým správaním, myšlienkou, snom, či nepríjemným pohľadom. Aj preto je lepšie zistiť, o čo ide, ako rýchlo usúdiť podľa seba.

O tom, ako nás ovplyvňujú ľudia v našom okolí, je napísaných mnoho kníh. Je viac ako isté, že ak si berieme rady od ľudí, máme veľkú šancu skončiť ako tí, čo nám tie rady dávajú. Na druhej strane, učiť sa od druhých, môže neskutočne zlepšiť naše životy. Vyberáme si väčšinou my, koho myšlienky si pustíme do hlavy. Jeden z overených spôsobov, ako sa učiť od druhých, je osloviť niekoho, kto už dosiahol to, čo približne chceme my alebo tým prechádza. Oslovme takéhoto človeka a pracujme pre neho trebárs aj bezplatne. Za dobre odvedenú prácu dostaneme skúsenosti, spoznáme ďalších ľudí a to môže byť hodnotnejšie ako tisícka mesačne.

Tak, ak nás dnes okolie nepodporuje , ako si predstavujeme,nevidí, kam smerujeme. Je to úplne v poriadku. Vďaka tomu musíme vyvinúť väčšie úsilie, nájsť nové cesty, aby sme uspeli. Nevysvetľujme, neobhajujme sa, dajme ľuďom čas a priestor. Len prosím neprestávajme hovoriť, ukazovať, žiť a hlavne robiť to, čo naozaj chceme. Všetkých tých správnych ľudí stretneme aj tak po ceste, no a možno sa tým správnym človekom staneme práve my.

“Napíš mi, keď prídeš”

25. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Ono ti je to fakt zaujímavé, moje články o láske majú väčšiu navštevovanosť ako tie o biznise. Istým spôsobom sa to dá chápať. Láska hýbe svetom, vlastne vždy to tak bolo, len jej dnes je akosi málo, stačí, ak sa na chvíľku postavíme na preplnenú križovatku. OK, česť výnimkám.

Životné tempo je rýchle, dovolenkové obdobie sa blíži, tlaky zvonka sú čoraz väčšie. Začíname byť zneistení týmto spôsobom života, celoživotné zadĺženie(byt na úver, auto na lízing, dovolenka na kreditku). Neustále o niečo bojujeme alebo od niečoho utekáme. Chceme priazeň okolia, “like”, “srdiečka”,“videnia”, “followerov” na sociálnych sieťach. Tam vonku chceme byť usmiati, pôsobiť múdro a bez chýb. No zároveň tlieskame všetkým úspešným ľuďom, ktorí porušili pravidlá, aby sa stali úspešnými.

Práve premietajú v kine film o mladom chalanovi, ktorý skončil vysokú školu a začína žiť život. Na začiatku sú okolnosti vtipné, neskôr príde dráma, lebo to má v práci ťažké, k tomu mladá dáma, do ktorej sa zapozerá, ho odmieta. Filmom znie melancholická hudba, zábery nie sú taktiež príliš veselé. Zlom prichádza nečakane, hlavný hrdina zachraňuje náhodnému okoloidúcemu život, k tomu v práci vymyslí zlepšovák, povýšia ho, dostane väčší plat, kúpi si lepši byt, auto a zrazu aj tá mladá slečna zistí, že nie až taký neschopný. Posledná scéna je z ich svadby ako sa všetci bavia. Film končí, odchádzame domov s dobrým pocitom a plným bruchom nachos s kolou.

Obrovské tlaky zo spoločnosti sú na nás vyvíjané, aby sme uspeli, malý dom, nové auto, super prácu, rodinu. My sa rútime bez lásky, no z pobláznenia či vypočítavosti do celoživotných vzťahov s pocitom, že, veď raz sa do toho druhého zamilujeme úprimne. Porovnávame jeden druhého na základe materiálnych/ hmotných vecí. Po 7,či 10 rokoch končíme u advokátov, psychológov a hľadáme spôsob ako odísť zo vzťahu, ktorý bol vybudovaný len tak, alebo z pobláznenia, lebo ten druhý mal/a väčšie auto.

