V poslednom období si akosi uvedomujem, že nejako som stratil význam oslavovať konkrétne dni v roku. Vlastne, v tomto období je ich najviac po sebe. Nevidím význam čakať celý rok, aby som mal vypustiť škatuľu delobuchov. Naháňal sa celý týždeň, aby som si sadol za stôl plný jedla, tešil, ako som sa prepchal kaprom a šalátom. Rešpektujem každého, kto oslavuje sviatky, jubileá, meniny, piatky. Tak isto si vážim všetkých tých, ktorí oslavujú každý deň.

Vždy sa teším na nový týždeň, deň, schôdzku, beh, obed či pracovnú večeru. Po ceste sa stretávame s novými ľuďmi, príležitosťami, otvárame nové pracovné, životné kapitoly. No vždy pokračujeme v tom, čo sme začali. Verím, že náš život je akési poslanie. Nemal by byť prikovaný k práci, k začiatkom, koncom. Tak isto som presvedčený, že náš život začína dňom nášho narodenia a končí dňom odchodu z tohto sveta. To všetko ostatné, čo sa deje, je cesta.

Mám rád, keď oslavujeme kladný výsledok našich činností. Keď sa niečo podarí, sa teším, nič sa nemení, všetko pokračuje ďalej. Možno v nových topánkach, aute, dome, v škole, v práci, s partnerom. Tak isto mám rád aj keď sa niečo pokašle, možno nie hneď, no s odstupom času áno.

Každý jeden z nás túži po nádeji a lepších zajtrajškoch. Hľadáme ju v kartách, v číslach, vesmíre, v náboženstvách, kalendároch, v príležitostiach. Často obraciame kalendár v červených bombarďákoch s dúfaním, že sa najbližšie obdobie zmení k lepšiemu. Rozumiem tomu, tiež tajne verím, že sa zmenia veci, udalosti, okolnosti, podmienky, počasie. Tiež chcem, aby prišli lepšie zajtrajšky už dnes, na letisku ma čakalo moje súkromné lietadlo, v prístave vlastná zaoceánska loď s jednosmerným lístkom na môj vlastný ostrov v Tichom oceáne s kopcom, studeným tajchom, aby som mal kde trénovať moje behy a otužovania.

Chcem od života viac, ako len preplnené brucho od šalátu dvakrát do roka. Chcem sa stretnúť s kamošmi na chate len tak, či povedať si bezdôvodne, dnes je parádny deň, tešiť sa z malých krokov, seba, ale aj druhých. Mať čas žiť život, objavovať to, čo tu je. Tiež chcem pokračovať v písaní mojich príbehov, kapitol, nie krátkych kníh.

Je fajn obzrieť sa na chvíľu späť a pozrieť sa, čo s podarilo, pokašlalo, čo sa mohlo urobiť lepšie a tak isto čo sme zmeškali. Zamyslieť sa nad sebou, svetom, susedou, kolegom, výsledkami. Tešme sa novým začiatkom, trebárs aj trikrát do roka, sviatkom, výročiam. Tešme sa z udalostí, ktoré sú okolo nás, výhier, prehier. Hlavne, užívajme si každý deň najlepšie, ako môžeme. Pretože nikdy nevieme, ktorý je ten posledný a hlavne ten prelomový, aj vďaka ktorému môžeme pokračovať v písaní, trebárs tej zaseknutej kapitoly o čosi ľahšie.