michal_botansky_blogger_mentor

„Urobme toľko dobrých rozhodnutí, aby prevýšili tie zlé. Nezabudnite na to hlavne tam vonku pán Boťanský.” Asi takto nejako končil telefonát s pani, ktorá ma odžitých asi tisíc životov, milióny skúseností a pokašľaných rozhodnutí na niekoľko desiatok rokov dopredu.

Viackrát som už písal o motivácií, ktorá ma poháňa vpred, tak isto o inšpirácií. Tej sa venujem veľmi veľa. Učím sa od ľudí, ktorí sú odo mňa tisícky svetelných rokov vpred a zároveň si všímam tých, ktorí stoja na mieste. Mnoho ľudí má neskutočný talent, v niečom sú dobrí. Namiesto, aby trénovali a pokúšali, robia niečo úplne iné a fňukajú, keby bolo keby. Táto skupina ľudí sú moja najväčšia inšpirácia. Pretože aj ja môžem byť jeden z nich. Stačí, ak sa prestanem učiť, pokúšať, vyhnem sa bolestivým tréningom, risku, vymením zvedavosť za najnebezpečnejšie slovné spojenie: veď ja viem.

Cítim sa ako veľké dieťa vo svete, do ktorého ako keby nezapadám, nepatrím, ale mám ním prejsť pre zatiaľ neznámy dôvod. Ľudia, ktorých vnímam ma nabádajú, aby som pokračoval v ceste, bol trpezlivý a naďalej sa pokúšal. Nie som najlepší obchodník, ani ním nechcem byť. Takmer vo všetkých životných oblastiach prepadám. Vlastne, ak sa ma niekto opýta, v čom som dobrý, tak ešte som na to neprišiel. Možno si niečo všímam, sem-tam dokážem počuť vnútorný hlas, inokedy naberám odvahu vyhrnúť si rukávy.

Mám chuť niečo dosiahnuť, no bez poznania, snívania, práce a vedomosti to je všetko náhoda či šťastie. Aj keď tie patria k životu. Najcennejšie poznatky získavame vlastnými chybami alebo od druhých, ktorí prešli podobnými cestami. Čim ďalej viac prikladám obrovskú silu ľuďom, ktorí sú okolo mňa, teda s kým trávim čas, od koho obkukávam postoje, filozofiu, životnú silu, prístup, robenie rozhodnutí, správanie, komunikáciu, trpezlivosť. Ján Werich povedal: „Mať rád ľudí a milovať ľudí, to je to celé tajomstvo a jediný recept na šťastie.” Byť šťastný je dôležitý stav bytia, v ktorom sa skvele tvorí, žije, buduje, napreduje, dosahuje. Veď schválne, keď sa cítime dobre, dokážeme zdolať aj tie najväčšie výzvy na svete.

V práci zažívam mnoho náročných situácií, stačí ak neodpovedám pol dňa na telefonáty a hneď sú nepríjemné reakcie na svete. Málo sa stretnem s porozumením, že by som mohol mať poradu, rokovanie alebo sa venujem klientom a naozaj sa nepatrí telefonovať. Nemám rád vypäté situácie, veľmi ťažko sa pri nich robí, nielen že sa musím viac obracať, ale aj viac sa narába s emóciami ako s prácou.

Je dôležité ich vyskúšať, pokašlať, zažiť víťazstvá, ale aj prehry. No nie je dobré ich vyhľadávať, či zbytočne vyvolávať. Aj keď sem-tam sa tlakom vyriešia veci rýchlejšie a menej bolestnejšie. Jeden chalan od nás hovorí, že rez sa musí rezať rýchlo, tak či tak budeme zlí, len tí druhí si rýchlejšie zvyknú.

O skúšaní, všímaní a učení od druhých píšem veľa, nakoľko je dôležité pripomínať si, že okolo nás sú ľudia, ktorí majú niekoľko desiatok rokov viac skúseností ako my menej skúsení. Nikdy nie sme sami. Nemáme tie najväčšie problémy. Každý z nás má na svojom stole nejakú prekážku, aj vďaka ktorej si namýšľame všeličo možné, len nie to, čo by sme mali.

Možno mám naozaj šťastie, že som nabral odvahu a vyšiel zo svojej ulity do neznámeho sveta a aktívne vyhľadávam ľudí, od ktorých naberám skúsenosti. Všetko niečo stojí, no nie všetko je možné kúpiť finančnými prostriedkami. Riadim sa vnútorným hlasom, vždy sa pokúšam a potom tomu nechám voľný priebeh a ak máme byť spolu, tak budeme a keď nie, nezavadzajme si a nerobme si zle. Miesta je tu dosť pre všetkých.

Učím sa mať rád druhých, vnímať, no nie každého si beriem k srdcu. Mám rád pohyb, tvorenie, budovanie, dobrú náladu, úsmev a byť lepším človekom, akým som bol včera. Nemám v blízkom okolí ľudí, čo ležia celé dni na gauči a sťažujú sa, ako ich bolí brucho, lebo sa opäť prejedli. Nemáme spoločné cesty, nechcem im zavadzať. Viem, čo chcem a to ma poháňa vpred, aj keď nie každý deň mám chuť ísť vpred.

Život okolo nás je neskutočne jednoduchý, no tak komplikovaný, že potrebujeme okolo seba návody, odborníkov, aby sme vedeli ako naň. Netvrdím, že existuje len jedna cesta, práve naopak, je ich neskutočné množstvo. Čo tvrdím, že spojiť sa so skúsenejšími má mnoho životných výhod, šetrí čas a k tomu vieme ísť rýchlejšie ďalej. Aj keď sa to možno na prvý pohľad nebude zdať, zajtrajšok aj tak nepríde skôr, ten si budeme musieť poctivo odmakať. Niekedy to zoberie dva roky, inokedy desať. Veď vlastne stačí urobiť jedno skvelé rozhodnutie, ktoré prevýši všetky tie ostatné.