Bojíme sa ukázať svoje city, povedať “mám ťa rád”, “daj si pozor”, “napíš mi”,”keď prídeš”, “zvládneš to”, “verím ti” . My si radšej robíme jeden z druhého srandičky, podpichujeme sa navzájom a samozrejme dávame kritiku. Naše sebavedomie dostáva zbytočne zabrať z viacerých strán. Som zástancom názoru, že je nevyhnutné budovať niekoľko životných oblastí seba, vzťahy, biznis, záľuby od prvej možnej chvíle.

Ak existuje tajomstvo života, tak by to mohla byť usilovná práca na sebe, na našich vzťahoch, biznise(alebo práci), záľubách a v neposlednom rade dávanie lásky. Nemyslím romantickú lásku, myslím takú, keď pôjdeme na preplnenú križovatku a budeme sa naozaj ponáhľať, tak to červené auto pustíme.

V mojej práci som často u ľudí doma za účelom obchodu, mnohokrát riešime rôzne životné situácie plné emócií, patria k tomu aj rozvody, rodinné nezhody, úmrtia, ale aj spájanie ľudí, či práca na veľkých projektoch. Mám to šťastie, že poznám ľudí, ktorí majú šťastné vzťahy, ale tak isto aj nešťastné. Keď sa pýtam oboch na tajný recept, prečo to tak doma majú, tak odpovedajú zhodne:” tým, čo sú šťastnejší, tí najskôr dávajú, až potom berú. Ti druhí najskôr berú a až potom dávajú. Samozrejme, že existujú výnimky, veď v čom nie. Mat široké lakte, či sem tam buchnúť po stole, je nevyhnutné, možno častejšie bude treba skloniť hlavu. Tak isto je dôležité vedieť podporiť, ale aj vedieť podporu prijať. Hlavne sa obklopme ľuďmi, ktorí v nás vidia víťazov a až potom uvidíme, čo sa začne diať v našich životoch.

Odborník,či vtipálek

18. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Som zástancom toho, že vždy hľadám niečo spoločné na tom druhom, ľahšie sa mi komunikuje a trénujem si tým moje oslabené pozitívne myslenie.

Môžeme mať pravdu alebo priateľa, jedna z inšpiračných myšlienok, ktoré mi prirástli k srdcu. Poviem Vám, stáva sa, že mám s ňou čo robiť, hlavne, keď dlhé hodiny riešime nepodstatné záležitosti. Emočné výbuchy, hádky, sú korením vzťahov, jednoducho patria do našich životov. No predtým, ako vyštartujem, použijem vetičku: ” lížem smotanu po niekom inom, či po sebe?” Preto sa snažím pochopiť toho druhého, aj keď ma štve, snažím, naozaj sa snažím byť dobrým, zvedavým a niekedy aj vtipným chalaniskom. Keď nefunguje ani jedno, zjem všetko, čo sa zjesť dá, teda okrem rýb, nemáme sa radi.

Inšpirácia je pre mňa každodennou súčasťou všetkého čo robím. Som obklopený ľuďmi, ktorí mi nakopávajú zadok, ale aj takými, čo ukazujú akým nemám byť. Obe skupiny sú mimoriadne dôležité, teda ak chceme mať, teda žiť lepší život. Samozrejme, že je lepšie mať viac tých, čo nakopávajú zadok, ako tých druhých. Ľudia v našom okolí majú na nás obrovský vplyv. Takže v tomto smere som úplne sebecký, vyberavý, priečny, tvrdohlavý. Či je to správne alebo nie, si poviem, keď budem mať 157 rokov a príde k akejsi pomyselnej rekapitulácii životných rozhodnutí.

V živote mávame situácie, keď dostávame otázky tipu: “čo robíš?” Vtedy je slušnosťou odprezentovať/predstaviť sa rýchlosťou blesku. Inokedy si takéto situácie vytvoríme. Často potrebujeme 20 sekúnd odvahy. Presne toľko trvá, pokiaľ oslovíme parádnu babu, aby sme ju pozvali na drink, či toho fešáka, alebo povieme svoju výťahovú vetu a odprezentujeme sa, či to, čo robíme. Ak sme dobrí v čomkoľvek, veľmi rýchlo sa to rozšíri. K tomu ešte máme sociálne siete, ktoré všetko zrýchľujú. V online živote, ak niečo pokašleme, dostaneme “unfriend”, unfollow”, “hide”. No v tom reálnom to má úplne iné následky. Takže, ak spravíme niečo dobré, ale aj zlé, tak máme buď viac “priateľov” alebo ich úbytok.

