Bolo to tak veľmi dávno. Zúčastnil som sa istého stretnutia, kde niekto ďakoval ľudom okolo seba, že sa dosiahli výsledky. Na konci boli povedané slová, ktoré so mnou niekoľko rokov putujú. Veta znela približne” “a verím, že sa k nám pridajú aj ďalší ľudia, ukážu svoj skutočný potenciál a čo všetko v nich je”.
Každý z nás je v niečom dobrý. O niekom to okolie aj vie. O veľkom zvyšku absolútne ani len netuší. Môžeme si položiť otázky, či o tom daná osoba nerozpráva, nerobí okolo seba správnu prezentáciu, hanbí sa za to, že niečo vie skvelo. To bude skôr individuálne. Môžem smelo dodať, že moje skúšania ma stálo mnoho kamarátov. Pozdravujem všetkých čo idú okolo na chodníku v meste oproti a robia sa, že ma nevidia.
Venujem sa aktívne pohybu, stal sa z neho životný štýl. Pohyb je skvelý, najlepšie keď je po tréningu a môžem sa napchávať. Rad športujem pre dobrý pocit, nemeniacu veľkosť nohavíc. Športovanie je neskutočný učiteľ, trpezlivosti, výdrže. Poukazuje čo všetko dokáže telo aj myseľ zvládnuť. Vždy ma niečo posúva k lepším výsledkom. Naposledy to bol tréner, ktorý mi ukázal kombináciu tréningových disciplín na zlepšenie mojich výsledkov. Vravel, že nemám talent na šport. Ak sa chcem zlepšiť, mám pravidelne trénovať, veľa jesť, sem tam si dať vitamíny a kĺbovú výživu.
Takmer vo všetkom čo robím, som do teraz neuspel, zlyhal, pohorel, pokašlal. Len sa ako si prepletám. Zmárnil som život meniace príležitosti, prišiel som o ľudí na ktorých mi záležalo, nevšimol som si čo ponúka život. Žiadne sťažovanie skôr zamyslenie. Ak by som nepokašľal, podľa všetkého by som nezískal skúsenosti. Tak isto sa pýtam, či naozaj potrebujeme toľko skúsenosti zlomeného srdca, buchnutého kolena a dni keď nie je čo jesť.
Podľa mňa v každom z nás sa pri troche snahe skrýva génius, majster, šikovný človek. Možno sa často dostávame do pohodlia, alebo ľahko vzdávame. Mnoho víťazstiev vzniklo po niekoľkých rokov pokúšania. Život je rýchly, alebo pomaly, to nikto z nás nevie. Nemôžeme ho preležať doma na gauči pred telkou, vzdať sa pri prvej alebo štvrtej prekážke. Samozrejme sú tu aj vonkajšie vplyvy nad ktorými až tak moc nemáme. Tu sa hovorí, že sa prispôsobíme a niečo vymyslime.
Môžeme vedieť všetky poučky na jednotky, no pokiaľ ich neodskúšame v praxi, bude z nás teoretik. Potrebujeme zažiť spotené tričká, košele, zodraté topánky, odmietnutia, omyly, chyby, sklamania? Tak isto máme zažiť víťazstvá, nafúkanosť, pýchu, odmeny? Doteraz som neprišiel na to, čo mám urobiť aby som aktivoval svoj potenciál. Vlaste ako viem, či som ho už aktivoval?
Zbadám to, keď mi bude na dvore stať najnovší model talianskeho športového auta v červenej farbe so sklápacou strechou? Budem rad keď sa dostanem k jazde na bicykli? To čo napĺňa jedného, nemusí druhého. Je veľmi ľahké uveriť všeobecným vetičkám, múdrostiam, len ty nie vždy sa dajú použiť pri každej príležitosti. Určíte každý z nás pozná ľudí, čo majú jednoducho šťastie. Potom aj takých čo neustále niečo skúšajú. Neskutočné ľahké si je nahovárať, ako práve ja mam smolu, neviem to, nebol som na správnom mieste. Kto vie.
Mne sa páči, keď je v nás niečo silne, ale naozaj silné. Niečo vrr. Niekedy je to ten tenký tichý hlások, ktorý hovorí: “skús to”. Inokedy rozkopnutie dverí nepoznanej príležitosti. Nemusím sa nad všetkým zamýšľať do detailu, snívať o mojich pravdách, pravidlách, ako by to malo byť, dožadovať sa spravodlivosti. Život plynie, história ukáže, či bolo rozhodnutie, konanie správne.
Ak to, čo robíme, žijeme myslíme naozaj úprimne, tak skôr, či ešte skoršie sa veci pohnú možno ešte lepšie ako v našich najlepších snoch. Keď nie, tak dostaneme balík vedomostí, poznatkov a skúseností. Alebo stratíme chuť na život, zhorkneme.
Potenciál je niečo, čoho sa nevieme chytiť, nevieme odmerať. Môžeme si myslieť o niekom, o sebe, že je dobrý, máme na to, ale aj opačne. Maličkosť, o tom či niekto prerazí, uspeje nerozhodujeme my. Veď ruku na srdce, koľko z nás nevie rozhodnúť ani sám za seba.
Taktiež potenciál je niečo čo nám pomôže zlepšiť sa, ukončiť snahu, či skúšať ďalej. Tak isto môže klamať okolie, nás. Lebo čo keď sme už dosiahli hranice našich možností, alebo ešte sme sa ani nerozbehli? Ktorá časť otázky je správna? Je fajn na pár chvíľ sa zamyslieť, ako sa v skutočnosti veci majú. Niekedy nám okolie motá medové motúzy, inokedy si ich motáme my sami. Len čo keď vďaka ním dosiahneme nedosiahnuteľné. Pár krát mi tlieskali ľudia pri mojich tréningoch, následne som z ničoho nič viac vládal. Asi som mal v sebe ukrytý potenciál.