Šport ma učí, že často pred cieľom prichádzajú najväčšie krízy. Vtedy je mi zle, chcem skončiť, plakať, zomrieť. No čím viac športujem všímam si že pre koncom sa ma pridať, najviac ako sa dá. Na konci príde obrovská dávka adrenalínu a zrazu aj únava chutí inak.
Zo začiatku som chodil behávať, ako útek od všetkého. Dnes chodím športovať, aby som zvládol viac. Síce sem tam zo mňa vybehne vetička: “idem sa odreagovať”. V skutočnosti o žiadne odreagovanie nejde. Ak sa chceme baviť o tréningoch zvyčajné sú náročné, s potom, kŕčmi, bolesťou, premáhaním a myšlienkou ešte jeden kilometer, kopec, séria, potom ešte raz.
Lenže keď som začal cvičiť, výsledky neprichádzali hneď. Bolo to úsmevné, domotivujúce, psychicky náročné. Malo sa cvičiť pravidelne a postupne zvyšovať obrátky, záťaž, intenzitu. Tvrdé tréningy môžu síce priniesť výsledky skôr. Tak isto aj viac zranení. Tu padlo za mňa rozhodnutie že pôjdem na to postupne. No a viac ako fotka v zrkadle po tréningu, sa bude riešiť veľkosť oblečenia.
Zhodil som brucho, upevnil nohy, ruky hrúd a asi najviac myseľ. Často keď poviem ide sa von a popŕcha, fúka, je chladnejšie. Ľudia naokolo nechoď, ja by som nešiel, nešla. Našťastie je nás čoraz viac čo idú aj keď to nevyzerá na druhej strane okna najľakavejšie.
Ešte jedna maličkosť, veľmi ťažko sa začínajú športové aktivity ak vonku je zima, prší, fúka. Niekedy sa oplatí risknúť a isť von, zvyčajne sa počasie zlepší. Druha maličkosť, najťažšie úseky sú dostať sa z postele von, to je jedno za akého počasia. Tu sa zvyčajné zvádzajú najväčšie boje o pozície ako v tréningoch či na v pretekoch.
Aktívne športovanie má mnoho výhod. Nemusíme často meniť veľkosť oblečenia, môžeme si dať extra kopček zmrzliny navyše. Najväčšie benefity prichádzajú v nastavení hlavy. Je naozaj zaujímavé koľko spoločné majú športové tréningy a život, práca, všetko ostatne. V športoch je dôležitá výdrž, prekonávanie samého seba, regenerácia. V bežnom živote tak isto. Na tréningu neprídu výsledky takmer nikdy hneď. Zoberie to veľa času, aby niečo na nás bolo vidieť. Často sa pýtam, prečo teda chcem v živote inak ako na trati?
Pomáha mi, keď si zadám jasný ciel, hodinu cvičenia s konkrétnymi cvikmi. Počet odjazdených kilometroch pri behu, bežkách. Následne rozdelím cesty na menšie časti. Vtedy sa aj tie najnáročnejšie úseky zdajú ako malina. No na začiatku, ak nemáme kondičku, tak nás jednoducho vypne a sme vonku z hry na niekoľko dní, možno aj týždňov. Preto je viac ako dobre robiť všetko s rozumom, aj keď niekedy treba zatlačiť. Tieto všeobecné pravdy poznáme všetci. Keď sme pod emóciami, alebo sa potíme, vtedy sa na ne ťažko rozpamätáva.
“Prosím daj si čas. Všetko chce trening, prekonanie sa, kus odvahy, trpzlivosť a pravidelne aktivity”. Určite je toho viac, píšem zatial o takýchto temach len okrajovo. Nie je nutné na teraz príliž rozoberať teorie. Skor je dôležité isť von a niečo skúsiť. Alebo ešte lepšie pre mnohých z nás, pokračovať v tom ďalej. Zdať sa môžeme kedykolvek ten čas prejde tak či tak.
Šport je vytrvalosť na dlhé trate. Nebavme sa o profesionálnom športovaní, to je úplne iná kapitola. Bavme sa o aktívnom pohybe každý deň. Zabudnime na kroky, kilometre, intenzitu, tepy. Hýbme sa pre radosť, výdrž, nie pre unikanie z niečoho. Skúsme pozorovať na sebe čo všetko takéto pohybovanie zmení v našich životoch. Môže to byť o mnoho viac ako len o dve čísle menšie nohavice.