Ak na sebe pracujeme a k tomu sa prezentujeme ako odborník, je viac ako možné, že nás bude posúvať k novým príležitostiam. No ak sme vo svojom okolí za vtipálka, budú nás mať ludia radi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme maximálne pozvánku na súťaž vtipných prednesov. Zabudnime na to, že sme sledovaní “velkým bratom”. Sú to naši známi, či neznámi, ktorí nás pozorujú, vnímajú, klikajú si na naše profily na sociálnych sieťach a z času na čas sa opýtajú spoločných známych: “čo je toto za kvietka?”

Možno na prvý pohľad sa bude zdať, že nič podstatné sa nedeje. Kľudne si myslime ako nepotrebujeme výťahovú vetu, ani 20 sekúnd odvahy a už vonkoncom si nemusíme dávať pozor ako sa prezentujeme. Veď mnoho ľudí si nerobí starosti s takýmito “maličkosťami” a majú sa v živote dobre. V mojich článkoch vyzývam, aby sme dali dobrý život nabok a šli za lepším. Mali by sme sa zmieriť s tým, že nie každú príležitosť premeníme na úspech, nie každý bude náš kamoš. Tam vonku je mnoho nebezpečenstiev a jedno z nich je, keď 62 ročný človek povie: “Teraz začínam žiť život, lebo už mám čas.” Predtým som musel robiť na účty.” Častokrát jedno áno, či 20 sekúnd odvahy nás prinesú presne na tie miesta, o ktorých sme snívali, v tých najlepších snoch.

Internety vs osobné stretnutia.

11. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Som na internete už nejaký čas, posledné 3 roky som mimoriadne aktívny, píšem články, pridávam príspevky, sem tam natočím video, tí, čo ma sledujete pravidelne, to už viete. Zapáčila sa mi myšlienka kombinovať internet s vonkajším svetom. Prakticky za veľmi krátky čas viem osloviť nespočetné množstvo ľudí. Internet nám dáva ako jednotlivcovi neskutočnú silu vykričať do sveta svoje názory, postoje, prácu a je úplne jedno, či sú správne alebo nie. Čo je dôležité, že si týmto budujeme svoju vlastnú značku, po anglicky “brand”. Na základe toho sme oslovovaní pracovne, aj súkromne.

Mnoho mojich článkov venujem práve týmto témam. Vyzývam nás všetkých, aby sme viac tvorili, dokumentovali ako konzumovali. Lepšie povedané, hlavne tí z nás, ktorí tak ešte nerobia. Netvrdím, že je to jediný spôsob ako sa prezentovať, no schválne – ako často si kontrolujeme modré, ružové, červené siete? K tomu všetky tie benefity, ktoré nás učia stať sa dobrý v milión maličkostiach (vedieť správne odprezentovať seba, službu, produkt, naučiť sa predávať, komunikovať, trpezlivosti, pravidelnosti, kreativite). Internet nám umožňuje správať sa inak ako tam vonku, čo je super, pretože nie každý naberie odvahu ukázať pred kamošmi to, čo robí alebo v čom je dobrý. Môžeme sa zmeniť na akéhosi internetového supermana.

Vlastne ono ti to celé nie je tak o internete, ako o nás. Žijeme v dobe, keď dnes môže ktokoľvek z nás uspieť v tom, čo si zaumieni. Sme obklopení príležitosťami, ktoré vedia zmeniť život nám ale aj okolitému svetu, teda pokiaľ ich zaregistrujeme alebo ich vytvoríme. Netuším, čo funguje, jediný spôsob ako to zistiť, je vyhrnúť si rukávy. Mať svoj štýl, v niečom konkrétnom vynikať, odlíšiť sa (nie za každú cenu), nezbierať “páči sa mi to”, “srdiečka”, “sledovatelov”, ale dávať/vymieňať hodnotu, či poukázať na problém a vyriešiť ho. To už nie sú slová z budúcnosti, neignorujme ich.

