Keď som začínal s blogovaním a sieťami, tak som ukazoval svoj deň. To, čo sa deje okolo mňa. Niektoré nápady boli fajn. Len som ich nevedel správne distribuovať a podať ďalej tak, aby som zaujal. Raz sa podarilo vytvoriť video, ktoré malo 30.000 videní, a to bolo všetko z toho obdobia.

Po niekoľkých rokoch som sa čisto zameral len na športový obsah, beh, bežkovanie, kolieskové bežky, plávanie. To bolo o niečo viac fajn, nakoľko som sa začal spoznávať s ľuďmi z okolia, ktorí tiež športujú.

Asi najväčší zlom nastal, keď som presedlal na bicykel. Teda neprišiel hneď. Prvé dva roky sa neudialo nič závratné. Ako som pokračoval, tak prichádzali prvé menšie úspechy. Také niečo veľké zatiaľ asi neprišlo. Ani si neviem predstaviť, že by také dačo mohlo prísť.

Postupne sa vo mne prebúdzala odvaha a začal som sa viac venovať on-line svetu. Ten prvý pomyselný úspech bol, keď som sa náhodne stretol s chalanom v lese, čo ma poznal z internetu, potom druhýkrát a vznikol z toho prvý skupinový výjazd.

Postupne sa začali pridávať ďalší ľudia. Nie len na výjazdy, ale aj na prehodenie pár slov či rozhovorov nie len o bicyklovaní, tréningoch, hore a trasách.

Je to asi rok, čo tvorím viac vedome. Mám konkrétny plán a snažím sa niekam dostať. Každé obdobie mi prinieslo niekoho, kto ma posunul ďalej. Snažím sa ukazovať svet okolo mňa tak, ako ho vidím. To znamená neukazovať len dokonalé zábery, úsmevy, ale aj pot, blato, dážď, sneh, bolesť, ale aj hlášky trebárs z tímových výjazdov.

Niekedy od jesene 2025 prišlo uvedomenie, že by som mohol robiť 400.000 videní za mesiac. Niečo takmer nepredstaviteľné pre mňa v tej chvíli. Ten algoritmus ako doručovateľ obsahu je pre mňa doteraz nevyspytateľný.

Nastavil som systém a idem podľa plánu tvorby. Lajky, zdieľania, komenty, videnia potešia, nebudem klamať. Len je tu niečo, čo ma teší o mnoho viac ako 400.000 videní za mesiac.

V celom tomto svete vidím neskutočne obrovskú príležitosť. Nie len pre čísla. To beriem ako súčasť. Nič neprišlo naraz. Žiadne video, článok či fotky mi nepriniesli desiatky jazdcov na štarte, či oslavných správ. Veď po tom ani netúžim. 

Tou tvorbou, organizovaním výjazdov postupne rastiem, ale o tom nabudúce.

Ako sa tak pozerám okolo seba, buduje sa tu komunita. Niečo, čo bolo nepredstaviteľné. Dnes je to už súčasť života. Stále sa v nej niečo deje, rieši. Nie je to len video či výjazd. Je za tým o mnoho viac.

Ja som tu len za takého spojovateľa. Ukazujem, čo sa deje okolo. Niekto si ide zajazdiť moje trasy sám, niekto ich prepojí, ďalší ide s nami v tíme. Prichádzajú pozvánky na jazdy v tandeme či menšej skupine.

Ak niekto príde do skupiny, zvyčajne pozná jedného či dvoch parťákov. Následne sa takto spoznávame medzi sebou. Jazdíme spolu aj mimo hlavných výjazdov, stretávame sa v hore, v bežnom živote. To všetko vďaka tomu, že prezentujem to, čo mám rád v on-line svete.

Cez internet netvorím len obsah. Tvorím skutočný svet okolo seba. To som si vôbec neuvedomil, keď som začínal, pokračoval, reštartoval. Dnes stále ani len netuším, kam to celé môže priniesť nielen mňa, ale aj ľudí okolo mňa.

Možno je práve komunita, teda ľudia, vzácnejšia ako 400.000 videní mesačne. Lenže paradox je, že práve tam, v tom on-line priestore, to začalo. Tým, že som napísal prvý článok, pridal fotogalériu a ukázal svoje prvé roztrasené videá.

Čo bude ďalej? Mám plány, tajné sny, kam by som toto celé chcel naviesť. Len zatiaľ nemám odvahu si vôbec priznať, že je to možné. Na teraz však pokračujem výjazd po výjazde, článok po článku a video po videu. Pretože čím ďalej vnímam, že to má celé zmysel. Tie úsmevy, „waw, to je ono“, „do kelu ďalší kopec“, „môžem ísť s tebou si zajazdiť?“ prinášajú neskutočne veľa.