Hlad

Neznášam otázku, ako sa mám. Keď ju dostanem a som najedený, tak odpoviem ako po dobrom jedle, keď nie, tak som hladný. Často, keď odpovedám, že som hladný, nemyslím tým hlad po jedle. Nevysvetľujem, aj tak to nikoho nezaujíma. Všetci mi aj tak hovoria, aby som sa najedol. Hovorí sa, že hlad patri medzi najlepších učiteľov. Možno je na tom niečo pravda. Hladný som skoro stále, a to nielen po jedle.

U nás v práci sa každú chvíľu menia maličkosti. Na jednej strane zabehneme systémy, no za krátky čas niečo musíme upravovať. Asi je to všade. Menia sa pravidlá, podmienky, doba, sem-tam príde nejaká turbulencia.

Práca je pre mňa spôsob, ako napredovať v živote ďalej. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí vedia o mnoho viac ako ja. Dostávam od nich pracovné úlohy, ktoré nie vždy je možné ľahko splniť. Vybral som si sám to, čo robím, takže nemôžem na nikoho nadávať. Začínam rozumieť dôležitým maličkostiam, ako vedieť kedy vyhrnúť rukávy, kedy pritlačiť, kedy uvoľniť a samozrejme, kedy treba oddych.

Akosi taktiež rozumiem, že nie je možné v živote vedieť všetko. Preto sa snažím uspieť v jednej veci. Často dávam najavo okoliu, že nie všetko máme vedieť, dôležité je poznať toho, kto to vie. Možno sa mýlim a je dobré mať rozhľad, lenže nemám chuť vedieť všetko.

Pred pár dňami na jednej z porád som dostal otázku, čo chcem od života. Povedal som, že chcem skúsiť čo najviac. Asi nemám predpoklady stať sa majstrom sveta v krasokorčuľovaní. Lenže je tu mnoho iných oblastí, v ktorých je priestor.

Často som len zvedavý, hladný zažiť, skúsiť, vytvoriť, urobiť, pokaziť, nastaviť, zvíťaziť. Hlad je pre mňa najlepší motivátor, k lepším zajtrajškom, ešte lepším po zajtrajškom. Vlastne často sa stačí naozaj opýtať, prihlásiť, drgnúť, zakašlať či zobrať sa a urobiť to. Veď každé veľké víťazstvá sa rodia z malých. Tým predchádzajú malé, ale aj veľké prehry, zaváhania či zablúdenia.

Je ľahké byť najedený, keď máme plnú chladničku. Je ľahké cítiť sa spokojný, keď život nám dáva všetko, po čom túžime. Vlastne, ani nemusí byť. My ľudia sme zvláštni. Nie vždy si vážime to, čo máme. To začneme zvyčajne až keď sa niečo pokazí.

Možno je všetko o milión maličkostiach a hlad je jedna z nich. Mať hlad a chuť na lepšie zajtrajšky by mohol byť jeden z kľúčov spúšťania nášho napredovania, pohybovania. Bez pohybu sa nedostaneme na miesta, o ktorých snívame, tužíme. Možno šťastnou náhodou nám niekto zavolá a povie, že sme niečo vyhrali. Lenže pred každou výhrou sa musíme niekde zaregistrovať, aby nás vyžrebovali.