Porovnávanie a dokonalosť zabíjajú nielen na internete, ale aj tam vonku. Ešte k tomu nás ešte aj brzdia. Strach z neúspechu, zosmiešnenia, tak isto aj z úspechu, môže byť obrovský pre kohokoľvek z nás. No ľútosť, že sme to mali aspoň skúsiť, bude o pár rokov ešte väčšia. Kombinácia internetu s vonkajším svetom bude neskutočne dôležitá, do popredia sa budú dostávať osobné odporúčania, nakoľko je pretlak informácií. No pred tým, ako sa k nám dostanú, ten na druhej strane si pozrie náš profil na modrých, ružových, zelených sieťach, aby zistil, či nám vôbec poskytne šancu stretnúť sa.

Neverím na tie hrozby, ktoré sa valia odvšadiaľ. Som presvedčený o tom, že sa máme šancu zachrániť, žiť životy podľa našich predstáv. No musíme pochopiť, že prebiehajú zmeny, ktoré nás výrazne ovplyvňujú. Video s mačiatkami má väčšiu sledovanosť ako dôležité informácie, ktoré pri správnom použití zmenia život. Zas tam vonku na prechode má väčšiu šancu prijemná mladá dáma ako starší neupravený pánko. Prechádzame vývojom, nie je to nič nové, čo by ľudstvo ešte nezažilo. Poďme príkladom, buďme dobrými ľuďmi, tam vonku, ale aj na internetoch a pritom nejedzme, keď telefonujeme, je to neúctivé. Verím v silu internetu, no tak isto verím v silu osobných stretnutí, preto je najlepšie ich kombinovať, zatiaľ, čo sme na stretnutí, internet za nás môže pracovať.

Telefóny, tablety, internety, siete

4. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

Prekliate telefóny, tablety, internety, siete, vlastne všetko, čo nám berie čas a je návykové. Často čítam/počujem od kamošov podobné myšlienky, ktorí sa rozčuľujú nad dnešnou dobou. Ak sa vrátime na chvíľu do histórie, naši prastarí rodičia podobne vnímali televíziu, keď začala prenikať do ich domácností. Nerozumeli tomu ako mladšie generácie mohli tráviť toľko času jej sledovaním. Dnes máme televízne prijímače v kuchyni, v spálni, v obývačke, v detských izbách, na chodbách, v čakárňach a nejako to neriešime. Aj keď naša obľúbená televízna hviezda si obuje sexi červené topánky, tak na druhý deň si ich utekáme kúpiť, ale to už je námet na ďalší článok.

“Prosím nesťažujme sa ako moderné technológie kradnú detstvo našim potomkom. To my sme tí, čo im ho kradneme, pretože mnohí z nás nevedia moderné technológie používať.” Toto je pre mňa, jedna z najgeniálnejších myšlienok ohľadom internetu, tabletov, počítačov, sietí či múdrych telefónov. Dnes vo vrecku nosíme celé nahrávacie štúdio. Vďaka aplikáciám vieme odkiaľkoľvek programovať, natáčať videá, písať články, fotiť profesionálne fotografie, vytvárať nové aplikácie, či mnoho iného. Táto myšlienka ma fascinovala od prvej chvíle, čo sa ku mne dostala. Pochopil som silu múdreho mobilného telefónu s internetovým pripojením, vyhrnul rukávy, dal som sa do práce.

Jedna z tých dôležitejších vecí dnes, je budovať vlastnú značku a vďaka múdrym telefónom, internetom, počítačom, sociálnym sieťam, vlastným internetovým doménam, to ide oveľa rýchlejšie, jednoduchšie, efektívnejšie. Tým nám viac času zostane na seba, rodinu, dovolenky, flákanie a k tomu máme väčší dosah. OK, možno to bude trvať nejaký ten piatok, zopár pokašlaných pokusov, ale nezabudnime, ten čas prejde tak či tak.

Všetky tieto nástroje sú neskutočná pomôcka, aby sme robili menej, no oveľa efektívnejšie. Či sme na pláži alebo doma. Veď dokedy chceme všetci tvrdo pracovať, naháňať sa, robiť to, čo nás nenapĺňa? Len prosím neignorujme technológie, ľudí, zlepšováky, no hlavne seba. Návodov na používanie týchto nástrojov je milión a mnohé sú bezplatné, len kto z nás si číta návody pred používaním? Vytvorme si vlastný názor na sociálne siete, internet, aplikácie, tablety. Som presvedčený, že nám tieto “pomôcky” zlepšia kvalitu života. Dnes možnosti ako vybudovať celosvetový biznis a popritom zarobiť peniaze, sú takmer neobmedzené. Častokrát stačí fotografia , či krátke video, aby sme spôsobili šialenstvo. Čo na to bude treba, je telefón, tablet, internet a sieť. Na ten zvyšok prídeme sami, keď začneme na tom makať.

Pred časom som vravel, ako ma začínajú oslovovať kamoši, ale aj úplne neznámi ľudia, aby som im asistoval pri ich projektoch, ktoré s mojimi často nemajú nič spoločné. Rozbiehame, reštartujeme, nastavujeme, nakopávame, rýpeme sa, pýtame sa milión hlúpych otázok, zisťujeme silné stránky, prínos a hlavne, či je to skutočné. Najviac upozorňujem ľudí na jednoduchosť, dokumentovanie, nebáť sa ukázať svoje prvé pokusy, byť trpezlivý, vytrvalý a hlavne nečakať. Nabádam ľudí, aby sme používali svet on-line, ale aj offline pravidelne. Veľkú časť práce je dnes možné urobiť vďaka telefónom, tabletom, z pohodlia iného ako v kancelárii, no nezabudnúť nikdy na pozdrav a podanie ruky tam vonku.

Mnoho našich známych, kamošov, chce od nás kúpiť službu, tovar, myšlienku, či potrebujú práve tie naše skúsenosti. Len častokrát ani len netušia, že my niečo také robíme, máme, vieme. Otvorme sa svetu, ukážme v čom sme dobrí, čo nás baví, ukážme, že sme ľudia. Píšme články, nahrávajme videá, prezentujme svoje produkty, existuje milión možností. Jedna z nich bude určite fungovať, hlavne tvorme a dokumentujme, čím prechádzame. Svet okolo nás chce vidieť ako robíme pokusy, skúšame, vystrkujeme rožky, rastieme. V našich vreckách nosíme nástroje, ktoré neustále používame. Veď jedna smiešna fotografia môže zmeniť všetko, nezabúdajme na to. Prosím nepreklínajme mobilné telefóny, tablety, internety a už vôbec nie sociálne siete. Netvrdím, že sú najlepším vynálezom sveta, ale predstavujú príležitosti pre každého z nás.

Zmena a istota.

28. marec 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

“O pár rokov nastanú zmeny na pracovnom trhu. Mnoho pracovných pozícií bude nahradenými umelou inteligenciou. Máme pár rokov, aby sme našli riešenie, čo bude s nami” Nechcem písať o tom, ako bude bežné, že si z kúpeľne hlasom objednáme nové mydlo, ani o tom, ako budeme lietať autami. Ako to bude o pár rokov s umelou inteligenciu, môžeme viesť dlhé debaty, jedno je ale isté, mnohí z nás prídu o svoje pracovné miesta. Nech to bude akokoľvek, už dnes môžeme ovplyvniť viac, ako si myslíme.

Som zástancom myšlienky, že keď mám niečo predpokladať, čo bude vtedy alebo vtedy, tak chcem niečo z toho mať. Vlastne, robím to v mojej práci. Dostávam na stôl rôzne projekty a mojou úlohou je zistiť ich výnosnosť, funkčnosť, pripravenosť, či vôbec sú realizovateľné, taktiež aj ich prínos pre spoločnosť. Následne ich nastavujeme, prezentujeme a realizujeme predaj, no a za to dostávam odmenu. V mojom blogu vyzývam nás všetkých, aby sme spravili niečo navyše, najlepšie pre seba, aby sme mali lepší život. Moja odmena je častokrát poďakovanie, keď niekto napíše, zavolá, alebo príde a povie, že aj možno vďaka mojim článkom sa rozhodol spraviť dôležitý krok.

Na začiatku nebolo nič tak ako dnes. Bol som úplné jednoduchý chalan, ktorý sa všetkého bál, negatívne premýšľanie, komunikácia, strach z ľudí boli u mňa na dennom poriadku. Povedať, čo nás čaká v biznise alebo ukázať môj pohľad, urobiť čokoľvek pre seba, už vôbec nie tvoriť, na to som odvahu nemal. Zmenila to kočka, ktorá mi ukázala známy “cashflow kvadrant”. Následné som sa vydal na cestu, na prvý pohľad nie príliš lákavú. Čím všetkým sa prechádzalo, o tom viac niekedy inokedy.

Som vďačný za dobu, v ktorej žijeme, dovoľuje nám riskovať, po večeroch makať na tom, čo chceme. Z večera do rána sa môžeme stať hviezdou. Jasné že máme konkurenciu v podobe krátkych videí s mačiatkami, nástrahy ako sú predlžené víkendy v Chorvátsku a taktiež je ľahšie čokoľvek vymeniť ako opraviť. Dnes jedinou istotou, ktorú máme, je naša zmena. Mne trvalo prísť na to, že ja sa mám zmeniť. Niekoľko nepodarených príležitostí, musel som sa popáliť, či spraviť nesprávne rozhodnutia. Preto dnes často tvrdím: “choď von, pokaz všetko, čo pokaziť môžeš, vráť sa, pozrieme sa na to, čo dobré si spravil a to zopakuješ.” Tam vonku som si osvojil akési zlepšováky, ktoré mi fungujú:

Buď to ty, maj svoj štýl, pred každým buď ten istý človek, neboj sa robiť okolo seba neporiadok, nehraj formu, no keď treba mať široké lakte, tak ich maj, ale aj sklop uši a šúchaj nohami, to treba vedieť tiež. Maj záľuby, koníčky, buď konzerva, génius či blázon, ktorý mení svet. Hlavne dodržuj svoje slovo.
Buď fanúšik, v dobrom aj v zlom, neboj sa tancovať, oslavovať, ale aj povedať, tak to skúsime nabudúce. Ak sa ti niečo niekde nepáči, tak tam nebuď, keď už tam musíš byť, nájdi si niečo dobré, čo sa tam dá zjesť. Zaujímať sa o toho druhého, nestretávať sa s ľuďmi, len ak chceš od nich, aby podpísali zmluvu či objednávku.
Niečo prines, najlepšie obchod, výsledky, snahu, riešenie problému, zlepšenie života, buď dobrý v niečom, prilož ruku k dielu. Každý z nás je dobrý v niečom, neboj sa to ukázať. Nie vždy sa to podarí na prvýkrát, je to v poriadku, hlavne vystrel a ukáž sa aj v daždi
Zavolať keď ideš okolo, tie najlepšie rozhovory často vznikajú náhodne, neplánovane pri uvoľnenej atmosfére, ale aj napätej. 15, či 25 minútové stretká vedia priniesť častokrát viac ako hodinové. Veď čím menej povieme, tým lepšie. Nezabudni na srdiečko na sociálnej sieti.

Trvalo to niekoľko rokov, kým som našiel odvahu vôbec priznať sám pred sebou, že mám ciele a aj ja chcem niečo dosiahnuť. Vždy ma vzrušovalo to veľké, získať pozornosť celého sveta, byť v niečom parádny a mať vplyv. Mám to šťastie, že som uveril tomu, čo chcem. Začal som sa obklopovať ľuďmi, ktorí vedia, čo chcú. Takíto ľudia radi dajú tipy, triky, spätnú väzbu, iný pohľad, či podajú pomocnú ruku. Vyhľadávam ich pravidelne, učím sa od nich. Vekom skúsení ľudia majú skúsenosti, mladí ľudia majú iný pohľad, preto je dobré spojiť sa.

Buďme viac ľuďmi, kritiky a sebectva je už vo svete naozaj dosť. Berme na vedomie, že internet nám všetkým dal silu povedať svoj názor, tam vonku je často mnoho napätia. Takže, keď nenakričíme doma na ženu či nenakopeme muža, tak niekde si ten hnev vyliať musíme. No naozaj potrebujeme skákať iným po hlave, alebo víťaziť na úkor druhých? Pozri, ak nemôžeš vyzdvihnúť toho druhého, tak odíď

Máme v rukách naše správanie, reakcie, vieme skrotiť emócie. Postoj, snaha, vynaliezavosť, v neposlednom rade nebáť sa ukázať, že nie sme dokonalí, sú také mini schodíky pre naše budúce generácie, že aj oni môžu byť lepší.

Náš svet jednoznačne potrebuje nových lídrov, tých, ktorí budú podporovať, inšpirovať ukazovať svoju jedinečnosť. Vlastne, aj mnoho vzťahov sa rozpadá často len preto, že jeden nepodporuje toho druhého a ten druhý to začne hľadať niekde inde, prosím zastavme to. Nečakajme na robotov, umelé inteligencie, zmeny na pracovnom trhu, vo vláde, začnime od seba.

Milión maličkostí a rady.

21. marec 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Za všetkým hľadajme ženu, vlastne, ani veľmi nie. Za všetkým hľadajme súhru milióna maličkostí, ktoré akýmsi záhadným spôsobom pracujú pre nás, aj keď nie vždy si to uvedomujeme. Poznáme to všetci, ľudia z našich diskopríbehov prichádzajú, ale aj odchádzajú ako ročné obdobia, niektorí nám ukážu, aký je svet parádny, iní nás zas naučia byť silnejšími. Nemali by sme sa na nikoho hnevať, aj keď niektorí z nás by si zaslúžili poriadne vyčistiť žalúdok. Poďme sa zaujímať radšej len o to, čo ovplyvniť vieme.

“Michal bojím sa, mám neskutočný strach, nemám dar reči ako ty, neviem písať články, sociálne siete mi nič nehovoria, ja som už starý, nemám sny, nechcem, aby mi niekto zízal do súkromia, mňa sa toto netýka, ja som zamestnaný, mám všetko, čo chcem a som spokojná s tým, čo mám, ty tomu nerozumieš”. Aj takéto odpovede dostávam od kamošov, ale aj nekamošov pri rozhovoroch o lepšom živote. Je mi smutno, vlastne cítim sa dosť nahnevaný, keď mladí alebo skúsení ľudia nemajú chuť okrem profilovej fotky na “sieti” zmeniť nič ostatné. Lepšie povedané, radšej si ideme zakvákať do ulíc, budeme sa baviť o tom, ako sa veci majú, ale keď príde príležitosť “niečo” zmeniť, tak len veľmi malá čiastka z nás si vyhrnie rukávy.

My ľudia sme parádni, no žiaľ veľká časť ešte nevie o svojej parádnosti, žije sen, strach, príkazy, život niekoho iného a nie svoj. Aj preto častokrát žijeme v minulosti v klamlivých názoroch, že jediná cesta ako vyhrať život, je dobre sa učiť, nájsť skvelú prácu, partnera, postaviť dom, mať deti, chodiť na dovolenky a tešiť sa na jeseň nášho života, kde už nič nebudeme musieť robiť, iba oddychovať. Nevravím, že je na tom modeli niečo zlé, len si nie som istý, či (dlhodobo) funguje aj dnes.

Môžeme žiť podľa seba, byť šťastní, robiť šťastnými aj tých druhých, tretích, štvrtých. Žiadne rozprávky, dnes je najlepší čas vykročiť za lepším životom bez toho, aby sme druhých dávali akýmkoľvek spôsobom mimo hru. Robme čokoľvek, len nech je to morálne, robí nás to úprimne šťastnými a peniaze by mali byť vedľajší produkt toho celého. Lebo, ak sa len začneme naháňať za peniazmi, nikdy ich nedobehneme.

Čím konkrétne chceš byť?

Odpovedzme si na otázku úprimne, uľahčí nám to čas pri rozhodovaní, neskôr aj v práci. Ak poznáme odpoveď, je to výborné, ak nie, mali by sme ju nájsť čím skôr. To, ako nás vidia druhí, to je ich vec, do toho nás nič. Spôsobov ako nájsť životné poslanie, vysnívanú prácu, biznis, partnera, sen, víziu, je mnoho. Nemusíme ich skúšať všetky. Možno sa stačí vrátiť späť do našich detských čias po odpoveď, čím sme chceli byť, keď budeme dospelí. Ak by tam náhodou nebola, tak sa dajme do hľadania, odpoveď nájdeme najpravdepodobnejšie niekde v nás. Potvrdí nám ju vnútorný hlas, intuícia, či pocit v bruchu. Zabudnime na čas pri hľadaní, veď koniec koncov, pozrime si rebríček úspešných ľudí, v koľkých rokoch začali tvoriť. Hneď, ako poznáme odpoveď, buďme čo najkonkrétnejší, ihneď si zapíšme všetky myšlienky, nech sú akokoľvek bláznivé a vykročme do neznámeho.

Čím konkrétne máš prejsť?

Môžeme trénovať na ihrisku, na sociálnych sieťach, v práci alebo aj v mysli. Každé víťazstvo začína v hlave, toto poznáme určite všetci, snáď okrem zbabelcov, ktorí sa neodvážili na úspech myslieť. Prosím, nebuďme zbabelci, začnime myslieť ako víťazi, aj keď sa budeme brodiť studenou riekou, pôjdeme pešo v zime i daždi, bude neskutočne teplo, ale aj keď budeme kráčať úplne sami. Nenechajme sa odradiť od vonkajších vplyvov, lebo najväčší nepriateľ človeka je ľútosť, že “kurňajs, aspoň som to vtedy mohol skúsiť.” Vytvorme si vlastné cesty, chodníčky, diaľnice. Nezabudnime, že väčšina vecí, ktoré budeme robiť, budú nepodstatné, no dostanú nás presne na tie miesta, kam chceme ísť. Nepodceňujme žiadnu z naších ciest, prechádzajme nimi s rešpektom.

Čo ideš prezentovať?

Môžeme byť výborní odborníci vo svojich oboroch, no pokiaľ nezačneme žiť tým, čo ideme robiť, nebudeme presvedčení o našej vízii, nedostaneme sa ďalej, alebo sa budeme tam vonku trápiť. Zabudnime na všetky manipulatívne techniky, tie nás dovedú ku krátkodobým výsledkom, používajme ľudský prístup, vyriešme problém alebo zlepšime život. Výťahová veta, vizitky, letáky, obaly, ochutnávky, použime všetko, čo máme k dispozícii. Napríklad: keď pečieme koláčiky, tak celý svet posypme práškovým cukrom, nech všetci vedia, že to sladké ide od nás. Vždy predávame seba, produkt prichádza až potom(až na niektoré výnimky). Zabudnime na vedecko-raketový slovník, či prezentácie, určite zaujmeme, no povedzme prvákom na základnej o Pytagorovej vete. Jednoduchosť, malé, za to pravidelné kroky, vzdelávanie, skúšanie, otvorené myslenie a neškatuľkujme. Tu sa pracuje neustále, nebojme sa, zažijeme aj mnoho skvelých príhod, zábavy či chytrých poučiek z motivačných kníh odžitých na vlastnej koži.

Poviete si: samé rady a bla bla bla. Ja nie som žiaden guru, už vôbec majster sveta. Pripomínam nám všetkým to, čo už dávno vieme, pretože my ľudia zabúdame a čo je najhoršie, častokrát zabúdame, že môžeme mať lepší život. Nevážime si maličkosti, nevieme byť vďační, podceňujeme na prvý pohľad bezvýznamných ľudí, flákame sa a už vôbec netvoríme nič dlhodobo. Veď ak sa nám nepáči partner, tak je jednoduchšie ho vymeniť, ako opraviť. Takto strácame drahocenný čas, nikam sa neposúvame.

To, o čom píšem v mojich blogoch, je o inšpirácii, o zlepšení našich životov, ale aj životov druhých. Už v tom nie som sám, dnes mnoho ľudí z môjho okolia začína tvoriť, vyšívať, háčkovať, piecť, fotiť, kamerovať, biznisovať. Ak chceme čokoľvek v našich životoch zmeniť, nebude stačiť isť na námestie a zakričať, že chceme zmenu. Ak ju chceme, musíme sa zmenou stať, teraz hneď, lebo keď každý z nás priloží ruku k dielu, tento svet bude úplné iným miestom. Už stačilo ignorácie, negativizmu, flákania, posmeškov. Vykročme ešte dnes za našimi lepšími životmi a to nielen doma, ale aj vo svojich prácach, kariérach, biznisoch.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter